nedeľa, 18 december 2011 16:47

Dobšinským nárečím: Ta oferujem vam ešči članek, jak sme hodili po starych banoch Doporučený

Napísal(a) Alan Dolog
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Stará bezmenná štôlňa v Dobšinej. Foto: Š. PolgáriTa oferujem vam ešči članek, jak sme hodyli po starych banoch.  Okolo Dobšinej je velo starych banoch a su aj povesty o nych. O strebre a zlate, o hohatstve. No ta to mi nedalo pokoj tote reči, čo stare lude rečovali o škrjatkoch, čo stražja tote poklady. Ta ket som mal už „svoje“ roky – možno aj deset, dvanast, ta som najšol vchod do starej bany hnetka za Lackom. Dneska už je zasypana, darmo som vas napnul, už tam se neda ist! J Vy už bohate ste. Dajte pokoj!
No, ta tam bula asi sedem metre halboka šachta a do nej dafto spustil kmen z osiky aj s kuskami konaroch. Dalo sa po nym ist dolu. Ale nebulo mi šicko jedno! Zavolal som si moju sestru, aby se z babikami hrala pri

totej diere, kym se nevratim. A keby som se nevratil, ta nech ide po pomoc!  Nasluboval som jej, čo šicko z totej bani pre nu donesem, len aby si tam sedla a čekala na mne. Mama bula krajčirka, ta som jej zobral špulku silnej cverny a to som sestre uviazal o nohu, že aby znala, keby som spadnul... Abo že jej budem davat signaly, ked se dačo se mnu stane. Ale hlavne: aby som se znal dostat z totej bany von. Kukate, čo? Take netočil any Barabaš! Do tanistry po opapovi som si dal švabliky, kus špagatu, čokoladu, svječku a maly bičak : hlapci pametate – rybičku. To som nosil stale, ket som si myslel, že mi može ist o život. Velo som čital o zalesakoch, to som mal stady! Svietil som si z baterku, čo som čajznul otcovi. Ta ket som zijšol dolu osiku ku šachte, sestra mi totu tanistru spustila dolu a ja som išol objavovat svet. Ftedy by se mi krevi nedorezal! Srdce mi bilo až v ušoch a do r..ty by mi any struhany vlas nevejšol! Ale: hore sestra – nemohol som se vratit! Ket som si vymyslel, ta som musel ist hlubši. V ruke cverna, nohy se mi klepali, jak ratlikovi..., ale išol som. No ket som už nevidel svetlo a baterka bula slaba, ta som se začnul  riadne klepat od strahu. To by ste museli videt, jak to bulo. To strašne tyho, voda kvapkala...už som videl aj totych škriatkoch! Ta ja že se vratim!. No ne hnetka. Aby nebula hanba! Sednul som si na kamen zadkom do bani, aby som vodel na konci hodby svetlo...ale ket se mi zdalo, že mi škrijatok položil ruku na pleco, ta som zobral nohy na pleca a hybaj utekal som, jak o život! Sestra bula bleda, že čo se stalo. Ale ja som se skoro pos...l! Domu sme vratily skoro po tme. Ja špinavy...ale darmo se rodyče pytali, de sme buli....dodnes som sestre vďačny, že me neprezradyla!Prepadlisko na Altenbergu. Foto: Š. Polgári To ne šitko! Druhy dej bul s hlapcami, čo som ich pošalel, že ideme hledat poklad. Ta sme se ešči lepši vystrojili. Už sme mali aj dajake lano – keby dačo a už sme se nebali, bo sme buli vecej. Ta trojo! A sestra nam „kryla“ herbet! Strach zme mali šitke. Ale každy se hanbil ukazat ho. Tak sme se posmelovali navzajom a štuhali jeden do druheho: teraz ty pojdeš do predku, teraz ty...ale Jožovi zhasla naraz baterka a začnul kričet, jak trafeny. „Daj ruku a hybaj se mnu!“ hovorim mu. Ta se teraz nevratime, ket sme objavitele! Aj ony mali všelijake trapene. Ta ne? Zrazu se Jožovi pošmykla noha a hybaj se kulikat do dajakej jamy! Ešči že Fero bul blizko. Sme se pohytali za lano a Joža vyťahli z jamy z rozbitu hlavu, aj nohu. Ešči sme išli dajaku hvilu a zrazu pred nami stena. Konec bany. Ale, lude, keby ste videli tu krasu, čo pred nami bula!!! Same krapnyky! Biele, zelene...najkrajše buli modre. Ta sme ich olamali – to bul naš poklad, naša odmena za chrabrost! Vonku sme se dostali po šnurke, čo sme za sebu puštali. Sestra už premarznuta, už bulo skoro tma. Hlopy, to bul vyprask! Som si nesednul any na druhy den! Nelen že sme nemohli tajit, že sme buli dagde, kde dety nehodia. Ala ja – obajvitel som se pohvalil s pokladom, čo som ukoristil. Ket mam pravdu povedat, nečudujem se mojemu tatkovi! Podla teho, jak me zrezal, mal me barz rad! Tote dvojo, čo buli se mnu dopadli podobne. Ale dluhu zmes e nevideli, bo sme mali domace vezene.
Bul som ešči paru razy f totej bani, ale už sam. Už som nikemu nyč nerečoval a tam som vyhral nad strigami, škriatkami a všelijakymi glupotami, s totymi nas - deti strašili stare lude.
Alan Dolog

 

Čítať 2024 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:14

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.