sobota, 07 marec 2015 23:10

Sirkovskym nárečím: Našä je krajšä ako vašä

Napísal(a) O.H.+J.D.
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

rat morena aNa jär, pred Velkó nocó, na Smrtnú neďelu, zmo aj u nás mali edon pekní zvik. Vinášäli zmo "Héhanu" (Morenu). Už pár dní pred ťím bulo treba urobič zo slami takva daš, šva sä podobalo na ženskú postavu. Ag sä to robilo? Do krížä sa zbili takia ťenšia drúški. Ťiato sä obalili slamó, ktorá sä na ne prichičila "na rukách", aj "na driaku" špárgó. Hlava sä urobila tag, ež sä stará štrinflä vipchala slamó, potom sä farbó namalovali oši, obrvi, nos a na vlasi sä použili klki. Na hlavu sä dav šepec (od staré maťeri). Najlepši túto Héhanu veďeli robič ťetka Šundrlíška a viobliakač zas ťetka Belicka.
Na Smrtnú neďelu skoro rano, možno aj o päťé, sä šitki džiavki z višniho konca zišli na Skalke nad strániškó a z nižniho konca vinesli Héhanu nad cinťerím. Aj zo Skalki aj z cinťeríma sä ozívav spev:
"Héhano, hé, gďe ťa tanesiamo, taló na Držkóce, kä präšivia óce. Héhano, hé. Našä krajšä, ako vašä, našé oši ako trnki, vašé cecki ako hrnki, Héhano, hé." Toto spiavali len džiavšätá.
Potom vispiavali mäná šitkich chlapcó, šva doma zaspali a neprišli pod Skalku, alebo do cinťeríma, takto: Ďula Švihlä, doma sedží, kisel cedží. Zložmo sä po povesme, kupmo mu ženu v mesťe, Héhano, hé." Takto sä vispiavali ďälší: "Ďula Hirkä, doma

sedží...

Béla Drianä, doma sedží... Gusto Džinä doma sedží... Vlado Benä doma sedží..." Tak a podobne ťiato mäná sä spiavali pokím ťíto neprišli pod Skalku. Viaťe šva bi to bula za hamba, kobi nad naším domom na Skalke buli zaspiavali: "Andro Benä, doma sedží, kisel cedží..." Isťe bi som bú vileťev z posťeli ag srnec. Ktovia ši bi som si aspon buďogóvi strmo naťähovav. 

Koj už šitkich spachtošó džiavki vispiavali, potom Héhanu povizliakali a šmarili jú zo Skalki do chräščia. Potom kotúläli postruhníki taló briažkom a chlapci jich chitali. Z cinťeríma znesli Héhanu gu kovášské vihni. Podpálili jú a šmarili z mošta do riaki. Tu sä vliavav Bistrí potok do Víchodniho Turcä. Na povecťe, oš sú ťeräjšia ďeči ukráťenia. Na totot, ale aj druhia peknia zviki sä aj na džedžinách už dávno zabudlo. Ni škoda? Ba hej, velká škoda! Toto sä o tom dozvedžú už deči len z takvato rozprávänva starších ludží, šva to ešče pamätajú.

 (Poviedka z knižky Ondrej Herich a Ing. Ján Dacho: Šva sä stálo, ši sä nestálo... 2002)

 

Čítať 2702 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:47

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.