Toľko očakávané Voľby do samosprávnych krajov sa u nás uskutočnili 9. novembra 2013. Podľa celoštátnych údajov sa ich na Slovensku zúčastnilo 897 536 voličov, čo znamená 20,11 % účasť. Vo svojom príspevku sa zameriam predovšetkým na oblasť Gemera a jeho hornú, strednú časť i južnú. Tie predstavujú okresy Rožňava, Revúca a Rimavská Sobota. Voliči v týchto regiónoch využili svoje právo zúčastniť sa volieb iba na 22,48 %, čo znamená, že volebné právo využilo iba 39 577 voličov. Kým v Košickom kraji využilo účasť na voľbách iba 17,77% voličov, v Banskobystrickom dosiahla na Slovensku najvyššiu úroveň, ktorá predstavuje 24,59%. V Košickom kraji voliči zapísaní vo volebnom obvode č. 8, čo predstavuje vlastne okres Rožňava, sa volieb zúčastnilo 9 277 voličov, čo predstavuje 19,08%, v Banskobystrickom kraji a v jeho volebných obvodoch č. 8 a 9, čo predstavuje okres Revúca, prišlo k volebným urnám 7 367 voličov, čo je 23.9% a v obvode Rimavská Sobota 16 105 voličov, čo je 24,98 %. Výsledok sa nijako veľmi neodlišuje od predchádzajúcich komunálnych volieb spred štyroch rokov. Znamená to, že voliči im ani tento raz neprikladali veľkú dôležitosť.
Povedzme si, ako vlastne práve skončené voľby dopadli. Treba spomenúť, že voľby na funkciu predsedov VÚC budú v obidvoch krajoch pokračovať druhým kolom, keď ani jeden z kandidátov nedosiahol 50% hlasov od voličov.
O dva týždne teda voliči si budú môcť teraz už iba zo zostávajúcich dvoch kandidátov vybrať jedného a zveriť mu do rúk riadenie VÚC. V Košickom kraji sa takto stretne dvojica kandidátov Zdenko Trebuľa a Rudolf Bauer, z ktorých prvý dosiahol od voličov v prvom kole takmer 50 % hlasov a druhý takmer 25 %. V Banskobystrickom kraji Gemerčania budú voliť v druhom kole z dvojice Maňka a Kotleba, čo je najmä pre druhého najväčším prekvapením, keď sa dostal pred veľkého kandidáta na predsedu VÚC, ktorým bol Ľudovít Kaník.
V druhú novembrovú sobotu však voliči zvolili nové krajské parlamenty. Košický parlament bude tvoriť 57 poslancov , z ktorých piati sú z horného Gemera a to: Ján Babič (SMER-SD), Štefan Bašták(SMER-SD), Karol Horník(SMER-SD), Pavol Burdiga (KDH,SDKÚ-DS,MOST–HÍD), Juraj Nagy (NEKA). Zo stredného a južného Gemera Stredoslovenský parlament doplnia títo novozvolení poslanci: Eva Cireňová (SMER - SD,KDH), Július Laššan (SMER - SD,KDH), Ján Šeševička (NEKA)z revúckeho volebného obvodu a z rimavskosobotského obvodu František Auxt (SMK-MKP), Peter Juhász (SMK-MKP), Ladislav Rigó (SMK-MKP), Michal Bagačka (SMER - SD,KDH), Peter Mináč (SMER - SD,KDH) a Jozef Šimko (NEKA).
Najväčší počet mandátov v Košickom kraji získala strana SMER-SD a to 26, potom nasledujú: koalícia KDH,SDKÚ - DS,MOST – HÍD, NEKA 11, SMK-MKP 4 a KDS 1. V Banskobystrickom kraji je stranou s najväčším počtom získaných mandátov SMER-SD - 25, NEKA – 13, SMK-MKP 5, SDKÚ-DS, NOVA,SaS – 2, ĽS Naše Slovensko – 1, ĽS-HZDS,HZD – 1, SNS – 1, SZ – 1.
Zvoleným poslancom blahoželá aj stránka Maj Gemer.
Od pán Vojtecha Bradovku z Nadabuly som elektronickou poštou na záver novembrových volieb práve dostal malé poetické zastavenie z minulosti, ktoré napísal Janko Jesenský. Prečítajte si:
Pred voľbami
Jak sa kolú! Jak sa rýpu!
Lámu hlavy! Tlčú kosti!
Bez svedomia, taktu, vtipu
stúpajú do poctivosti!
Letia zdrapy. Letia chlpy.
Každá strana zneuctená.
Ako voliť? Národ hlúpy
poctivej už strany nemá.
(Janko Jesenský, 21.november 1928)
***
Demokratické voľby
V tých voľbách demokratických
je predsa čosi novô,
a to je, že hlas národ má
a vyvolený slovo.
Pred dažďom rastú oblaky,
pred voľbami zas sľuby,
po daždi rastú rýdziky,
po voľbách – prázdne huby.
Pri voľbách národ vyberie
si stranu milovanú,
po voľbách strana milovaná
ho odloží – na stranu.
A pravda pravdou zostáva
pod potmehúdskym slncom:
voliči prídu ku urnám
a vyvolený – k hrncom.
(Janko Jesenský, 17. júl 1929)
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-