pondelok, 25 február 2013 19:35

K nedožitému 89. výročiu narodenia povstaleckého gemerského básnika Jána Brocku Doporučený

Napísal(a) Ondrej Doboš
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Neviem, či dnešným mladým ľuďom hovorí niečo meno Ján Brocko. Keď uvedieme, že sa narodil v Revúcej v roku 1924 je jednoznačné, že z dnešného pohľadu už  patrí k starej generácii.  Je možné predpokladať, že aj ostatní, tí skôr narodení, málo  o ňom doteraz vedeli.  Jánov Brockov je po Slovensku veľmi veľa. Iba jeden z nich sa však narodil 1. marca v roku 1924, teda 20 rokov predtým, ako vypuklo Slovenské národné povstanie a on vidiac, kde je jeho pravé miesto v čase, keď mu

najviac rodná krajina krváca, odišiel ako študent z Právnickej fakulty UK v Bratislave do Ratkovsko-bystrianskych hôr a chytil sa toho, čím mohol pomôcť, čím mohol podnietiť k neľútostnému boju proti fašistickej presile aj ostatných gemerských povstalcov. Zrejme mu to najlepšie šlo  v literárnej tvorbe, najmä v jeho obľúbenej poézii, kde mohol tvoriť básne a posmeľovať oddaných bojovníkov prekonať nepriateľa. Mnohí možno viete, že tento jeho boj po oslobodení natrvalo skončil, keď zomrel sotva 22 ročný na chorobu, ktorú získal aj pre neho v najťažšom čase pri ukrývaní  sa v našich horách. Áno, iba jeden takýto Janko Brocko bol a zostal navždy v srdciach nielen Revúčanov, ale i Gemerčanov. Niekedy aj ja v kútiku duše rozmýšľam: Aký to bol človek, keď v takom veku dokázal si nielen zastať svoje miesto v statočnom boji, ale s takou  precítenosťou písať  poéziu, ktorej obsah dokáže aj dnes osloviť človeka. A to mal iba niečo cez  20 rokov!
Do rúk sa mi práve dostal vzácny filmový dokument, ktorý zrejme pri 40. výročí narodenín Janka Brocku nakrútil Filmový krúžok Revúčan, ktorý v šesťdesiatych rokoch m.st. fungoval pri ZK ROH v Revúcej. Ako keby niekto bol načasoval jeho znovu premietnutie pri tohtoročnom výročí narodenia povstaleckého básnika Janka Brocku. Nezachoval sa nám síce v ideálnej  podobe, ale svedčí o tom, že gemerčania na svojho rodáka nezabúdajú. Tak si ho v kľude pozrite. Poďakujme sa aspoň takto jeho tvorcom a spolutvorcom a tiež aj pánovi Karolovi Žigovi, ktorý ho doteraz opatruje.
A na záver niekoľko básní Janka Brocku.

Chlieb každodenný partizánsky

Velebím ťa
chlieb každodenný partizánsky
tvrdý ako skala
čierny ako žúžoľ
v triaškach nadšenia
v handrách hladu zimy utrpenia
predsa chutný
posolený krvavým potom kliatej
minulosti
voňajúci ružovým zajtrajškom

Živ našich partizánov
tam vo vysokých horách
v dúpätoch líšok a vlkov
v údoliach zapadlých
v roklinách
a dávaj im silu víťazných rúk
trhať a lámať
putá
ktoré hrdúsia ich bratov

 

Buď požehnaný gloriolou
ktorá ovenčí históriu našu slávnu
Buď požehnaný
výdychom pokolení budúcich


Velebím ťa
chlieb každodenný partizánsky
jediný pokrm dobrý poroby našej
najkrajšie ovocie srdca
ty čo zaplašuješ predstavu smrti
a dávaš národu žiť
žiť a dočkávať sa úsvitu
napájaš ma miazgou nádeje
a chutíš ústam našim
volajúcim
po slobode

