Vytlačiť túto stránku
pondelok, 25 júl 2011 18:42

Revúckym nárečím: „Koď tot maj šőnauer zareve, len tak ťia hvary zaplašú“ Doporučený

Napísal(a) Ľudovít Barančk
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Ilustračné foto: internetPoľovníctvo má svoje odborné názvoslovie, ale má aj svoju osobitnú reč a tiež poľovnícku „latinu“, ktorou sa hovorí na poľovačkách, najmä po nich, keď prípitkom na úspech nie je konca-kraja. Pozdrav Lovu zdar zneje po celý čas a časom narastá pri kamarátskom posedení i zveličovanie úspechu. Poľovníckych tradícií, zvykov a obyčají pri výkone poľovníctva je až-až a sú zaujímavé, originálne, úsmevné, ako aj tá reč pri poslednom hone. Odborné názvoslovie je na celom Slovensku jednotné, ale nedá sa zabrániť, aby jednotlivé oblasti aj v poľovníctve mali svoje výrazy v reči, v nárečí a aj tú „latinu“. A majú ich i poľovníci v Revúcej a na okolí. Nazrime aspoň málo do nich:


Poľovníci, polovníci, jágri, ale aj pytläci, rapšici, kotrí zákony polovníckia nedotrimujú, našiarno polujú, velkia škoďi narobä. – Polovaška, slávnostná je spološná polovaška ku koncu roka. – Flinta, flinťiška, karabína, manlicherka, gver, mauzerka, šőnauer, brkounica, duplóka, flóbertka, to sú šitko pušky. – Lauf (hlaveň), fojtáš, fujtáš (náplň do náboja), patron, patrontáška, ruksak a v nom ťeji z lipoviho kvetu rumík a ši slivoviška, aby nám zima nebula, nvaž, nožíšok.
Pri horárni zmo se stretli. Aj furman búl poruke. Vábnišky zmo mali zo sebó. Aj psó. Šlóg (rúbanisko), úboš (strmá stráň). Honci a psi dúrili zver. Stáli zmo na štanďe (stanovišti). Pytläci nastavili klepce a flinťi si skryli do bútleviho stromu. Pes kunu labó vytrhnúl z ďiari. Akia ležovisko je tu, istotne se tu daďe medveď pretrimuje. To je vlšecí šlek (stopa). Huckali psa, že ulab ho. Choťe len chlapi róno za nosom, diriguje vedúcí polovašky. Šus (výstrel), na dva šusy ho trefil a na edon šus medveďa skolil, van je dobrý strelec, ak namiarí, tak aj trefí. Obrovský jelen se dló šlógom trepal, róno na kamaráta, ale tod od strachu ni na jelena durknúl, ale do gaťí a bulo po polovaške.
Šva pódali dakoďi známý revúcký polovník  Árvai: „Koď tot maj šőnauer zareve, len tak ťia hvary zaplašú“. Ruja jeleňov – revaška. Jeleň – jelen, jelenica, jelenecina. Srnec – roháš, srna, srnše, srnecina. Zajac – zajec, zajäc, zaješisko, zajecina, zaješinec. Diviak – ďivák, ďivék, dživák, dživäk, ďivá svina. Divina  - ďivecina. Ďivá maška. Líška – liška, lišäk, lišecí chvast. Mačka myšiarka – myšärka. Veverica – mókuška. Jastrab – jestreb. Myšiak hôrny – myšäk. Tetrov hôlny – ťetró. Sluka – šnep. Jež – trnovia prase. Krt – zimória. Úžovka – úžoka. Lúčny koník – skoška. Komár – súňog. Červený mravec – šervený mravec. Smrďí ani tchor. Kukučka – kukuk, zaťíchnúl ani kukuk po Jáne. Sojka je ak policajt, koď zaskreší, celá hvara se má na pozore. – Buli zmo vešer na postriažke (postriežka), ništ zmo nevideli, len súňogy nás dohrýzli.
Skúsení polovníci pódajú, že koď se iďe na polovašku, treba rano skoré ženu opášiť. A že bude šťestia. Chlapi, pravda je. Lovu zdar.
Ľudovít Barančok

Čítať 5358 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:43