streda, 22 september 2010 15:02

Revúckym nárečím: Remeslo že má zlaťia dno Doporučený

Napísal(a) Ľudovít Barančok
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Takto vyzerala Tomášikova ulica v Revúcej v 30 rokoch m.st. Foto: K. ŽigoTak se zvyklo medzi luďmi pódať, že remeslo má zlaťia dno. Ale aby bulo dno zlaťia, musí mať šlovek rozum a aj zlaťia ruky. Vážímo si dobrých majstró a vážili si aj dakoďi, koď dobrú robotu odvedli, bo sú nám treba, v núdzi nám pomažú. Za dobrú robotu raďi zaplaťímo a ešťe aj poďekujemo.
Dnes je velé remesial, bo je roboťi šakovaké, ale dakoďi život búl ednoduchší. Mené bulo remesial, mené bulo treba remeselníkó. Ale buli, statošne si robotu odvedli, robili v šesoch ťežkých, chudobných, koď nebulo za robotu ani šim zaplatiť a koď aj v obchodoch na bvarg kupovali. Bulo aj tak, že zlaťia remeslo nevynášelo a remeslníci si poživen

na polu zabezpešovali, statok chovali, dakotrí až bars skromne žili. Bulo to koncom trecéťich a v šťiricéťich rokoch, koď bula aj druhá svetová vojna a koď v ťichto rokoch mala Revúca okolo 1560 duší a 420 domó. Robiť se muselo, aby se dalo žiť, aj bez toho zlaťiho dna. Z ťich rokó nám vpameťi zostáli ťíto remeslníci v Revúci: Dobrý chlebík piakli Július Antalík a Ludevit Ordziak, z dobre namleťé múky v mlyne Štefanom a Antonom Kiňom. K chlebíku a krompelom mesa se žédalo a to se rúbalo na tvrdom kláťe u Ludevíta Ivana, Jána Šramku a Ludevíta Krála. Dobria koláše se pekli v cukrárni u Záhoru. Pódali zmo, že luďí a domó bulo málo, ale stavelo se a daš aj oprávelo a dobrí remeselníci buli v ťéto robote murári: Ján, Štefan, Ludevít Sušila, Ladislav Urbán, ťesári: Károlyovci, Pavel Lenko, Štefan Veiskopf, klempéri: Jozef a Ladislav Bíro, Jozef Danko, zámošníci: Ján Chalupka, Vojtech Gál, Ján Skalský, stoléri: Ludevít Čech, Ondrej Čajko, Ludevít Šegúl, Pavel Čech, Ladislav Gajdoš, maléri: Ondrej Haluška, Pavel Lenko ml., Ondrej Vešeléni, kachlérom búl pán Hrnčiar. Na nákovu v Maši bil kováč Ján Kubus, kolárom búl Ludevít Antalík a Ján Benko, ďebnárom Štefan Hinduliak, hoďinárom Štefan Pavlínyi a kominérom František Valentínyi. Kože vyrábel Július Antalík, remene Ludvít Gál, kožuchy Matej Krajec. Nesmiamo zabudnúť na krajčírky a krajčíró: Máriu Čechovú, Margitu Trajmárovú, Máriu Blahovú, Júliusa Šegúla, Štefana Kuncíra, Ludovíta Trajmára, ani na obuvníkó, ako buli: Ludevít Ferdinandy, Ján Šudrlák a Ludevít Mikuš. Fotografistom búl Július Novakovič, kaderníškó Elena Vágnerová, holičmi Alexander Drenka, Anton Pavlíček a Vojtech Vágner.
Na ťia šesy v ni tak velké Revúci a kelo remeslníkó bulo. Na dakoho zmo možno aj zabudli, bo od ftodďi velé rokó ubehlo, ale zabudnúť zmo nechceli. Nech nám prebášé. A buli aj takí, šva šikovnia ruky mali, ale remeslom se neživili, druhú robotu mali, z kotré žili. Treba ešťe ráz pódať, že remeslo malo aj v ťich šesoch zlaťia dno, len toho zlata bulo bars máliško. Koncom šťiricéťich rokó remeselníci se potraťili, remeslo nahať museli – taký prišól zákon – kažďí si hledal robotu, kde mohól. A to bula velká škoda, bo utrpeli lude, majstri aj remeslá.
Zo spomienok E. Gajdošovej
zapísal: Ľudoví Barančok
{jcomments on}

Čítať 2546 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:43

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Description of image1
Description of image2