štvrtok, 29 august 2013 00:37

František Bábela: Povstalecké hlasy Gemera Doporučený

Napísal(a) František Bábela
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Slovenské národné povstanie roku 1944 rozrúcalo aj organizačno-správnu sieť slovenského štátu. Strediskom povstaleckej oblasti sa stáva Banská Bystrica. Stredoslovenská metropola sa stáva centrom štátnej správy i centrom vojenského velenia. Úloh bolo veľa: civilno-správnych i vojensko-organizačných.
Veľká úloha pripadla v týchto rušných dňoch aj tlači. Slovenská povstalecká tlač plnila významnú úlohu: vykonávala záslužnú výchovno-uvedomovaciu, mobilizačnú a organizátorskú prácu. A nemám tu na mysli len centrálny povstalecký orgán - povstaleckú Pravdu (začala vychádzať 9. septembra 1944 v Banskej Bystrici), ale aj množstvo novín a časopisov miestneho významu, ktoré vychádzali v rozličných oblastiach povstaleckého územia. Bolo ich ozaj veľa.
Dnes, keď zhŕňame svoje poznatky aj z oblasti povstaleckej tlače, musíme konštatovať: je ozaj obdivuhodné, ako pohotovo a rýchlo vedeli na nespočetných miestach povstaleckého Slovenska zorganizovať vydávanie potrebných novín. Je pravda, že vydávanie množstva miestnych novín si vynútili aj objektívne okolnosti: centrálne riadenie sa nestačilo v krátkom období Slovenského národného povstania dostatočne stabilizovať, rýchly priebeh udalostí a osobitné situácie v jednotlivých oblastiach si priamo vynucujú presúvanie výkonnej právomoci na miestne orgány, ktoré pri usmerňovaní a riadení spoločenskopolitického vývoja noviny miestneho charakteru nevyhnutne potrebovali.


No treba dodať, že pohotovosť a obetavosť pri organizovaní vydávania miestnej povstaleckej tlače je súčasne jedným z prejavov onoho spontánneho nadšenia, ktoré zachvátilo povstalecké Slovensko v augustových a septembrových dňoch roku 1944.
Nemienim sa zaoberať hodnotením celej povstaleckej tlače, v rámci tohto príspevku chcem sa iba stručne — informatívne zmieniť o niektorých povstaleckých časopisoch Gemera. Povstalecké obce-mestečká Hnúšťa, Klenovec, Tisovec, Revúca vydávali noviny miestneho i oblastného významu.

HNÚŠŤA
Hnúšťa bola sídlom redakcie významného týždenníka Hlas Gemera. Po vydaní prvého čísla (16. septembra 1944) vyšlo ešte ďalších 5 čísel (23. sept., 30. sept., 7. okt., 14. okt. a 21. okt. 1944). Posledné vydanie — číslo 6, s dátumom 21. októbra 1944 bolo síce vytlačené, no expedovať ho už nestihli, lebo v sobotu dňa 21. októbra vtiahli do Tisovca Nemci.
Avšak aj tých 5 čísel zohralo v živote povstaleckého Gemera významnú úlohu. Svedčia o tom aj samotné kvantitatívne ukazovatele: časopis vychádzal v náklade cca 1200 exemplárov a administrácia ho expedovala z tisovskej pošty do všetkých kútov Gemera, hodne najmä do oblasti okresu Hnúšťa a na Muránsku dolinu. (Jedno číslo stálo Ks 1,20.)
Aj kvalitou predstavoval Hlas Gemera časopis vysokej úrovne. Vychádzal na 4 stranách (hárok formátu troška väčšieho ako A3 s veľmi pestrou a bohatou obsahovou náplňou. Boli v ňom hodnotné úvodníky, historicko-filozoficko-politicko-spoločenské úvahy, správy z domácich i svetových bojísk, správy o domácich udalostiach, organizačno-správne pokyny, výklad povinností nových štátno-správnych orgánov (článok O národných revolučných výboroch v čísle 2, z 23. septembra 1944), ojedinelé básne, odkazy redakcie, administrácie a v posledných číslach aj niekoľko firemných inzerátov.
V redakčnej poznámke v čísle 2, z 23. septembra 1944 sa o poslaní časopisu hovorí: „Náš časopis »Hlas Gemera« nadväzujúc na populárny a zaslúžilý časopis Gemer-Malohont, redigovaný naším, tiež zaslúžilým redaktorom Jánom Uramom, chce v národe našom tlmočiť vôľu, potrebu, vlastné snahy v každom ohľade, so všetkým, i vďaka každému, kto obzrie sa v strany Gemera a pomôže mu slovom. Hlas Gemera, náš krajový časopis, chce verne slúžiť Gemeru. Radi vypúšťame prvé číslo časopisu medzi gemerský ľud a prosíme ho, aby prijal svoj časopis vďačne.“

Úvodníky
boli umiestnené na titulnej strane vľavo. Boli aktuálne a mobilizačné, niektoré koncipované tematicky širšie (napríklad úvodník Maďarsko pred kapituláciou v čísle 4, zo dňa 7. októbra 1944), iné zamerané na interné problémy povstaleckého Slovenska. Taký je napríklad úvodník Nateraz len boj a prácu v čísle 2, z 23. okt. 1944, v ktorom autor podpísaný skratkou P. S. kriticky hodnotí ľudí a ich postoj k dobovým udalostiam. Vyzdvihuje odvahu a obetavosť partizánov a povstaleckých vojakov, no ostro odsudzuje a do kontrastu proti nim stavia iné dve skupiny ľudí: skupinu „zbabelých bojkov a váhavcov“ a skupinu vypočítavých karieristov.
O prvej skupine píše: „Keď im niekto povie, že sa Rusi blížia a Nemci ustupujú, odhodlaní sú v momente vyjsť s farbou von. Keď však kdesi z kúta, od ktorejsi babky počujú zprávu, že sú Rusi ešte ďaleko, stiahnu tykadlá ako slimák, ktorý narazil na tvrdší predmet. Aké to hnusné exempláre bezcharakterných sebcov oproti tým na život a smrť odhodlaným hrdinným našim vojakom a partizánom!“
hlas gemera1Karieristov odsudzuje takto: „Nie menej odsúdeniahodní sú dnes aj takí, ktorí sa už teraz pachtia za teplými a výnosnými miestami. Ktorí vo svojej chamtivosti a sebeckosti zabúdajú na to, že treba boj víťazne vybojovať, a len potom možno pomýšľať na zaistenie teplých miestočiek. Aj takto zmýšľajúci a takto počínajúci si ľudia sú škodcami národa. Preto ich treba pozorovať a ich skutky kontrolovať. Takíto totiž i keď niečo konajú a pracujú, konajú tak len pod zorným uhlom svojho prospechu a úžitku.“
Zdá sa, že s úvodníkmi nemala redakcia veľké starosti, že nebola o ne núdza. Možno sa tak domnievať preto, že v jednotlivých číslach časopisu nachádzame pomerne veľa úvah na aktuálne témy a hociktorá z nich by bola mohla byť zaradená na miesto úvodníka.

