Aspoň niekoľkými príkladmi si zborník teraz priblížme.
Mandulka
Vydala sä edná dievka z Polômky do Polomy. A ak bulo vtedy zvykom dali jie kravu. Po šäse sä z mužom poharčkali, ta sä pobrala ku materi. Ale musela si zobrať aj kravu, lebo by jú nemál chto kermiť a dojiť. Doma ale býval brat so ženô. Nemohla kermiť svoju kravu s jeho potravô. Na polo ju nemohla vyhnať, bo tam búl druhý pastýr. Musela ju chodiť ráno, vešier pásť. Šekala, že múž po nú príde, ale vôn hneď nejšôl. Ráz, keď ju pásla, tak jie rozpráväla: „Musíme ísť Mandulko nazád bo nichto nejde po nás.“ Starí lude rozpráväli dakedy, že v polu nahlas nerozpráväj, bo nevieš chto ťä sluchá. A tak sä aj na tie nevešte potem smäli, ak sä dohováräla s Mandulkô.
Zberateľ : Zuzana Kalinová, Gemerská Poloma
Oslava na chate
Mojé stará mama mi raz vyrešovala príhodu, ktorá sa stála, kot bula ešte mladá.
Zobrali se celá partia oslavovat narodeniny na chatu, ktorá bula v lese. Vybavili šitko jedlo aj pit na stval. Kot se zašeli zabávat, dakoho napadlo naložit do kozuba, kotor búl v rohu. Ale to ešte netušili, že v tom kozube dobre nehorí, a zašelo se dymit. Odrazu zašúli strašný rachot, a nikto nevedel, ša se to robí.
Z kozuba vyletel dáky prízrak a liatal po chate a trepal do steny. Každý búl v tom momente na zemi, lebo se bál. Nakoniec zbadali, že to bula sova, ktorú vyrušili v komíne, kde bula zacvekaná.
Narobila im tam hrozný neporédok od sadzoch. Dlúho ešte spomínali a rehotali se z tohto zážitku.
Zberateľ : Aurélia Zobolová, Rožňava
Rozprávač : Ružena Pukanská, Čierna Lehota
Pripravila: Tatiana Bachňáková
{jcomments on}

































__________________________________________________
Pozitívne sa ku gemerským nárečia stavia aj Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave. Využijúc ešte to, čo sa medzi vidieckym ľuďom na hornom Gemeri udržuje z času na čas pristupuje k vydávaniu zborníkov zostavené zo slovesnej ľudovej tvorivosti. Tak sa stalo aj vlani ku ktorému riaditeľka Mgr. Iveta Kyselová na úvod napísala: " V snahe dotknúť sa odkazu predkov a zachovať toto bohatstvo pre ďalšie generácie, sme nadviazali na tvorbu a prácu významného gemerského rodáka Pavla Emanuela Dobšinského. Ako regionálna knižnica sme začali zbierať a uchovávať rozprávky, povesti a príbehy zo života Gemerčanov, žijúcich v
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-