(Zo zbierky Ohlas)

Boj o Revúcu

Deň jesenný zdvihol sa z hustých hmiel
a vo svite skúpom tresk pušiek zahrmel
Ohlásily poplach hrubé delá
a vojakov našich hŕstka smelá
s útočníkom sa zvítala

Od juhu z Jelšavy ženú sa záplavy
práskajú zošialeno minomety
a hviždia spreklínané míny
Do dymu výstrelov zapadajú svety
hory v hmlách i výše
a výbuch ozvien píše
básni tejto rýmy

Guľomet neskrotný
tanky
delá
nepriateľov posadlých
stále blíž sa blížia
Lesy hučia
a v meste fŕknu okenice
jak strela za strelou padá do ulice

 

Bráni sa páli strieľa
tá hŕstka naša smelá
lež z juhu z Jelšavy
ženú sa divé záplavy

Hrdinstvo malé stvára divy
ohnivko skromné v reťazi
Mesto padlo skončil boj
boj veľký spravodlivý
lež hrdosť naďalej v obetiach víťazí

Ústup smutný do hôr poďme
Sbohom buď
Sbohom
Mesto rodné

A keď deň šerý v slzách vyhasol
na duši zbudol iba bôľ

(Zo zbierky Ohlas)

 

Nová jar

Ó koľko jarí prebehlo tu
koľko vánkov kvetných
koľko lúčin vialo slnku na počesť
lež
kto vypovie
koľko potu vylialo sa v zmar

Nádeje jasné prinášala mnohá jar
nádeje márne
sivé volky hajs
gazdu vám bičom poháňa
otrokár

 

Opieraly sa smutne v temä hôr
nebesá slnkom znavené
ostával popol šedej jesene
jablká maly kyslú chuť
bo lupne kvetov májových
opadaly skôr

A jak sa menil času tvar
generácie mrely
na stráni kamenistej
vždy zastal nový hospodár
znoj hyzdil jeho tvár
však v duši nádej vrela
viere veľkej skladal dar
kedy už príde nová jar

I smial sa nad tým otrokár
ešte sa smial
smiechom šibeničným
hoci ho dusil omam
z krvi stúpajúcich pár

 

A keď sa pominuly hrôzy chmár
z ľútosti
z pokorenia
a utrpení mnohých
zrodil sa azda nový človek
konečne azda nový človek
pamätlivý
ktorý spozná
že prišla
nová jar


Tikot slovenského srdca

Bi srdce horúce ohňom žiar
pach krvi vyliatej stúpa z pár
Slovensko musí žiť
Čas slasťou zaplatí za trýzeň
hľa hmotnie vidina krásny sen
Nad kliatbou zvíťaziť

Bi srdce a reťazami škríp
päsť mečom bojuje duša sní
Slovensko musí žiť
Zmĺknite ozveny plavý smiech
Cit túžbou jedinou zhrýza nech
Nad kliatbou zvíťaziť

Bi srdce a reťazmi škríp
Teč voda a piesok syp sa syp
Slovensko musí žiť
Reč táto zmeň sa zmeň na chorál
huč s výšok a nebotyčných brál
Nad kliatbou zvíťaziť

Bi srdce zurčia už kaskády
na štítoch zasvitly lampady
Slovensko musí žiť
Zrak plameň a ošiaľ divoký
tie slová plynú jak potoky
Nad kliatbou zvíťaziť

Bi srdce roztáčaj hodiny
za šťastie zbiedenej rodiny
Slovensko musí žiť
Ty žeň nás pobádaj chvatný prúd
osídla znič nedaj upadnúť
lež isto zvíťaziť


(Básne Jána Brocku pochádzajú zo zbierky Ohlas)

Dokumentárny film o povstaleckom básnikovi Jánovi Brockovi z Revúcej



{jcomments on}
Čítať 1572 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:23

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Description of image1
Description of image2