Úvahy
tvorili ozaj podstatnú časť náplne Hlasu Gemera. V niektorých číslach je odtlačených aj 4—5 úvah. Tematicky sú rôznorodé, kompozične stavané tak, že nastolený všeobecne platný problém je silne, ale šikovne aktualizovaný a v závere nadobúda úvaha výzvový, mobilizačný charakter. Vieme, že požiadavka maximálnej spoločenskej účinnosti je prirodzenou samozrejmou požiadavkou každej novinárskej úvahy, že novinárska úvaha sa vystríha povzneseného, akademicky ladeného filozofovania, no v úvahách Hlasu Gemera je snaha po ich spoločenskej priebojnosti a maximálnom efekte veľmi výrazná a tejto snahe sa prispôsobovala aj obsahová náplň, ale najmä kompozičná štruktúra úvah. Bolo to zrejme motivované naliehavosťou dobových potrieb, snahou zaangažovať do revolučného diania čo najväčší počet ľudí.
Úvahy, ako som spomenul, boli tematicky pestré. Na druhej strane čísla 2, z 23. septembra 1944 nachádzame napríklad úvahu T. G. Masaryk, v ktorej autor (podpísaný skratkou -nv-) pri príležitosti siedmeho výročia smrti T. G. Masaryka hodnotí jeho životné dielo a na tej istej strane je odtlačená úvaha Svetlo z východu o postoji a vzťahoch Slovákov k sovietskemu Rusku v nedávnej minulosti a dnes.
Autor Š. P. v nej píše: „...u Slovákov sotva sa už nájde človek, ktorý by zapochyboval aj o sovietskej línii politickej najmä jej viditeľných výsledkoch, ktoré sa prejavujú tak v živote hospodárskom, sociálnom, ako aj kultúrnom a najviac vo vedení vojny. A povedzme si pravdu, že nevedeli sme si jasne predstaviť tento život, lebo stáli sme dlhé roky izolovaní od Sovietskeho sväzu. Nevideli sme dosť jasne svetlo z východu, azda sme len pociťovali jeho moc — no do kontaktu s ním sme sa len zriedka dostali, alebo vonkoncom nedostali. Zrejme bolo to na našu ujmu kultúrnu. No pritom treba poznamenať, že len poniektorí členovia nášho národa, zahriaknutí protisovietskou propagandou, prestali — ale aj to len navonok — veriť v silu životných prúdov, ktorými život v Sovietskom sväze dostal novú a zdravú náplň a tvár. Túto dnes poznáme, s radosťou a slobodným pohľadom očakávame jej úsmev, lebo polámali sa, stroskotali prekážky, ktoré nám stáli v ceste a nedovoľovali hlásiť sa otvorene k nej.“
V úvahe Lživá propaganda (č. 4, zo 7. októbra) autor (skratka -1-) kritizuje lživosť oficiálnej propagandy fašistického Nemecka od jeho zrodu až po nepravdivosť nemeckých vojnových zpráv súčasných dní a konštatuje, že Nemcov v tom napodobňovali vyše päť rokov aj pohlavári slovenského štátu.
Regionálne zameranie má úvaha Píše sa história národa (č. 4, zo 7. októbra), v ktorej autor Polanský (pseudonym) píše o revolučných tradíciách Gemera, vyzýva k aktivite, varuje pred panikárstvom a nabáda ku korektnosti. Konštatuje: „Od roku 1848, keď v ozbrojenom boji národa pod vedením št. M. Daxnera a J. Francisciho náš Gemer tak krásne dokumentoval svoju vernosť k svojeti, žiadne časy nepostavili nás pred ťažšie skúšky ako dnešné. A hoci súčasný boj nesie charakter celonárodný, pozornosť národa znovu upútal náš Gemer. A my verní synovia a dcéry matky Slávy, sme si iste vedomí dosahu tej skutočnosti, že osud doprial nám prvým vytasiť meč do boja za lepší zajtrajšok tak často a trpko skúšaného národa... Kto chápe význam a dosah nášho boja, ten napr. nesmie mať radosť v zachytávaní a podávaní rozličných senzačných zpráv. Nemali by sme toľko hovoriť najmä o zradách. Každá správa o zrade sa pri ústnom podaní zväčšuje, a predsa nie je naším prianím očierniť národ touto hanebnou necnosťou! Sú zasa ľudia, ktorí radi hovoria o stratách azda preto, že tým dobromyseľne chcú vyzdvihovať velkosť bojov. Zabúdajú však, že každé zväčšované zprávy o stratách do istej miery národ deprimujú!“
Výrazný výzvový charakter majú úvahy Hlavy horel a Pomáhajme si! (číslo 4, zo 7. októbra). V prvej autor P. S. varuje pred malomyseľnosťou v ťažkých časoch povstania a nabáda k väčšej aktivite, v druhej (skratka P-ý) vyzýva Gemerčanov, aby nezabúdali prejavovať zaslúženú pozornosť raneným vojakom a partizánom, aby sa o nich riadne starali. V ďalšej časti výzvy žiada solidaritu s evakuantmi. Píše; „Prichádzajú k nám utečenci z okupovaných krajov, menovite z nášho milého Turca. Mnohí z nich si pred nemeckou brutalitou sotva životy zachránili. Po ich hmotnom majetku neostalo ani stopy. Veríme, že sa nenájde Slovák-Gemerčan, ktorý by krivým okom pozeral na týchto našich bratov len preto, že sa im musí poskytnúť prístrešie!“ V záverečnej časti výzvy nabáda k vzájomnej pomoci: „Konečne pomáhajme si aj my tu doma jeden druhému. Vlasť povolala do zbrane mnohé pracovné sily. Kto sa bude starať o robotnícke rodiny, keď nemajú žiadne príjmy, ak nie my, ich krvní bratia? Äno, skúmajme sa, či sme už aj dosiaľ v tomto smere niečo nepremeškali! Opýtali sme sa aspoň našich susedov alebo priateľov, či im niečím nemôžeme byť nápomocní? Sú tu jesenné poľné práce. Ty, čo si doma, pomôž aj tvojmu priateľovi!“
Hlas Gemera nezabúdal ani na ženy. V úvahe Slovenská žena dnes (číslo 3, z 30. septembra) prihovára sa ženám E. Takáčová a nabáda ich k činorodej práci. O konkrétnych úlohách žien v povstaleckých časoch a o ich perspektívach v blízkej budúcnosti sa dozvedáme z úvahy Slovo našim slovenským ženám (číslo 2, z 23. septembra). Autorka (značk —ir—) píše: „Veď budúcnosť prinesie najviac nám, ženám. Postaví nás na úroveň rovnocennú mužovi, prinesie nám možnosť uplatniť sa práve tak ako muž. Preto musíme prispieť všetkými silami nášmu oslobodzovaciemu boju, aby sme vedeli povedať, kde sme stáli, čo sme robili, keď bolo najhoršie, či sme sa pričinili o svoju lepšiu budúcnosť nejakým činom hodným uvedomelej Slovenky.“

