zážitok, rozhodli sme sa nakúpiť horské kolobežky, na ktorých môžu absolvovať nezabudnuteľnú jazdu,“ uviedol primátor mesta Jelšava Milan Kolesár. Ako dodal, spoznávanie krás okolia mesta na kolobežkách je vhodné pre všetkých, pretože štýl zjazdu si každý môže vybrať podľa svojich možností a schopností. „Môžete zvoliť pomalú relaxačnú jazdu s prestávkami – ak si chcete užiť krásy prírody, vôňu kvetov, farebnú paletu stromov, alebo si doprajete zábavný zážitok z jazdy dolu kopcom v kruhu rodiny či priateľov, či vyskúšate adrenalínovejšiu jazdu a tým pevnosť svojich nervov, a svojmu telu tým dožičíte zvýšenú dávku adrenalínu,” dodal Milan Kolesár.
Najnovším prírastkom v turistickej ponuke je vďaka rozvojovému zámeru “Na kolobežkách z Hrádku do Jelšavy” možnosť zapožičania si horských kolobežiek v štartovacom bode na rázcestí pri Hoteli Hrádok v blízkosti Ochtinskej aragonitovej jaskyne s následným zjazdom cez les po spevnenej ceste priamo do centra mesta. Trasa má takmer 6 km s prevýšením cez 430 m a je určená záujemcom všetkých vekových kategórií, ponúka výhľady do okolia kedysi slávneho banského mesta v jedinečnom prostredí na rozhraní Revúckej vrchoviny, Slovenského krasu a Juhoslovenskej kotliny. K dispozícii je celkovo 5 odpružených kolobežiek pre dospelých a 3 pre deti, k výbave patria prilby, ochranné rukavice a detské chrániče. Jazda je bezpečná, keďže trasa je primárne určená peším turistom či cyklistom a momentálne sa nachádza v procese napojenia na okolité cyklotrasy smerom na Lubeník, Magnezitovce a Chyžné. V rámci služby sa po vzájomnej dohode počíta aj s odvozom turistov späť na miesto štartu spolu s kolobežkami, návštevníci tak môžu v meste stráviť vopred dohodnutý čas, ktorý sa tu dá spríjemniť návštevou ďalších turistických lákadiel, ako je Coburgovský kaštieľ či splav rieky Muráň. Návštevníkom tak odpadá zbytočná logistika, ak si nechajú auto zaparkované pri jaskyni alebo pri hoteli.
Pre milovníkov prírody sa zjazd kolobežkami dá naviazať na ďalšiu ponuku mesta Jelšava, konkrétne na splav rieky Muráň, ktorá zahŕňa zapožičanie a odvoz vybavenia vrátane kajaku. Služba bola spustená v roku 2019 a kajakárov prevedie nenáročným úsekom medzi Teplou vodou a Jelšavským mostom. Detaily a cenník ponúkaných služieb nájdete na oficiálnej stránke mesta Jelšava. Tento turistický produkt doplní od júla ďalších viac ako 30 zážitkov, ktoré sa dajú už dnes kúpiť cez krajskú cestovnú kanceláriu. Nákup je možný online na destinačnom webe Banskobystrického kraja zahoramizadolami.sk.
„Splav rieky Muráň som si vyskúšal ešte minulý rok a teším sa, že pre návštevníkov Jelšavy pribudla ďalšia zaujímavá atrakcia. Podobné aktivity dokážu turistov v meste udržať dlhšie a podnecujú ich využiť aj ďalšie služby, čím pomáhajú aj miestnej ekonomike. Dovolenka na Slovensku bude zrejme hitom tohto roka a som rád, že s pomocou Banskobystrického samosprávneho kraja sa mestá v našich regiónoch stávajú ešte atraktívnejšími,“ povedal predseda BBSK Ján Lunter.
Vďaka záchranným prácam sa najväčším lákadlom v meste Jelšava za posledné roky stal kaštieľ Coburgovcov. Kaštieľ je vo vlastníctve mesta a pripomína bohaté banské dejiny nielen samotnej Jelšavy, ale aj celého regiónu. Pôvodne renesančná budova prešla viacerými štádiami dostavieb, bežne sa však spomína ako klasicistický kaštieľ. V súčasnosti je objekt v postupnej rekonštrukcii vďaka rôznym grantovým schémam a vládnemu projektu, ktorý dáva prácu miestnym dlhodobo nezamestnaným občanom. Projektová dokumentácia potrebná na pripojenie kaštieľa k inžinierskym sieťam bola realizovaná vďaka rozvojovému zámeru, ktorý bol tiež podporený Banskobystrickým samosprávnym krajom cez Rozvojovú agentúru a Oblastnú organizáciu cestovného ruchu (OOCR) Gemer. „Tento kaštieľ je objektom, v ktorom my, aj všetky zainteresované strany, vidíme priestor pre systematický, koncepčne plánovaný a koordinovaný rozvoj turizmu v meste Jelšava. V budúcnosti sa tu počíta s vybudovaním nízkokapacitného neštandardného zážitkového ubytovania, ktoré by malo začať dopĺňať chýbajúce ubytovacie kapacity na Gemeri.“ Iveta Niňajová dodala, že z hľadiska cestovného ruchu je veľmi pozitívne, že sa nečaká na rekonštrukciu jedného objektu, aby sa vytvoril turistický produkt, ale súbežne s rekonštrukciou sa tvoria ďalšie aktivity, ktoré v budúcnosti vytvoria ucelený, konkurencieschopný turistický produkt mesta.
Komentovaná prehliadka kaštieľa je po predošlej dohode možná počas letnej sezóny a je naozaj unikátnym zážitkom, ktorý spája bohatú históriu budovy s jej súčasnou rekonštrukciou. Návštevníkov pribúda aj na organizovaných letných akciách, ako sú Kaštieľne dni či rôzne koncerty, prednášky a výstavy. Kvôli situácii s novým koronavírusom sa túto sezónu uskutoční predbežne iba jeden kultúrny večer pod názvom Divadelná noc u Coburgovcov, a to predposledný augustový víkend. Pre záujemcov je taktiež otvorené zrekonštruované Mestské múzeum Jelšava s etnografickými a numizmatickými zbierkami.
Jelšava má potenciál skĺbiť unikátne prírodné prostredie, kultúrny cestovný ruch, ktorý odráža dejiny regiónu, so súčasným zážitkovým turizmom dostupným pre všetky vekové kategórie. Ako povedal výkonný riaditeľ OOCR Gemer Jaroslav Hric: „Jelšava sa stala ideálnym miestom na jednodňový výlet pre kohokoľvek, kto rád kombinuje prírodné krásy s kultúrnym dedičstvom. Spolupráca samosprávy, nadšenia jednotlivcov a OOCR začína prinášať ovocie vo forme spokojného návštevníka.“
Rozvojový zámer “Na kolobežkách z Hrádku do Jelšavy” bolo možné realizovať vďaka finančnej podpore Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja, n. o. a OOCR Gemer vo výške 5 619 eur. Personálne a technické zabezpečenie prevádzky majú v rukách Mestské služby Jelšava.
Mgr. Viktor Brádňanský

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-