Seniori z Rakovnice dodržiavajú vianočné tradície získané od svojich predkov
Základná organizácia Jednoty dôchodcov na Slovensku v Rakovnici stále dodržiava vianočné tradície a tak sa na záver roka 11.decembra 2015 opäť stretli z príležitosti posedenia pod jedličkou. Celé posedenie sa nieslo v duchu tradícií našich predkov. Prezentovali sa pracovné nástroje a pomôcky, ktoré voľakedy používali i zvyky, ktoré si dodnes zachovali. Poukazuje na to aj výstavka a prestretý stôl gazdu na sviatky. Dvojičky Leštákovci nám zarecitovali a zaspievali vianočné koledy, na čo nadviazali členovia ZPOZ-u pri OcÚ v Rakovnici. Na pozadí sa premietali obrázky z histórie našej ZO. Na záver vinš predsedu: "Lásky, šťastia hodiny v kruhu svojej rodiny, užite si spoločné, krásne sviatky vianočné a nech dlho prevláda Novoročná nálada. Príjemné posedenie sa zakončilo tradičnou piesňou
Keď prichádzajú Vianoce - reportáž z knižnice
Gemerská knižnica Pavla Dobšinského v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja v dňoch 14.-16. decembra 2015 v popoludňajších hodinách pripravila spolu s pozvanými hosťami pre deti čítanie vianočných rozprávok pod názvom „Keď prichádzajú Vianoce...“.
Bolo nám cťou privítať medzi nami pána primátora Mesta Rožňava Pavla Burdigu, PaedDr. Janku Mičudovú z odboru školstva, kultúry, mládeže a športu, Mgr. Evu Kardošovú vedúcu speváckeho zboru a pedagogičku, riaditeľa Baníckeho múzea v Rožňave Mgr. Pavla Lackaniča,
Mikuláš v Čiernej Lehote doniesol darčeky a rozsvietil aj stromček
Každý rok zavíta Mikuláš v Čiernej Lehote s darčekmi medzi deti z materskej školy. Tohto roku sa k drobcom pridali školopovinné deti z Lehoty i iných končín, ba dokonca aj dospelí. Riadna mikulášska mela a nádielka. V sobotu 5. decembra 2015 pod jedličkou v sále kultúrneho domu sa detičky a deti, dokonca i dospelí, snažili ukázať Mikulášovi, čo vedia, a ten ich odmenil balíčkom sladkostí. Dospelí nepohrdli ponúkaným punčom a zákuskami. Takmer dve hodiny neutíchala vrava, trma–vrma, básničky, pesničky, kreslenie vianočných motívov, dobrej nálady. A potom sa ozvalo hlasné jééj...
Najstaršia generácia Revúckej Lehoty pri vianočnom stromčeku
Veľká sála KD v Revúckej Lehote popoludní 7. decembra 2015 patrila seniorom obce, ktorí sú členmi ZO JDS. Stretla sa tu najstaršia generácia ako 3. v poradí, ked deň predtým tu vítali tí najmladší Mikuláša, no a nie tak dávno tu plesala stredná generácia obce na jubilejnom 20. Martinskom plese. Z príležitosti blížiacich sa Vianoc výbor organizácie JDS za spolupráce s obcou, pripravili veľmi milé, pohodové posedenie. Rozsvietený vianočný stromček, vyzdobená sála, pripravené balíčky, no a chutne pripravené občerstvenie, emóciu bližiacich sa Vianoc len upevnili v každom z prítomných. Po slávnostnom príhovore predsedníčky organizácie pozdravil prítomných aj starosta obce MVDr. Ján Šeševička. Ako pri každom takomto stretnutí, aj teraz, pozdravili jubilantov, ktorí sa tiež podieľali na bohatom občerstvení.
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-