Správy
Časopis uverejňoval veľa správ. V niektorých číslach prevažujú práve správy a oznamy. Zprávy boli pestré, prevládali zprávy o udalostiach na svetových frontoch, ako aj správy o bo¬joch na povstaleckom fronte. Bohaté tiež boli zvesti o iných domácich udalostiach, no chudobnejšie boli správy o svetových udalostiach a neveľa bolo aj správ krajových.
Nedostatok niektorých krajových zpráv signalizovala aj redakcia. Vo 4. čísle časopisu, v odkazoch redakcie na zadnej strane, sa môžeme dočítať: „Našich spolupracovníkov úctivo žiadame o pravidelné prispievanie nie tak dlhých úvah a básní, ako časových miestnych zpráv, najmä z krajov od redakcie viacej vzdialených a nateraz ťažko prístupných
Dôležité správy o domácich a svetových udalostiach uverejňoval časopis obyčajne na titulnej strane vedľa úvodníka. Tak napr. v 3. čísle, z 30. septembra je na prednej strane odtlačený text zmluvy medzi ČSR a SSSR o priateľstve, vzájomnej pomoci a povojnovej spolupráci z decembra 1943. Článok má titulok Historický dokument a z úvodných riadkov sa dozvedáme: „Táto zmluva mohla byť uverejnená doslovne iba dnes. Pre jej historickú dôležitosť prinášame ju v plnom znení. Nasleduje text zmluvy (proklamácia a šesť článkov). 2. číslo časopisu prináša na titulnej strane Rezolúciu zjednocovacieho sjazdu Komunistickej strany Slovenska a Sociálnodemokratickej strany na Slovensku.
Krajových zpráv, ako sme už spomenuli, bolo v časopise pomerne málo. Dozvedáme sa z nich napr. o zbierkach Červeného kríža v jednotlivých obciach v prospech ranených vojakov a partizánov. Dosť podrobná bola zpráva o priebehu a výsledku zbierky v Tisovci. Zpráva sa končí výpočtom darov: „Zbierka bola veľmi úspešná. Zozbieralo sa: 20 255 Ks, 86 košiel, 128 uterákov, 61 párov ponožiek, 51 spodkov, 24 plachiet, 1 pyžama, 8 obrusov, 11 hlavníc komplet, 25 párov rukavíc, 36 vreckoviek, 8 šálov, 8 viest, 6 svetrov, 6 čiapok, 4 nohavíc, 3 páry bagančí, 1 čižmy, 2 zápästky, 2 kabáty, 1 chránidlo na uši, 1 onuce a značné množstvo potravín,“
Pozoruhodná je beletrizovaná správa o vojenskom výcviku študentov v Klenovci v dňoch povstania. V 2. čísle časopisu v článku „Slovan som a Slovan budem..píše Ondriš V. o čate klenovských študentov, ktorí sa s mladíckym elánom zúčastňujú na vojenskom výcviku. Autor prezrádza, že klenovská mládež sa i v ťažkých časoch fašistického režimu duchovne pokrokovo formovala v aktívnej činnosti v rámci SEM (Združenie evanjelickej mládeže), a tak dozrievala pre povstanie. „Po kútoch snovali sme programy a s Wolkrom žiadali — dej sily, ať to, co dnes plánujem, zítra též provedem...“ — prezrádza autor.

