nedeľa, 20 marec 2011 11:10

Mladá generácia čitateľov veľmi dobre vie, kto je Marta Hlušíková

Napísal(a) MG+Marta Hlušíková
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)
Iba nedávno sa na stránke Maj Gemer objavila informácia o tom, že jedna zo slovenských spisovateliek, žijúcich v Gemeri, pani Marta Hlušíková pripravuje v rámci Mesiaca knihy besedu o svojej literárnej tvorbe. Mnohí viete, že pani Hlušíková sa nenarodila na Gemeri, ale už niekoľko rokov žije s manželom v Rimavskej Sobote, kde aj učí, a keďže to nie je ani rok, ani dva, môžeme ju smelo zaradiť už medzi Gemerčanov. Autorka patrí medzi obľúbených spisovateľov pre deti a mládež, a tak som uvažoval, ako ju ešte viac priblížiť aj ďalším mladším či starším čitateľom. Rada mi vyšla v ústrety a súhlasila s predstavením svojej tvorby aj prostredníctvom tejto stránky. Keďže
práve pripravuje novú zbierku básní, ktorú nazvala Veršohubky a poodhalila mi niečo z nej, rozhodol som sa, že sa s niektorými jej básňami takto s vami podelím, najmä keď vydanie knihy je ešte „vo hviezdach“.

Marta Hlušíková:

         Prvá báseň z klobúka

Kúp si verše z klobúka!
Aha, čo v nich ponúkam:
koláče s makom,
žirafu s prakom,
stále smädnú ťavu,
zasadenú kravu,
kvapky, ktoré neposedia,
komáre, čo štípať vedia,
psa - vraj lásku k hudbe zdedil,
zlodeja, čo v mori sedí,
jedno levie sólo,
osolené mólo,
pštrosa, čo vraj poletí,
trochu rýmov pre deti,
mliečne zuby boľavé,
aj hodinky túlavé,
nebezpečné zajace
a tuším páva s krásnym chvostom.
Veď si mojím hosťom!
 

Žirafa

Idú po ulici
štyria námorníci.
Za nimi žirafa,
krk dlhý desať stôp,
v ponorke robí
periskop.
Pardón!
Bolo to tak:
idú po ulici
štyria bojovníci.
Za nimi žirafa,
hlavou rúca mrak,
na rožkoch má
malý prak.
Pardón!
Bolo to tak:
idú po ulici
štyria požiarnici.
Za nimi nekráča
vôbec nik.
Žirafa je žirafa,
a nie kúzelník! 

 

Čo všetko sa zmestí do sna

Jedna stará sosna,
biely pes, čo zametá,
tristoročná prateta,
tvoj učiteľ celý v sadre,
štyri zmrzlinové kvádre,
slon, čo pláva v dáždniku,
ryba hluchá od kriku,
lietajúca škola,
modré perie z vola,
starý pirát bezoký
(prakom strieľa žraloky),
tvoj bratanec Kristián,
jeden pravý Indián,
sedemhrbá ťava,
žltý hroch čo mlieko dáva
a slaný strapec hrozna. 

To všetko sa zmestí do sna. 

Nešťastný drak

Posťažoval sa mi drak:
Som nemožný, je to tak!
Telefón je pre mňa tabu,
nezbalím tak žiadnu babu.
Hádajú sa totiž všetky moje hlavy!
 
Prvá kričí: Haló, haló!
Druhá reve: Čo sa stalo?
Tretia chripí: Stratila som hlas!
Štvrtá zasa: Zavoláme vás!
Piata hlava stále kýcha,
šiesta siedmej na krk dýcha.
Aby som to nezakríkol:
posledná je stále ticho.
 

Každý z vás už asi tuší,
čo šepkám do dračích uší:
Kúp ty svojím hlavám mobily,
všetci draci to tak spravili. 

 

Smädná ťava

Stalo sa to včera
v našom bufete.
Sedela tam ťava,
kývala si hrbom,
dávala si repete:
osem fľašiek koly,
štyri pepsikoly,
dvanásť fľašiek márky,
zo tri minerálky,
jednu malú sódu,
vodu z vodovodu.
Keď vypila sedem vedier
kofoly,
vrátila sa ladným krokom
rovno do školy.
Otvorila atlas sveta,
povedala DOSŤ!
Nebudem už smädný hosť.
Darmo sme ju chceli chytiť,
zostal po nej iba chvost. 

 

Školská mapa

Jedna stará školská mapa
vzala si raz do hlavy,
že kým pôjde do penzie,
trochu školu pobaví.
Aby sme sa nenudili,
vymyslela rôzne triky:
vymenila Brno s Prahou,
New York dala do Afriky.
Etnu šupla do Egypta,
Váh skrútila v smere vetra,
rovník mierne vychýlila
o pol kilometra.
Pyramídy dala Ašu,
poludníky zgumovala,
tam, kde bola Veľká Fatra,
je dnes Fatra Malá.
Každý deň sa niečo dialo,
celý svet bol prekrútený,
žiaci boli v siedmom nebi,
učitelia pred zrútením.
Stará dobrá školská mapa
chcela všetkým ukázať,
že v škole sa musí snívať,
vymýšľať a hlavne hrať. 













































{jcomments on}
Čítať 4160 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:26

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.