utorok, 01 október 2019 13:59

Sapropelitové náramky zo Včeliniec v Gemersko-malohontskom múzeu Doporučený

Napísal(a) PhDr. Alexander Botoš
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Gemersko-malohontské múzeum v rámci aktivity „predmet mesiaca“ predstaví sapropelitové náramky zo Včeliniec datované do 2. storočia pred Kristom. Vystavené budú v priestoroch stálej vlastivednej expozície múzea od 1. do 31. októbra 2019.
V roku 1982 počas archeologického výskumu na polykultúrnej lokalite Včelince – Feketesár bola PhDr. Istvánom B. Kovácsom preskúmaná časť sídliska (osady) z mladšej doby železnej (doby laténskej), ktorá bola obývaná Keltmi. Kelti vytvorili v období 3. – 2. storočia pred Kristom na území južného Gemera pomerne výraznú enklávu. Časť takejto keltskej osady bola preskúmaná aj vo Včelinciach.

Počas archeologického výskumu boli odkryté dve zahĺbené chaty a hrnčiarska vertikálna pec s nálezmi keramiky. Pozornosť si zasluhuje objekt č. 5/1982 interpretovaný ako zahĺbená chata, vo výplni ktorej bol získaný bohatý archeologický materiál, ako napr. nálezy keramiky, fragment skleneného náramku, fragment bronzového náramku, bronzová spona, ako aj nálezy sapropelitových náramkov. V chate bolo odkrytých niekoľko fragmentov náramkov s priemerom cca 6,5 - 7 cm, ktoré sú na priereze v tvare písmena D. Fragmenty náramkov sú nezdobené, sú však leštené. Sapropelitové náramky zo Včeliniec môžeme chronologicky zaradiť približne do 2. storočia pred Kristom.

Sapropelitové náramky sú zhotovené zo suroviny sapropelit zvanej aj „švartna“. Názov sapropelit je odvodený od gréckeho slova sapros - zhnitý. Sapropelit je surovina organického pôvodu s obsahom 50–80 % ústrojnej hmoty a nerastných látok čiernej farby, tvoriaci sa za úplného nedostatku kyslíka v stojatých vodách bažín a jazier. Geneticky patrí sapropelit k uhliu. Sapropelit má dobrú výhrevnosť, dobré liečivé vlastnosti, je vhodný pri výrobe textílii a má zlú tepelnú vodivosť. Sapropelit je čiernej farby, vyrábali sa z neho predovšetkým kruhové náramky, ktoré pripomínali čierne vyleštené ebenové drevo. Takýto druh šperku s obľubou nosili Kelti, rozšírený bol vo veľkej časti Európy.

Zdroje sapropelitu sa nachádzajú hlavne na území západnej Európy. Na základe prírodovedných analýz bolo preukázané, že sapropelitové náramky objavené na území Slovenska pochádzajú hlavne z oblasti Kounova (kounovická švartna). Ojedinele sapropelit pochádza aj z oblasti šalgótariánskej uhoľnej panvy. Z dôvodu absencie analýz nevieme povedať odkiaľ pochádzal sapropelit, z ktorého boli zhotovené náramky objavené vo Včelinciach.

Zo sapropelitu okrem náramkov boli vyrábané aj náramenice, prstene a krúžkové koráliky. Sapropelitový šperk bol v obľube predovšetkým vo výzdobe kroja ženskej populácie Keltov.

Realizované s finančnou podporou BBSK

PhDr. Alexander Botoš

 

Čítať 135 krát Naposledy zmenené piatok, 04 október 2019 12:42

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Description of image1
Description of image2