Oznamy
rozličného druhu boli v časopise časté. Obsahovali rozličné úrad¬né informácie, organizačno-správne pokyny, zákazy, informovali o úprave vlakových spojov atď. Dozvedáme sa z nich napríklad o zákaze podávania mäsitých jedál v hostincoch v určité dni, o zákaze podávania liehových nápojov a o záverečných hodinách v hostincoch a kaviarňach, o osivovej akcii v krajoch postihnutých živelnými pohromami, o „nákupných trhoch pre verejných plemenníkov“ a pod.
Zaujímavé je oznámenie Osobné intervencie nebudú v čísle 4. Uvádzam ho v plnom znení: „Na jednotlivé povereníctva, najmä sociálnej starostlivosti, dochodí veľa žiadostí. Upozorňuje sa zo zodpovedných miest, že všetky žiadosti sa budú vybavovať úradnou cestou a údaje majú byť preto overené príslušným miestnym národným výborom. Naše úrady sa musia sústrediť a vybavovanie najsúrnejších vecí vykonávať vo verejnom záujme a nemôžu sa venovať osobným požiadavkám z hľadiska jednotlivca. Len čo sa pomery skonsolidujú, dostane sa každému, kto za minulého režimu trpel ujmu, náležitej mravnej i hmotnej satisfakcie. Od osobného intervenovania po úradoch si však musíme odvykať.“

Básne
sa nevyskytovali vo všetkých číslach časopisu, avšak uverejnené básne boli pôvodné, aktuálne, písané pre časopis. Súdiac aj podľa spomínaného a citovaného odkazu redakcie možno sa domnievať, že redakcia dostávala od prispievateľov dosť básní, ale pri ich výbere bola náročná a publikovala len hodnotnú poéziu.
Za takúto možno pokladať napríklad básne autora podpisujúceho sa značkou -na-, ktorý má v treťom čísle uverejnenú báseň Revolučná a vo štvrtom čísle báseň Krvavé dni. Poslednú uvádzam v plnom znení:

KRVAVÉ DNI

Hľa, zora na čelách.
Dni vidné v diaľke dejín.
Len ešte dobehnúť,
ešte krok cez hrob vraha,
v ňom zlomí väzy besov snaha. 

Cez hroby ideme
ku spáse. Hore srdcia!
Červený tulipán
nájdu tu naše deti
a smrť viac tiato nepoletí. 

Dni naše falošné.
Stráž držte po hrebeňoch!
Zlosť rozdrobená je,
nie každá voda pitná,
lež naša láska ostrovidná. 

Krv fŕka po svete,
ach, kati, kati, kati!
Skoč, srdce bodnuté,
lebo takto sa platí
rodu. Dar obeť neprezláti. 

Dni naše krvavé,
lež zajtra vidné, tiché,
o tieto nám ide,
o slnce spravodlivé
a všetkým v svete jasné, milé.

Je nesporné, že Hlas Gemera, hoci len týždenník a hoci sa dostalo z neho do verejnosti len 5 čísel, svojou programovou skladbou a reprezentačnou úpravou, ako i širokým akčným rádiom, predstavuje najhodnotnejší povstalecký časopis Gemera a jeho hodnoteniu by bolo treba venovať viac pozornosti.

My sa v tomto príspevku chceme však zamerať aj na povstalecké denníky alebo „skoro denníky“, ktoré, i keď boli skromnejšie, ale práve preto, že vychádzali denne, odrážali živšie a pohotovejšie každodenný život povstaleckého Gemera v septembrových a októbrových dňoch 1944. Mám na zreteli najmä miestne noviny vydávané v Klenovci, Tisovci a okresné noviny v Revúcej.

KLENOVEC
V Klenovci vychádzal cez povstanie časopis Napred. Vydával ho povstalecký revolučný miestny národný výbor a v redakcii pracovali príslušníci miestnej inteligencie a klenovskí študenti.
Časopis začal vychádzať v druhej polovici septembra 1944. Vydávali ho dvakrát týždenne na dvoch cyklostylovaných listoch obojstranne popísaných. Predávali ho, ako to bolo v záhlaví vyznačené, „Po korune“.
Mal bežnú novinovú náplň, pravda, v skrátenom rozsahu: pravidelný úvodník, správy zo svetových bojísk a politické správy zo sveta, situačné správy o bojoch na Slovensku a prinášal dosť často aj kratšie politické úvahy na aktuálne témy.

Úvodníky
mali vcelku — obsahovo i štylisticky — dobrú úroveň a kompozične boli stavané obyčajne tak, že zo všeobecne platných právd, prevažne charakteru morálno-spoločenského, dedukovali vo forme stručnej pointy aktuálne uzávery — morálne príkazy, pokyny a výzvy na konanie ľudí v pohnutých časoch povstania. Takýto charakter majú napríklad úvodníky: Vernosť (číslo 6, z 8. októbra 1944), Zrada (číslo 7, z 12. októbra) a úvodník Zlato v čísle 2 s neuvedeným dátumom vydania, v ktorom autor podpísaný skratkou J. K. odsudzuje tých, čo v nedávnej minulosti zradili ľud za rozličné hmotné výhody.
hlas gemera2Niektoré úvodníky majú výrazný mobilizačný charakter, vyzývajú ku konkrétnym činom, vyznačujú konkrétne úlohy. Tak napríklad v úvodníku Na vidiek (číslo 4, z 1. októbra) sa autor O. V. zamýšľa nad problémami vidieckeho ľudu a zdôrazňuje naliehavú potrebu prevýchovy roľníka pre budúci život. V úvodníku sa píše: „Náš roľník nemá vyrovnaný postoj ku komunizmu. Päťročná propaganda vedela skriviť názory na všetko. Plagáty, letáky, brožúry a najmä Ľudové noviny predstavovali mu boľševizmus ako hroznú krvavú hydru. Paškvilné výtvory grafiky, rozbesnená propaganda miestami vedela vydrapiť aj zdravý pochop a názor. Náš roľnícky ľud bol privádzaný na rázcestie a často nevedel rozoznať pravý názor od skrivených pochopov. Bolo by načase, aby náš vidiek niekto poučil o dnešných svetových prúdoch. Vyslať ľudových rečníkov, ktorí by nestranne a vecne objasnili vec, pojem komunizmu, jeho program. Načrtli aspoň jeho konštrukciu. Týmto by sa uvoľnili všetky sily k vy¬budovaniu spoločného dobra. Zmizol by stiesnený pocit, ktorý hatí radostný chod rodiaceho sa sveta. Náš roľník vždy vedel chápať veci, keď išlo o národ a jeho dobro.“
Táto predvídavo a veľmi zavčasu vyslovená — inak všeobecná požiadavka, bola zrejme motivovaná miestnymi spoločenskými pomermi vtedy prevažne roľníckeho Klenovca.

Správy
nezaberali v klenovskom Naprede veľa miesta. Väčšinu jeho náplne tvorili práve úvodníky a politické úvahy. Ojedinele odtláčal Napred zprávy aj z iných novín povstaleckého Slovenska a uvádzal ich pod názvom „Čo píšu iní“.

