musieť podrobiť väčšej operácii, nakoľko sa rakovina začala veľmi rýchlo šíriť.
Mal som na to asi týždeň,
aby som sa rozhodol, či chcem aby ma operovali. Tu sú operácie dobrovoľné a nikto nikoho na nič netlačí. Ľudia sa slobodne rozhodujú o svojom osude. Vedel som, že mám rakovinu a že s ňou sa mi aj život skracuje. Bezsenné noci plné tragických výjavov umocnené studeným potom ma rýchlo ubíjali. Bol som ženatý ani nie mesiac a život sa mi pred očami uzatváral. Hneď sme sa s manželkou bez mihnutia oka rozhodli, že sa podrobím tejto náročnej operácii. Na ten deň nikdy nezabudnem, pretože to bolo presne 7. januára 1992, keď som zatvoril oči a prebral som sa v posteli s hadičkou napojenou na nádobku, ktorá sa spokojne hojdala, keď som sa stojanu náhodne trošku dotkol. Do nej pomaly kvapkali jasné červené kvapky mojej krvi. Prežíval som naďalej nepríjemné dni, ale hlavne noci, pretože nikto ešte presne nevedel, aké sú moje prognózy na celkové vyliečenie.
Mal som zhubný kožný nádor –
melanóm, ktorý je veľmi agresívny a údajne sa rýchlo rozširuje hlavne krvnými cestičkami. Melanóm sa údajne nedá veľmi liečiť chemoterapiou a ožarovaním, preto sa to musí rázne operačne odstrániť. Nebolo to už ani príliš ďaleko od mojich pľúc a to by bolo už asi dosť neskoro, ak by som vyčkával a odkladal operáciu na iný termín. Pán doktor si pozval aj špecialistu na rakovinu krku, ktorý prieletel priamo z druhej časti Ameriky z mesta Boston, Massachusetts. Počas päťhodinovej operácie mi museli vybrať aj lymfatické uzliny, pretože boli celé zasiahnuté a taktiež hlasivky boli v nebezpečí a hrozilo, že o ne prídem. Museli mi aj do nich skalpelom trochu zasiahnuť, aby odstránili menšie zárodky rakoviny, ktoré sa tam rozširovali.
Keď ma po operácii prišla pozrieť
moja manželka, tak som sa ledva postavil na nohy, ešte dosť oslabený po náročnom zákroku. Z krku mi ešte stále trčala hadička a pomalou chôdzou som rukou tlačil stojan, na ktorom bola nádobka zavesená a krv do nej naďalej pomaly odkvapkávala. Pri pohľade na mňa sa na druhej strane chodby manželka veľmi ľústostivo rozplakala a s natiahnutými rukami pomaly dosť neisto mi kráčala naproti, aby si ma objala. Slzy sa jej prudko valili po lícach a jej modré oči ako keby plávali v rozbúrenej rieke kričiac o pomoc. Veľmi ma ani objať nemohla, tak sa ma iba jemne dotkla okolo ramien. Potom mi neskoršie povedala, že som vyzeral ako Frankenstein, keď uvidela tú hadičku, ktorá mi z krku trčala...:) Jirko ma prišiel tiež navštíviť a prvé čo ho napadlo nebolo príliš lichotivé, keď vyriekol: „Vyzeráš, ako keby si práve hrobárovi z lopaty ušiel...“ :) Pomyslel som si, že ešte ani teraz neviem aký môj osud bude, pretože som mal pred sebou veľa dní, aby sa mi celý môj stav stabilizoval.
Po operácii som chodieval
na pravidelné kontroly a prvé tri mesiace som ledva prežil od bolestí krku. Riadne som ani nemohol spať, pretože takmer tridsať centimetrová jazva ma dosť kvárila a prvý mesiac som sa nemohol ani len otočiť a musel som ležať iba na chrbte. Intervaly môjho spánku boli veľmi krátke a povedal by som, že len asi hodinu som dokázal v kľude spať. Až som sa celkom fyzicky vyšťavil, až potom som dokázal spať aj dve hodinky v kuse. Boli to galeje, hlavne ten prvý pooperačný mesiac. Za prvý mesiac som aj dosť schudol, čo mi dosť oslabilo telo, takže som len s veľkou námahou prešiel zopár metrov. Postupne som sa snažil každý deň čo najviac prejsť, aby som si kondíciu aspoň trošku vylepšil. Darilo sa mi to veľmi pekne a za šesť mesiacov som sa z toho všetkého celkom dostal.
Začali sme s manželkou dosť cestovať, ako keby som chcel všetko stihnúť, pretože život bol pre mňa stále dosť krátky. V mysli som si stále vážil každú minútu, ktorou ma pán obdaril. Cestovali sme a len si užívali tieto prekrásne okamihy nášho života. Šoférovať som už mohol, i keď s veľkými bolesťami, a tak sme sa vybrali na Mt. Hood a okolie. Taktiež sme si šli pozrieť aj Multnomah vodopád, ktorý padá z výšky 180 metrov a hrmiací naráža na skalu, ktorá sa pred mnohými storočiami zrútila z výšky a pristála na plošinke pod samotným vodopádom. V roku 1981 som sa na nej vyfotil aj v spoločnosti môjho dobrého známeho, ktorého rodina mi pomáhala v začiatkoch po príchode do tohto nádherného kraja.
