štvrtok, 09 január 2020 13:03

Pred 190 rokmi sa narodil básnik Janko Čajak Doporučený

Napísal(a) MG od
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Janko Čajak bol otcom prozaika Jána Čajaka (19.12.1863 -29.5.1944) a starým otcom prozaika a novinára Jána Čajaka ml. (18.7.1897 - 3.7.1982).  Janko Čajak bol otcom prozaika Jána Čajaka (19.12.1863 -29.5.1944) a starým otcom prozaika a novinára Jána Čajaka ml. (18.7.1897 - 3.7.1982).  Foto: internet

V Kalendári osobností Gemera, ktorý je na stránke Maj Gemer, sa o. i. uvádza, že uplynulú nedeľu, teda 5. januára 2020, by sa bol dožil Janko Čajak 190 rokov. Pripomeňme si aj takto bližšie o tom, kto bol Janko Čajak a ako sa toto meno viaže s naším regiónom. 

Nielen náš Kalendár, ale tiež Encyklopédia slovenských spisovateľov (1984) uvádza, že Čajakovci, to sú tri generácie slovenských spisovateľov, prechádzajúce rôznymi literárnymi obdobiami. Najstarším z nich bol štúrovský básnik Janko Čajak, ktorý začal publikovať v porevolučných rokoch a patril do druhého sledu romantických tvorcov. V nedeľu 5. januára uplynulo 190 rokov od jeho narodenia. 

Janko Čajak bol otcom prozaika Jána Čajaka (19.12.1863 -29.5.1944) a starým otcom prozaika a novinára Jána Čajaka ml. (18.7.1897 - 3.7.1982).  

Janko Čajak (známy pod pseudonymom Lohinský) sa narodil 5. januára 1830 (niektoré zdroje uvádzajú aj dátum 1. januára 1830) v Paludzi (zaniknutá obec v okrese Liptovský Mikuláš, bola zatopená priehradou Liptovská Mara). Bol synom kuchára, ktorý sa neskôr stal úradníkom na veľkostatku. 

Najstarší z rodu Čajakovcov študoval na gymnáziu v Rožňave a na evanjelickom lýceu v Levoči, kde sa zapojil do práce v Jednote mládeže slovenskej. V roku 1850 odišiel do Viedne dokončiť teologické štúdiá. O rok neskôr bol učiteľom v rodine hlavného župana Liptovskej stolice Martina Szentiványiho v Liptovskom Jáne, kde bol v roku 1861 vysvätený za farára. 

Ideove a umelecky sa formoval v levočskej Jednote. V jeho poézii prerážali tóny smútku a sklamania. Tvoril v intenciách ľudovej poézie, využíval jej obraznosť a melodiku. Písal aj satirické básne, v ktorých kritizoval nezdravé javy v spoločenskom a národnom živote. Pre nedostatok publikačných možností uverejňoval básne až koncom 50. rokov v Almanachu Concordia, v časopise Priateľ školy a literatúry a v Dobšinského Sokole. V čase aktivizácie národného života, v 60. rokoch, žil v ústraní a nepublikoval. Básnik bol ženatý s Adelou, rodenou Medveckou, sestrou spisovateľky Terézie Vansovej. 

Janko Čajak ochorel v roku 1866 na tuberkulózu. Zomrel 4. februára 1867 v Liptovskom Mikuláši vo veku 37 rokov. 

Slovenský spisovateľ Pavol Dobšinský, ktorý sa narodil v Slavošovciach a ako farár pôsobil v Rožňavskom Bystrom a v Drienčanoch,  po smrti svojho priateľa Janka Čajaka požiadal o ruku vdovu Adelu Medveckú Čajakovú.  

Knižne vydal básnikove verše spisovateľ Pavol Dobšinský pod názvom Básne Janka Čajaka. Súborne vyšlo Čajakovo dielo v roku 1979 v knihe Zrná. 

(MG od)

Janko Čajak:
Z levočských prvotín

Znelky

1

Nechápe svet divy, čo stávajú
tam nad slovenskými krajami,
čo sa robí tam nad stráňami,
kde orlovia pyšní sedajú.

Mohyly čierne sa otvárajú
v tej, kde Nitra stojí, stolici
a z nich bystrí skáču orlíci,
tí, čo sa nad svetom krútevajú:

Jeden z ptákov na východ letí,
na posvatnie skaly Kriváňa
pozdraviť vraj slnce, čo tam svieti,
druhí zas letia oznámiť ľudu,
že k životu osud vyzváňa
tým, čo nad svetom svietiť sa budú.

      

2

Tak sa hádam mnohým v svete zdalo
tým, čo nič neprajú Slovákom,
že už naším drahým rodákom
srdce k rodu celkom zakapalo:

Ale ono sticha plápolalo
v búrke, v daždi, v divej víchrici,
a keď zbúchau hrom v blýskavici,
vtedy sa najkrajšie rozjasalo! —

Najprú vraj ten blesk bou maličký
ako na Vstúpenia horiace
tam na zakliatych skalách ohníčky;
potom vraj, keď Tatry zahučali
a vetriská prišli sipiace,
veľký z neho oheň rozdúchali?

      

3

Stojí oltár svatý na hrebeni
snehových Tatier kremenistý,
po ňom ohníček plamenistý
blyští sa oddávna rozložený,

ale vraj ten oltár nevidený
ležau vo tmách čiernej mrákavy,
blízkosť ohňa na ňom žiaravý
i ten ostau v diaľke stratený.

Ej ale, bratia! sem sa do poľa,
nezalievajme my tam dreviny
a sklaďme vatru, aká nebola!
Oltár sa zjaví sťa tá kaplica,
víťazne zahrnie doliny:
Oj, a nad ními vzíde dennica!

 

Janko z Považia

 

Čítať 200 krát Naposledy zmenené piatok, 10 január 2020 09:16

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.