slavkay marian 2aPred niekoľkými dňami ponúkol nám Ing. Marian Slavkay z Rožňavy na uverejnenie svoje spomienky na prácu baníkov železorudných baní na Spiši a Gemeri. Jeho podnet rád využívam a pre našich návštevníkov stránky prijímam jeho návrh priblížiť túto ťažkú prácu v podzemí prostredníctvom veselých i vážnych príhod. Chceme vám takto aj spríjemniť čítanie príspevkov na stránke Maj Gemer poviedkami spomínaného autora. Odporúčam vám hneď sa do nich začítať.

Úvod
V baníctve som pôsobil takmer tridsaťosem rokov. Všeobecne sa hovorí, že „baníčina“ je nebezpečné povolanie a riadna drina. Áno, je. Ale opýtam sa: je horolezectvo bezpečnejšie a menej namáhavé? Podľa mňa je ešte riskantnejšie. Prečo si tento šport ľudia obľúbili? Preto, lebo milujú prírodu, hory, skalné steny, ktoré túžia namáhavým lezením zdolávať, aby dosiahli vytúžený vrchol. Nie každý má takú záľubu. Na to sa človek musí narodiť s túžbou v srdci, zdolávať štíty od Tatier až po Himaláje. Tak isto si človek obľúbi baníctvo, hoci je to povolanie veľmi rizikové. Človek si ho vyberie aj ako zdroj obživy, ale tiež ako koníčka.

Zverejnené v Ing. Marian Slavkay

slavkay marian 2aIng. Marian Slavkay ako 15 ročný nastúpil v roku 1950 za baníckeho učňa v Manganorudných baniach Kišovce-Švábovce. V rokoch 1951-53 absolvoval dvojročnú Priemyselnú školu banícku v Spišskej Novej Vsi. 6.7.1953 nastúpil na umiestenku do závodu Petr Bezruč v OKD Ostrava. V roku 1954  prišiel  do Železorudných baní na Gemeri ako banský technik v závode Dobšiná, neskôr bol preložený do závodu v Drnave. Študoval na večernej Priemyselnej škole v Rožňave. Po maturite mu ponúkol podnik štipendium na štúdium na Baníckej fakulte VŠT Košice,  kde  vyštudoval odbor Hlbinné dobývanie a získal kvalifikáciu banského inžiniera.

Zverejnené v Baní­ctvo