Politické úvahy
bývali rozsahovo kratšie, zamerané na aktuálne dobové udalosti. Uvediem aspoň niektoré z nich: My a Červená armáda na Karpatoch (číslo 6, z 8. októbra). Výkriky po pomste už hrmia (číslo 4, z 1. októbra) — o výčinoch nemeckých fašistov na obsadenom území Slovenska; Maďarsko v prerode (Číslo 10, z 18. októbra) — úvaha na pokračovanie uverejnená pri príležitosti vyhlásenia kapitulácie Maďarska (15. októbra 1944), v ktorej sa autor (skratka j. d.) zmieňuje o okolnostiach, ktoré viedli maďarského regenta Horthyho k vyhláseniu kapitulácie pred vojskami spojencov.

TISOVEC
Tisovčania boli mimoriadne aktívni. Tisovec, ako sme videli, mal určitý podiel aj na vydávaní týždenníka Hlas Gemera. Tlačili ho v miestnej kníhtlačiarni Tatra a tu bolo aj sídlo administrácie. No Tisovčania vydávali aj svoj miestny časopis — Zvesti tisovskej posádky.
Názov sám osebe naznačoval, že ide o noviny písané pre tisovskú vojenskú posádku (bola dosť početná a rozložená na viacerých úsekoch blízkeho i vzdialenejšieho okolia). Avšak noviny, i keď ich vydávalo vojenské veliteľstvo, boli svojím zameraním adresované aj širšej verejnosti. Skladali sa z 2—3 cyklostylovaných listov, tlačených po jednej strane. Vychádzali denne od 1. septembra 1944 až do obsadenia Tisovca nemeckými vojskami 21. októbra 1944, sprvu pravidelne každý deň, neskôr je niekoľko dní sporadicky vynechávaných. Okrem pravidelných čísel vyšlo raz aj mimoriadne vydanie (17. októbra 1944), zrejme kvôli urýchlenej informácii o príchode sovietskych vojsk do Pre¬šova a o spojení Červenej armády s jednotkami Československej armády. Šéfredaktorom novín bol miestny učiteľ, tragicky zahynulý Pavel Roško. V redakcii pomáhali aj stredoškoláci a vysokoškolskí študenti — Tisovčania (A. Hájko, Miroslav Kuchta, Miroslav Mikita, Ján Kriška a iní).
Obsahová náplň novín bola dosť pestrá — pravda, s prevahou zpráv rozličného druhu. Okrem toho príspevky, i keď sa redakcia o to snažila, neboli žánrovo celkom vyhranené. Obsahová štruktúra novín bola obvykle takáto:
1. článok úvodníkového charakteru,
2. správy čs. brannej moci,
3. správy zo vzdialených bojísk (východný i západný front),
4. správy o miestnych udalostiach,
5. správy z jednotlivých obranných úsekov v okolí Tisovca (príspevky vojakov).

hlas gemera3Táto štruktúra nebola šablónovitá, ale zachovávaná dosť pravidelne. Okrem uvedených príspevkov v niektorých číslach sa citujú aj zprávy preberané z iných časopisov (povstalecká Pravda, mikulášsky Útok, martinské Národnie noviny).
Chcem sa pri tomto stručnom hodnotení novín zamerať na úvodníky a na články miestneho významu.

Úvodné články
Náplň úvodníkov býva vždy príznačná pre programovú líniu novín. Tak to bolo aj v tomto prípade. Treba dodať, že úvodný článok nechýbal v žiadnom čísle. Úvodné články boli veľmi pestré. Mali charakter mobilizačných výziev, informatívno-manifestačných úvah, stručných príhovorov alebo všeobecných ideovo-politických informácií.
Dokladom ideovo-politickej orientácie novín sú napríklad úvodníky: Slovenské bratstvo (číslo 16, z 18. septembra 1944) Hybné sily sovietskeho života (číslo 22, z 25. septembra), Sociálne pomery v SSSR (číslo 27, z 30. septembra), Postavenie mládeže v SSSR (číslo 33, zo 7. októbra) a úvodník Naše povstanie, odtlačený v čísle 21, z 23. septembra 1944, v ktorom autor, vyjadrujúc sa o zmysle Slovenského národného povstania, píše. „Už viac ako tri týždne trvá náš rozhorčený boj proti nositelovi vrážd, nenávisti a barbarstva, už viac ako tri týždne so zbraňou v ruke odhodlane čelíme útokom nepriateľa. Uvedomujeme si veľmi dobre, že bojujeme za našu jak osobnú, tak aj celonárodnú slobodu, ale možno niektorí si celkom dobre neuvedomujú, ze bojujeme nielen proti Nemcom ako takým, ale bojujeme aj proti politickému systému, ktorého sú oni predstaviteľmi. Kto pozná ideové zameranie fašizmu, jasne vidí, že politický režim kráčajúci v duchu fašistických zásad, sa nemôže osvedčiť nielen u nas, ale nikde, kde základom národa je robotníctvo, roľníctvo a pracujúca inteligencia. Keď logicky uvažujeme, musíme dojst k záveru, že je predsa nemožné, aby absolútna väčšina naroda pracovala len pre dobro a blaho niekoľkých tzv. »vyvolených«, respektíve »elitnej triedy národa«, pozostávajúcej z niekolkých členov, ktorých vôľou alebo chvíľkovými nápadmi by mal byť dirigovaný celý národ ...“
V niektorých číslach má úvodník charakter mimoriadne dôežitej alebo lokálne významnej správy, ako napr. úvodník Tisovec manifestuje (číslo 4, zo 4. septembra), z ktorého sa dozvedáme: „Dňa 3. septembra 1944 zavítali do nášho mesta vzácni hostia, člen národnej rady dr. Husák, univerzitný profesor dr. Rebro a Andrej Bagar, aby náš manifestujúci ľud informovali o situácii na Slovensku. Mohutné zástupy nadšeného ľudu zhromažďovali sa pred ovenčenou tribúnou.“ (Nasleduje prejav dr. Rebra a dr. Husáka.)
Mimoriadne dôležitú a radostnú zprávu prináša úvodník Vítame bratov Rusov! (číslo 13, zo 14. septembra), z ktorého sa dozvedáme: „V dnešných skorých ranných hodinách dozvedeli sme sa z londýnskeho rozhlasu radostnú zprávu, že víťazné vojská maršala Stalina dosiahli slovenských hraníc a sú na ceste do Prešova, aby tak nadviazali spojenie s československými vojskami. Táto zpráva nás potešila, ale hlavne uspokojila. Moskva splnila svoj sľub, ktorý nám odkázala ústami Iľja Erenburga, že totiž Rusko ide a príde Slovensku na pomoc. — Vítame bratov Rusov na našich hraniciach s opravdivou bratskou láskou. Cítili sme k veľkému Rusku už oddávna neutajiteľné sympatie...“
V ojedinelých prípadoch je na mieste úvodníka odtlačená báseň. Tak napr. v čísle 7, zo 7. septembra je uverejnená „báseň“ neznámeho autora. Uvádzam ju celú:

