pondelok, 18 júl 2016 13:34

„Konope, konope, zelené konope...“ výstava, ktorá predstaví proces spracovania rastlinných vlákien v minulosti

Napísal(a) Mgr. Ľudmila Pulišová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

„Konope, konope, zelené konope...“ je názov výstavy, ktorou Gemersko-malohontské múzeum v Rimavskej Sobote, prostredníctvom pradiarenského, tkáčskeho a iného náradia doplneného fotografickým materiálom, predstaví proces spracovania rastlinných vlákien, výrobu priadze,

či tvorbu a úpravu samotného plátna v regióne Gemer-Malohont. Vernisáž výstavy sa uskutoční v stredu 27. júla 2016 o 15.00 hod. v priestoroch múzea.
Spracovanie rastlinných vlákien všeobecne patrí medzi základné druhy ľudovej výroby. Dominantným materiálom bol ľan a konope, ktoré patria k najstarším technickým plodinám na Slovensku. Obidve sú priadne a olejodarné rastliny – využívalo sa jednak vlákno na pradenie a tkanie plátna, jednak semeno, z ktorého sa tlačil olej používaný najmä pri príprave pôstnych jedál. V období feudalizmu sa tieto rastliny pestovali na veľkostatkoch, ale aj na hospodárskych usadlostiach poddaných. Ako vyplýva z archívnych dokumentov a literatúry, v danom období sa pravdepodobne pestovalo viac konope ako ľan. Dokladom toho je množstvo chotárnych názvov i z oblasti Gemera-Malohontu: Konopnice (Kokava nad Rimavicou, Betliar, Gočovo), Konopná zem (Rudná), Konopiská (Muránska Zdychava, Henckovce), Konopiščia (Kameňany)...
V Gemeri-Malohonte sa pestovalo konope i ľan, no vo všeobecnosti platí, že konope je náročnejšie na klimatické podmienky a pôdu. Ľan v južných okresoch Gemera-Malohontu siali už v apríli, kým napríklad v Rejdovej a Dobšinej len začiatkom júna. Konope siali v polovici mája, zvyčajne na Žofiu (15. 5.), no i neskôr.
Rastliny sa po vytrhaní, močení a sušení lámali na trlici, aby sa odstránili zvyšky stonky. Vlákna, ktoré zostali, sa česali na česákoch a následne priadli. Priadza sa upevnila na praslicu, pričom sa priadlo väčšinou na vretená, neskôr na kolovrátok. Upradené nite sa zmotávali na motovidlo do pradien, pradená sa prali a vyvárali. Po nasnovaní nití na snovadle sa vytvorila osnova, ktorá sa navinula na krosná. Tkalo sa pomocou člnka s niťou namotanou na cievke - člnok sa prehodil medzi niťami osnovy, na čo sa buchnutím brda útková niť prirazila k natkanej časti. Utkané plátno sa používalo na zhotovovanie obradového, bytového a úžitkového textilu, či odevov. Z menej kvalitného plátna sa šili vrecia, plahotky na nosenie sena, prípadne vozové plachty – poňvi.
Výstava bude verejnosti sprístupnená do 28. októbra 2016, od pondelka do piatka v čase od 8:00 do 16:00 a počas víkendov od 9:00 do 16:00.
Mgr. Ľudmila Pulišová

 

Čítať 2045 krát Naposledy zmenené pondelok, 18 júl 2016 14:09

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Vinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.x