utorok, 25 marec 2014 14:04

Prečo nosil Pál Abonyi, rodák z Rimavskej Soboty, červenú honvédsku čiapku

Napísal(a) Éva Kerényi
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

rs h 13 241aPredmetom mesiaca apríl v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je vojenská, tzv. honvédska čiapka z červeného súkna, ktorá sa dostala do historického fondu múzea za čias prvého riaditeľa Jánosa Fábryho. Meno darcu a majiteľa sú nám žiaľ neznáme, príbeh čiapky si však zaslúži pozornosť.
Vojaci 9. košického honvédskeho prápora, organizovaného po vypuknutí revolúcie v máji 1848, pod vedením majora Ferenca Vitálisa, dostali prezývku tzv. „vörössipkások”, ale čiapku z červeného súkna nosilo aj mužstvo 11. honvédskeho prápora v Kluži. Tieto dva prápory bojovali počas revolúcie 1848/49 tak udatne a hrdinsky, že ako najodvážnejší vojaci – na iniciatívu Artúra Görgeyho – mohli nosiť na rozlíšenie od ostatných červenú čiapku. Maďarské slovo „honvéd” znamená doslovne „obranca vlasti”, a výraz „vörössipkás“ označuje „vojaka v červenej čiapke“. Podľa iných zdrojov ju nosili aj honvédi 3. segedínskeho práporu, iné zdroje však označujú prápor, vedený Jánosom Damjanichom za „vojakov s bielym perím“, maď. „fehértollas“, kvôli bielym kohútím perám, noseným na čiapkach. 
Z Gemera-Malohontu je nám známy Pál Abonyi (1827-1917), rodák z Rimavskej Soboty, ktorý bol takisto hrdým vlastníkom červenej čiapky,

vystavená čiapka mohla byť s veľkou pravdepodobnosťou aj práve jeho. abonyi pal-(1827-1917)Po vypuknutí revolúcie v roku 1848 narukoval do košického 9. honvédskeho prápora, odkiaľ sa dostal na územie dolného Dunaja, kde bojoval proti Rácom (Chorvátom). Po ich porážke ho s plukom prevelili do Szolnoku pod veliteľstvo Damjanicha, a od toho času sa zúčastnil v bojoch pri Bicske, Isaszeg, Vacov, Komárno, Szőny a Nagysarló. Abonyi mal ako honvédsky poručík vysoký rešpekt a úctu vo svojom rodisku v Rimavskej Sobote, angažoval sa aj v Gemersko-malohontskom župnom honvédskom spolku, založenom v roku 1868, najprv ako podpredseda, neskôr ako predseda. Viac rokov slúžil ako župný a mestský funkcionár, do dôchodku odišiel ako hlavný prokurátor Gemera-Malohontu. Ako posledný gemerský honvéd-veterán z revolúcie 1848/49 zomrel v roku 1917 vo veku 90 rokov, jeho hrob dodnes stojí na rimavskosobotskom cintoríne.

Éva Kerényi

 

Čítať 1309 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:39

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Vinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.xVinaora Nivo Slider 3.x