TAM PRI STREČNE...

Tam pri Strečne vietor skučí.
Váh sa vzdúva, hora hučí.
Obloha sa v mraky halí.
Nepriateľ sa cestou valí.

Bratia, tu čas! Vaše dlane
nech sa mocne chopia zbrane!
Plameňom nech vzbĺknu oči,
váš spev zaznie po úbočí.

Buď spokojná, mati drahá!
Zaženieme naspäť vraha.
Blížia sa už nové časy,
plné šťastia, plné krásy.

Radosť v duši, v srdci lásku,
spojme sily v mocnú pásku.
V tomto novom smelom vzlete
nezlomí nás nik na svete!


Na báseň nadväzuje tento text výzvy úvodníka: „Sloboda sa rodí! Na končiaroch našich hôr zrieť jej zore. Rodí sa na bodákoch slovenských vojakov a partizánov. Chlap od sekery, pluhu i kladiva pocítil potrebu pomôcť jej skorému zrodu. Pocítil potrebu aj inteligent. No sú aj takí, čo vyčkávajú, až títo hrdinovia oslobodia Slovensko, aby potom, prevlečúc kabáty, v martýrskej póze robili si zásluhy. Títo ľudia viac škodia, ako pomáhajú. Títo váhavci musia sa rozhodnúť prv, než dravý prúd skutočnosti ich zaplaví a rozdrví.
Občan, nazri do svojho vnútra! NÁROD ČAKÁ!!! Bez teba národ bude, ty bez neho nie! Konaj svoju povinnosť k sebe, rodu i k národu! HOR SA SLOVAČ! Niet času na váhanie! Národ ťa zve do zbrane v tvojom vlastnom záujme. SLOBODA SA KRVOU KRSTÍ! Zradcovia a váhavci odpadnú ako červivé ovocie zo stromu pred dozretím.
NECHCI BYŤ NEUŽITOČNÝM, ABY SI SA NESTAL ZBYTOČNÝM!!!“
Správy z obranných úsekov
Okienkom do života vlastnej tisovskej vojenskej posádky mala byť rubrika Naši vojaci nám píšu... Mala vyhradené miesto vždy na konci novín. Vyplňovali ju príspevky vojakov z jednotlivých obranných úsekov posádky. Nemali mimoriadnu úroveň. Napríklad v čísle fcj, zo 6. septembra bol takýto príspevok:
„Zvoní telefón. Veliteľstvo „Hradová“ volá veliteľa druhého bojového úseku npor. J. Po ukončení rozhovoru npor. J. zvoláva pridelené mu pomocné orgány. Vydá rozkazy na zostrenú pohotovosť a oboznámi prítomných so situáciou: Smerom od Popradu na Červenú Skalu blíži sa nepriateľ. Jeho počet a sila nie sú známe, ale ako predvoj napredujú tanky ... Prítomní porozumeli. Keď nás veliteľ prepustil, rozbehli sme sa všetci na svoje miesta. Ostrý hvizd píšťalky oznamuje nástup na doplnenie munície. V krátkom čase už leží každý na svojom stanovišti. Nálada mužstva je neopísateľná... Tak plynú minúty, hodiny, ale nepriateľ neprichádza. Až večer, namiesto nepriateľa dostávame telefonickú zprávu, ktorá znie: Nemecké hordy boli pred Červenou Skalou zastavené. Partizánske jednotky spojené so slovenským vojskom prešli do protiútoku. Nepriateľ ustupuje!
Po tejto zpráve prešiel ťažký vzdych sklamania po celej obrannej línii Dielika. Áno, sklamali sme sa, lebo nám ušla príležitosť, v ktorej sme chceli dokázať našu odhodlanosť a boja schopnosť!...
Dielik 5. IX. 1944
S pozdravom
čat. Jano Vrbjar.“
Príspevky vojakov z jednotlivých úsekov posádky nachádzame skoro v každom čísle novín. Redakcia ich dostávala pravdepodobne už v prvé dni veľa, no nebola spokojná s ich charakterom, a preto už v čísle 8, z 8. septembra 1944 v odkazoch redakcie čítame: „Prosíme prispievateľov z úsekov: Neposielajte nám dlhé všeobecné úvahy, ale pošlite krátke opisy z vášho života, z cvičenia, veselé zážitky, žarty a pod.“
Avšak situácia sa ani neskôr nezmenila a príspevky z úsekov aj v ďalších číslach majú prevažne charakter všeobecných úvah a vzletných vyznaní a osvedčení. Atmosféra života na úsekoch sa v nich zriedka odráža.
Rubrika „Naši vojaci nám píšu“ bola zaplňovaná väčšinou prozaickými článkami spomínaného charakteru, len ojedinele ju redakcia vyplnila básňou niektorého z vojakov úseku. Niekoľko básničiek má odtlačených Ján Žabka z roty Ľalia. Uvádzam jeho báseň uverejnenú v čísle 12, z 13. septembra:

 

Už vidíme, bratia,                                     To nám robia naši
čo nám Nemci chceli,                                 premilení bratia,
tú ich milú vernosť,                                   bezbranných Slovákov
tú nám ukázali.                                          po hromadách vraždia.