Šli sme si pozrieť aj všetky veľké mestá,
do ktorých som kedysi jazdieval autobusom firmy Greyhound. Prvé sme si vybrali San Francisco, kde sme sa dopravili autobusom, ktorý som mal zdarma. Ja som predtým prespával iba kúsok od starého autobusového nádražia, odkiaľ som naň dobre videl, ale teraz sme sa ubytovali v moteli, kde tiež niektorí vodiči chodievali, ale bol to celkom slušný kúsok od centra mesta. Odtiaľ sme potom chodievali do okolia na prechádzky. Mali sme to iba kúsok na pekný kopček, z ktorého sme potom mali nádherný výhľad na mesto San Francisco. Popozerali sme si mnohé miesta, ktoré som už dobre poznal, tak pri ceste sme sa zviezli aj známou električkou po strmých kopcoch a zase vracajúc sa sme prežívali nekonečné schádzanie. Potom sme sa zase šli pozrieť k mostu – svetoznámemu Golden Gate Bridge. V ten deň bola dosť veľká hmla a aj dosť fučalo, čo je však normálne pre túto časť San Francisca, nakoľko je to akási obrovská brána z Tichého oceánu do samotného mesta.
Tesne pred odletom do Las Vegas
som si zobral z banky pôžičku rovných päť tisíciek, pretože sme šli osláviť život a ja som plánoval, že si aj zahrám v kasíne. Po príchode do hotela Mirage sme sa ubytovali na šestnástom podlaží a užívali sme si denné kúpanie. Bolo tam skutočne nádherne s nezabudnuteľnými spomienkami. Užívali sme si krásne dni pri vode a ja som si potom navečer odskočil zahrať do kasína, zatiaľ čo manželka pozerala bohatý televízný program. Snažil som tam nebyť príliš dlho, aby som jej nechýbal. Narodeniny sme spoločne oslávili 26. júna, keď nám priamo do izby čašník priniesol plno dobrôt na tácke. Boli tam rybie špeciality, ktorými bola moja manželka veľmi nadšená, taktiež čerstvé jahody so šľahačkou, ako aj správne vychladené šampanské. Manželka bola v siedmom nebi a ja som sa s ňou zviezol... Tento deň bol veľmi vydarený, navyše narodeniny som si na druhý deň ozdobil aj peknou odmenou v podobe výhry vyše dvadsaťpäť tisíc dolárov. Týmto to ale neskončilo a vzrušenie pokračovalo, keď manželka začala mať ranné nevoľnosti po úpale, ktorý si spôsobila príliš dlhým opaľovaním sa. Bola spálená na červeno ako ten krab, ktorého sme si iba pred dvomi dňami dávali pri oslave mojich narodenín. Stala sa rázom zo mňa zdravotná sestrička a o manželku som sa poctivo staral. Spálené telo som jej schladzoval ľadovými obkladmi a aspoň takto trošku som jej utlmoval bolesti. Naďalej mala nevoľnosti a pravidelne odbiehala na toaletu.
Prišiel 28. jún
a s ním aj veľké prekvapenie, keď sme sa skoro ráno zobudili na obrovské trasenie celého hotela a škrípanie dverových zárubní. Trvalo to iba niekoľko sekúnd, ale pre nás to bola večnosť. Bolo to zemetrasenie, ktoré sa udialo v mestečku Landers a bolo o sile 7.3 Richterovej stupnice. Bolo to najsilnejšie zemetrasenie za posledných 40 rokov v USA. Pocítili sme ho až tu v Las Vegas a dosť negatívne, pretože škody boli veľmi rozsiahle a niektoré kasína mali celkom poškodené všetky potrubia vodného zdroja. Práve tie kasína neskoršie aj zbúrali. Nevyspatý a rozrušený som nemohol už vôbec zaspať, a tak som si okolo siedmej odskočil dole do kasína, kde vysedávalo zopár unavených hráčov pri stole Baccarat. Darilo sa mi, a tak som odchádzal spokojný s niečo okolo päť tisíckami k dobru. Nestihol som sa ani riadne rozlúčiť so spoluhráčmi, ked tu zrazu sa celý hotel zatriasol. V tom okamihu som sa videl zaživa byť pochovaný, pretože to bolo dosť hrôzostrašné. Nakoniec všetko veľmi dobre dopadlo a my sme sa šťastlivo vrátili domov.
Po vyšetrení manželkiných pretrvávajúcich nevoľností nám pán doktor oznámil tú radostnú novinu, že manželka je v požehnanom stave a čaká dieťatko... :)
(DOKONČENIE NABUDÚCE)
Ján Slovinec

































*** Rakovina ***
Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-