Vytlačiť túto stránku
štvrtok, 18 jún 2020 13:44

Rozhovor s Júliusom Pavelkom, predsedom občianskeho združenia Rákošská cächa o krásach krajiny Doporučený

Napísal(a) V. K.
Ohodnotiť túto položku
(2 hlasov)

Krajina pretkaná cestami hore a dole berie dych a zase ho vracia, spevňuje krok a upevňuje vôľu. Na jar, s rozkvitnutými stromami je pohľad z kopca najkrásnejší, dáva krídla. Prirodzené toky potokov a riek, svieže lúky, zdravé lesy a vo vnútri bohatý život. To, čo bolo pre predchádzajúce generácie samozrejmé, dnes musíme ešte stále spoznávať a chrániť.
Príroda bez človeka môže prežiť, no človek bez prírody nie!

Július Pavelko, technik na LS Ratková, člen a predseda občianskeho združenia „Rákošská cächa“, je aj autorom „Chodníka malých netopierov“ v obci Rákoš. Realizácia prebehla pod záštitou úspešného projektu nadácie Volkswagen Slovakia, ktorý vznikol z dôvodu absencie lesného náučného chodníka pre deti a mládež v regióne, ako aj vďaka snahe podporiť návštevnosť a vzdelávanie priamo v prírode.

Poprosila som ho o rozhovor...

Rákoš je obec na Slovensku v okrese Revúca, nadšenci histórie a turisti majú možnosť vidieť...

Malá obec na Gemeri, pod úpätím vrchu Železník, bola doposiaľ málo známa pre cudzích návštevníkov. No nie preto, že by nemala žiadnu históriu a nemala by čo ukázať. Bohužiaľ, mala len jednu smolu, nik neprejavil ochotu tento malebný kus Gemera spropagovať.

Prvá písomná zmienka o Rákoši pochádza z r. 1318, kde sa spomína ako novovznikajúce podhradie hradu Rákoš, skôr pomenovaného ako hrad Kӧvy, po už vtedy existujúcej dedine Kameňany. Tento hrad, bohužiaľ, nemal dlhú existenciu a na konci 16. storočia bol zničený. No hradby v lesnom poraste sú stále viditeľné a v poslednom čase sú aj dosť veľkým lákadlom pre nadšencov histórie, ako aj turistov. Ďalšou krásnou pamiatkou je ranogotický kostol zo spomínaného obdobia so zaujímavými freskami a maľbami. Snáď najlákavejšou je maľba žehnajúceho Boha s tromi tvárami – čo je aj logo Gotickej cesty. Je len smutné, že kostol je v permanentnej pamiatkovej obnove a je problémom dostať sa dovnútra. Tieto historické objekty, ako aj novodobejšie z 19. a 20. st., majú však jednu spoločnú históriu, a to baníctvo vo vrchu Železník. Ďalšou zaujímavosťou sú pozostatky najmodernejšieho banského závodu na tú dobu v Rákošskej Bani, ktorej spomienky sa snažíme zmapovať v novovznikajúcej Baníckej expozícii v spoločenskom dome v tejto obci. Tieto všetky zaujímavosti môžu návštevníci a turisti vzhliadnuť aj počas výletu na nových turistických trasách, ktoré mapujú banícku históriu, a to žltá trasa Rákoš-Železník-Sirk alebo zelená trasa Rákoš-Rákošská Baňa-Červeňany-Sirk-Hámor-Burda-Polom. Nezabudli sme ani na najmenších, a pri návšteve Rákoša môžu absolvovať výlet po náučnej trase – po Chodníku malých netopierov.

Priblížite nám význam erbu obce Rákoš? Čo presne vyjadruje?

Erb obce je typický erb baníckych obcí a miest. Sú na nich často banícke symboly, a to kladivo bicie (obe strany rovné) a želiezko-kladivo rozpájacie (jedna strana zašpicatená), na zlatých násadách, zviazané striebornou stuhou a medzi nimi je strieborný klinok, ktorý sa často používal pre ťažko rozpojiteľné podložia. Všetko je to zvýraznené na červenom podklade s päticou kvetov, ako znak súbežnej poľnohospodárskej činnosti. Červená farba v baníckych oblastiach často poukazovala na pokrok, bratstvo, priateľstvo, ale i lásku v niečo.

