piatok, 14 jún 2013 15:14

Polomskym nárečím: Gunár na frieju Doporučený

Napísal(a) Zuzna Kalinová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Dakedi lude hodne spievali; na svaďbe, na kerštenu, na pohrebe, v koštele, na Všechsvätich pri hroboch. Aj v polu pri kosenu, pri hräbánu, za kravami, keď ich pásli, dievki na ceste (kockoch), parobci hor dedinô, dlô dedinô spevom, chodili hlavne podjäsien, keď mali regrúti rukovať.
Vtedi v každem dvore chovali husi aj gunárä. Keď parobci spevom išli po dedine, ta tot gunár sa jim ozíval – gágal. Parobkoch to ráz nahnevalo,

bráni vtedi lude nemali, vejšli do dvora, otvorili chlievšok, gunárovi ulapili pisk, abi negágál a odnesli ho na višní konec, tam bívala u Bäbäški taká staršä dievka – Zuzana, šes leto spávala v komore, ta jie ho vihläškom puštili do tie komori. Zuzana ho vidúrila a vôn do rana gágál popod túren.
Rano macstará išli vipuštiť husi a gunár niet. Hlädali ho kolo potôška po dedine. Od Mrichniški Julka išli na mašinu, ta sä jich opitujú:
- Šô hlädáte tetko?
- Tale, gunár nám skapál od vešera.
- Nehlädajte ho, choťte pod túren, tam vám gágá od pôlnoci, u Bäbäški pri Zuzane búl od vešera na frieju, parobci jie ho tam puštili. Aj tak sä šeläď dakedi bavila.
Zuzana Kalinová

{jcomments on}

Ilustrácia: Bc. Stanislava Červenáková

 

Čítať 3181 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:37

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.