 

Každého Slováka                                      Preto aj vy, bratia,
mráz po tele trasie,                                   čo ste na východe,
keď vidí tú hrúzu                                      zbytočne po našich
v osade Telgarte.                                      horách sa netraťte.

 

                            Ku nám sa pridajte,
                            bok po boku brata,
                            by sme znivočili
                            nemeckého kata!

 

Z niektorých príspevkov tejto rubriky sa dozvedáme o solidarite civilného obyvateľstva s vojakmi a partizánmi. Tak napr. v čísle 19, z 21. septembra je odtlačené poďakovanie:

Ďakujeme
Mužstvo I. úseku ďakuje ct. rodine Sakáčovej z Papierne za veľmi milé prekvapenie, ktoré mu bolo pripravené vo forme zákuskov a kukurice. Zákusky nám chutili veľmi dobre. Ich sladkosť pociťovala i duša, lebo sme videli, že šľachetná hostiteľka neponúkla nás preto, aby sa o jej obetavosti veľa hovorilo. Spôsob darovania je najjadrnejším dôkazom toho, že dar bol ponúknutý od srdca a úprimne. Za milú pozornosť ešte raz srdečná vďaka.
S. K., I. úsek, Fialka.

Miestne správy a informácie
Miestne správy a informácie, i keď sú v novinách sporadické, živo nám približujú atmosféru povstaleckého Tisovca a dokumentujú tiež obetavosť a štedrosť Tisovčanov pri podpore povstania. Mnohé čísla novín prinášajú totiž zoznamy početných darcov-inštitúcií i jednotlivcov, ktorí v rámci zbierok prispeli finančnými prostriedkami na pomoc okresnému revolučnému výboru, miestnemu revolučnému výboru, vojsku a miestnym novinám.

REVÚCA
Revúčania sa tiež pousilovali s vydávaním miestnych novín. Už 1. septembra 1944 vyšlo ich prvé číslo pod názvom Naše zprávy. Noviny vychádzali potom denne a zanikli v tom čase ako Zvesti tisovskej posádky. (Aj Revúcu obsadili nemecké fašistické vojská postupujúce z Maďarska cez Jelšavu smerom na Muráň.)
Revúcke noviny vydával Okresný národný výbor v Revúcej a redigoval ich mladý, predčasne zosnulý básnik, absolvent tisovského gymnázia, v tom čase už poslucháč práva, Ján Brocko. Vychádzali cyklostylované na 1—2 listoch väčšinou obojstranne popísaných.
Celková úprava a obsahová náplň novín je podobná ako v novinách z Tisovca. Obsahovú náplň tvorili:
1. úvodníky,
2. revolučne zamerané básne,
3. správy československej brannej moci,
4. správy z východného a západného frontu
5. správy zo sveta.

Úvodníky
odtláčané na prvej strane, majú dobrú úroveň. Obsahovo i štylisticky spĺňajú vcelku požiadavky tohto žánru. Tematicky sú pestré a dobovo aktuálne. Uvediem niektoré z nich:
Úvodník Svetlo z východu (uverejnený v čísle 9, z 9. septembra 1944) odvolávajúc sa na tradície slovensko-ruských vzťahov, zdôrazňuje aj potrebu súčasnej orientácie na sovietske Rusko. Píše sa v ňom: „Naši veľkí slávni predkovia v minulosti vždy sa s radosťou obracali k tomuto bratskému národu... Dnešné dni, ktoré neodvratne dokazujú, čo znamenala pre ruský národ revolúcia z roku 1917 a ktoré dokazujú, čo môže ona znamenať aj pre iné národy, nútia nás naliehavejšie obracať zraky k tomuto národu pokroku a všestranného rozvoja. Toto všetko si dôkladne uvedomujeme a podľa toho konáme. Dívame sa veľmi pozorne na východ. Vidíme veľmi dobre svetlo, ktoré tam žiari a približuje sa k nám. Siahame po ňom obidvoma rukami. Vítame ho na hraniciach našej vlasti. Veríme v jeho víťazstvo!“
Úvodník Zverstvá (číslo 13, z 13. septembra) poukazuje na protiklad medzi celkovou úrovňou civilizácie upevňujúcej v živote novodobej spoločnosti zásady humanity a barbarským vyčíňaním fašizmu na frontoch, v zázemí i v koncentračných táboroch.
hlas gemera4

