utorok, 14 september 2010 19:55

Revúšene a ich mená, ako ich poznala pani učiťelka Elika od Gajdošó Doporučený

Napísal(a) Ľudovít Barančok
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Revúca - stará škola na Ormisovej ulici. Foto: K. ŽigoTak, ak inde na ďeďinách a v mestách na Slovensku, ta aj tu v Revúci žili a možno aj žijú luďe, šva mali a majú rovnakia mená, ni len krsnia, ale aj priezviská. Aby pri reši sa veďelo o koho ide, bulo treba pódat aj prezývku, ale tak, aby se nichto neurazil, aj keď furt se to tak nepodarilo. A práve ťiato prezývky si dobre zapametala pani učiťelka Gajdošová, po rodinsky pódano, Elika od Gajdošó. Iste jú luďe dobrí poznáte, bo ona nás poznala šicich tak, ako poznala luďí v Revúci dakoďi dávnéši, koď som jé ešte do školy nechodil. Vzácna to pamäť bula.
A ťeraz už dajmo slovo pani učiťelke: „Najšestéšia  priezvisko s prezývkó bulo adaj Homola – Kukuk, Šuchor, Klokér, Gulkérik, Lekvároš,

Hrnšér, Sappanoš. Ale velé bulo aj Šramkócó – Hazag, Čižmárik, Papučka, Pišinger, Šlabikár, Kunkula, Papančék. A delé: Barto – Gubér, Nemculék, Felix. Brocko – Kirner, Kultúra. Čech – Šajdék, Palčík, Henteš. Ivan – Súkeník, Šedro, Fifik. Král – Kasák, Paporok. Štítnický – Tabak, Čefút. Viest – Kalapoš, Ružička, Sviaškér, Kibecher, Fiškál. Sušila – Kupčo, Birék. Ešte dakotria mená, šva ich bulo pomené: Janík – Od Šervené. Kalina – Krivčo. Končko – Žandár. Kubej – Baboš. Lipták – Vedrn. Ormis – Čimaj. Pavlíny – Drský. Šturman – Karasona. Šebők – Balcér. Hudák – Šodrék. Treba pódať, že bulo ešťe velé priazvisk bez prezývky, bo se veďelo o koho iďe.“
Koď zmo už tak spomínali na Revúšenó a ich mená, prišlo aj na revúcku reš a tu pani učitelka priznala, že celý život deťi správne po slovensky ušila, ale v súkromnom živote furt do revúcke reši zabehla, mala jú rada. Spomínala, že dakoďi dávno bula revúcka mládež v Prahe a tam medzi mládežó Revúšene vara len revúcky rozpráveli, ak se povia, po svojom. Ťí mladí z Prahy ich pošúvali a pošúvali a nakonec pódali, že sú asi Rumuni. No to nemali pódať, urazili se naší. „Ve my vám dámo že Rumuni! Vyneviaťe, že my zmo z Revúci?“
Nakonec nám pani Elika Gajdošová zanechala ťiato slová: „Je bars dobre, že v Revúci ešťe aj dňes žijú luďe, šva jú raďi majú, píšú o né históriu, malujú jú, ako aj celý chotár, zberajú a píšú piasnišky ludovia, našú kultúru, obyšeje, reš, zvyky uchovávajú, meskia noviny vydávajú. A to v šesoch, koď na takúto robotu bars tích penezí nito. Šicím ťimto dobrým luďom se treba za to šitko velmi pekne poďekovať.“  A my dopoviamo, že zmo se dozvedeli, že pani Elika Gajdošová našo Revúckia listy rada šítala a ich aj posialala Revúšenom po Slovensku a aj do Česka. Šva ku tomu pódať? Len, že aj my ďekujemo. Len škoda, že už ni je medzi namí.

Ľudovít Barančok, Revúca

 

Čítať 2097 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:43

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.