Nadpisy niektorých ďalších úvodníkov: Menej rečí, viac práce (číslo 22, z 24. septembra), Panikári (číslo 24, .z 26. septembra), Vydržal;} (číslo 34, zo 6. októbra), Gemer medzi prvými (číslo 17, zo 17. septembra) hovoria samy osebe o ich zameraní.
Posledný z nich, odtlačený na celých 2 stranách dvojlistového vydania novín, má výrazný regionálny charakter. Zdôrazňuje revolučné tradície Gemera, jeho zástoj v národnom hnutí v minulosti a plasticky opisuje revolučnú atmosféru povstaleckého Gemera v lete 1944, hodnotiac povstalecké akcie Gemerčanov. Začítajme sa do jeho riadkov:
„Aj tam v údoliach malých riek medzi gemerskými vrchmi bije verné srdce slovenské. Oheň rodolásky horel tam v časoch pre národ najhorších a najnepriaznivejších. A Gemerčania nedajú sa ani v prítomnosti zahanbiť. Oni aj v týchto dňoch vytušili, o čo sa jedná a v pravý čas postavili sa na pravú stranu. Veľmi dobre pozorovali, Čo sa robí na svete, pozorne sledovali vývin udalostí na bojiskách a striehli hlavne na to, čo sa robí doma na Slovensku. Dobre počúvali pravdivé zvesti o partizánoch na východnom Slovensku a na Pohroní. Spoznali, že bije dvanásta hodina. Spoznali, že prišla chvíľa rozhodnutia. Gemerčanom nebolo treba povzbudzovania z inej strany. Sami od seba sa rozhodli.
Vtedy ešte, keď si zaopatrovali Tisovčania a Revúčania zbrane, aby boli pripravení v pravý čas, nevedelo sa, že nás už idú Nemci obsadzovať, že existuje SNR, že je všetko dokonale zorganizované. Vedeli to možno niekoľkí ľudia, a ľud to len tušil. Jeho nadšenie rástlo samo od seba. Hej, tak to bolo. Ani vtedy sa ešte neozývala slobodne na vlnách éteru Banská Bystrica, keď v Tisovci slávnostne zazvonili na zvonoch a vybubnovali mobilizáciu od 18. do 40. roku a keď v Revúcej vo večerných hodinách 29. augusta obsadili sa všetky dôležité úrady a národný výbor prevzal všetku správnu a výkonnú moc. Bol som svedkom tej slávnej noci tam pod muránskymi vrchmi v Revúcej, ktorá je srdcom celého Gemera. Videl som to nesmierne nadšenie, ktorým sa prejavovala nenávisť proti päťročnému režimu falošnej slobody. Videl som rozhodnosť, s akou sa prejavila vôľa postaviť sa v otvorenom boji proti Nemcom. Tu nebolo treba, aby sa pracovalo prefíkanou propagandou. Nebolo treba nijakým spôsobom agitovať a vymýšľať zvučné heslá na získanie ľudu. Nikoho nebolo treba nabádať, povzbudzovať a presviedčať ... Rozhodnosť celého obyvateľstva v boji proti Germánom neuhasínala, ale jatrila sa stále ďalej. Ukázala sa najjasnejšie vtedy, keď prišla zpráva, že Nemci neočakávane vpadli na horné Považie a páchajú neopísateľné zverstvá a barbarstvá na bezbranných obyvateľoch Télgartu. Narýchlo zorganizovaná vojenská jednotka v Revúcej vyrazila k Telgartu naproti Nemcom. Odhodlanosť a disciplína boli tu v plnej miere príkladné. Ani jeden z vojakov neváhal ísť ...“
A úvodník končí vzletným, nacionálnym pátosom podfarbeným vyznamenaním: „Gemer dokáza!s že je ozaj kusom slovenského tela. V krvi jeho ľudu od vekov až podnes búši národné povedomie a zmysel pre národné povinnosti. Gemerčan dokázal, že je hodný mena Slovák. Dokazuje to stále nielen slovami, ale i vtedy, keď treba prinášať obete krvi. A dnes, keď voláme na slávu celého slovenského národa, privolávam aj na slávu Gemera, ktorý nikdy nezradil dobrú slovenskú vec, ktorý bol vždy slovenský a ostane na večnosť slovenským.“

Básne
bývali uverejňované väčšinou na prvej strane skoro v každom čísle novín, ba v niektorých 2-listových vydaniach sa stretávame aj s dvoma básňami v tom istom čísle.
Poéziou pohotové zásoboval revúcke noviny sám ich redaktor Ján Brocko, ktorý, zdá sa, dozrieval výrazne umelecky práve v povstaní. Jeho zápalisté verše, plné mladíckeho elánu a bojového odhodlania, rodili sa priamo z atmosféry oných pohnutých dní, klíčili a vyrastali denne z revolučnej pôdy povstania. Uverejňoval ich pod menom Ján Rok. (Ide o tvorbu vydanú neskôr súborne roku 1946 v zbierke Ohlas a. čiastočne v knižke Brocko- Kocúr-Hertz: Kvet z našej krvi — vydanej roku 1959.)
Na ukážku uvádzam aspoň jednu jeho báseň uverejnenú v 13. čísle novín, z 13. septembra 1944:

PARTIZÁN

 

Ožívaš mýtus Jánošík,
družina tvoja v horách skrytá
vyrastá na mohutný šík.
Česť tvoja chválou objíma,
za teba valašky sa chytá
hrdina partizán.

 

Jak málo pozmenil sa čass
na skalách horia zasa vatry,
zradcovia hynú napospas.
Nadšenie blčí z všetkých strán
za biedu, co nám duše jatrí,
pomstí sa partizán.

 

Za krivdu odboj počína,
svedomie naše zo sna vstáva,
ozvenou zvučí otčina.
Krv tečie z otrokárskych rán,
ja biedny volám, sláva, sláva,
hrdina partizán!

 

Hodnotné úvodníky doplňované vhodne aktuálnymi bojovnými Brockovými básňami — a predovšetkým práve tieto básne — urobili z niektorých čísel revúckych novín agitačných poslov veľkej údernej sily. Mnohé z vydaní novín pôsobili ozaj sugestívne, mobilizačné.

Správy
V rubrike správ prinášali revúcke noviny situačné správy z domácich bojísk, z východného a západného frontu, politické správy zo sveta a informácie o programe a opatreniach Československej vlády, moskovského i londýnskeho vedenia odboja. Správy zapĺňali skoro pravidelne najmenej polovicu miesta v novinách.

Prehŕňajúc sa medzi stránkami gemerských povstaleckých novín, spomíname. Siahame po zažltnutých listoch Hlasu Gemera, Napředu, Našich zpráv, Zvestí tisovskej posádky a aj teraz, po dvadsiatich troch rokoch, cítime z nich prudký, horúčkovitý tep povstaleckého Gemera, živo nám sprítomňujú atmosféru bojovného vzplatnutia a odhodlania.
Povstalecké noviny Gemera... Je v nich veľa konkrétneho, vzácneho, no nie všetko, myslím, všetko do detailov je v nich celkom ujasnené. Ale to už je sprievodným znakom veľkých spoločenských prelomov, v tomto prípade náhleho výbuchu sociálnej a nacionálnej revolúcie. Avšak celková línia, celkové ich smerovanie, je jasné, presvedčivé, strhujúce ako samotný revolučný boj, ktorého odrazom a glosátorom sa stali.
Dnes sú už archívnymi pamiatkami. Sú pamiatkami na dni, keď sa náš ľud dvíhal z pokorenia k svetlu života. A práve preto sú živým odkazom revolučnej minulosti budovateľskému dnešku.

Ján Brocko a SNP

Čítať 4735 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:16

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.