  • Miestny spolok občianske združenie Rákošská cächa sa snaží už 5 rokov celý kraj spropagovať, jeho historické zaujímavosti aj prírodné krásy. Ktoré projekty to konkrétne boli?

rakos chodnik pavelkaObčianske združenie Rákošská cächa vznikla vo februári v roku 2015 ako potreba niečo urobiť pre región, pre občanov, ale aj zachovať 220-ročnú tradíciu Poctivej baníckej cechy, ktorá zanikla v r. 2009. Splniť si tieto ciele nebolo ľahké, z dôvodu apatie občanov, ako aj z nedostatku financií. No nezľakli sme sa a začali sme hľadať možnosti a sledovali rôzne výzvy. Každý rok podávame rôzne projekty, raz sme úspešní, inokedy menej. Prvým úspešným projektom bol projekt nadácie HBreavis, kde sme spolu so spolufinancovaním vyhotovili prvých päť informačných tabúľ v obci a okolí, pozdĺž nových turistických chodníkov. Po tejto vzpruhe sme sa pokúsili o vypracovanie projektu náučného chodníka v rámci Nadácie Volkswagen Bratislava. Tu sme boli tiež úspešní a začali sme budovať Chodník malých netopierov, na ktorom sme osadili nových päť tabúľ so vzdelávacími informáciami pre deti, k tomu sme zrealizovali most cez potok Rakyš. K tomuto projektu sa pridal š. p. Lesy SR v rámci aktivít Lesnej pedagogiky, a tak má chodník už 14 stanovíšť aj s pekným altánkom, v ktorom nájdu návštevníci aj „dub času“. Chodník máme v pláne dopĺňať o ďalšie stanovištia a atrakcie, a tak v budúcnosti realizovať aj nejaké hromadné akcie pre deti.

Súbežne popri týchto prácach sme si podali projekt na nákup muzeálnych vitrín do Baníckej expozície v Rákošskej bani v rámci výzvy BBSK. Toto sa nám tiež podarilo, aj keď by sa dalo povedať, že by to mal byť najľahší projekt, opak je pravdou. No všetko dopadlo dobre a v júni tohto roku by sme to mali slávnostne zahájiť a ukázať všetkým našu zbierku baníckej histórie. V projektoch, v ktorých sme neboli úspešní sa budeme opätovne pokúšať o úspech v nejakých nových výzvach.

  • Kde pramenia začiatky Vašej práce v obci, čo Vás k tomu rozhodnutiu viedlo a čo bolo najväčšou výzvou pri realizácii Vašej predstavy náučného chodníka?

Začiatky práce v obci siahajú hlboko do minulosti, až do študentských čias, no s dobou sa to nejako zhoršovalo a moje nápady boli ťažko chápané a postupne som sa stal dosť neobľúbeným, hlavne zo strany bývalých starostov obce, i keď som dlhoročný poslanec OÚ v Rákoši. Preto po týchto skúsenostiach som inicioval vznik občianskeho združenia Rákošská cächa.

Realizácia náučného chodníka prišla po zvládnutí výstavby turistických trás, ktoré spolu merajú cca 32 km a taktiež kvôli absencii takéhoto chodníka v okolí. Zo začiatku som si myslel, že niečo také vznikne blízko nejakých väčších miest, tam, kde sú školy. No po absolvovaní kurzu Lesnej pedagogiky a exkurzii u maďarských kolegov v Katalinpuszte som si povedal, prečo by takýto chodník nemohol byť aj v malej dedine, ktorá ma malebnú prírodu, zaujímavú prírodnú atrakciu a je prepojená hromadnou autobusovou dopravou so všetkými miestami, kde sa nachádzajú školy. Tým pádom môžu tento chodník využiť školské zariadenia aj na vzdelávací výlet do prírody s vlastnými alebo lesnými pedagógmi. No, nie len školy, ale všetci, ktorí majú radi prírodu a relax v nej.

  • Odkiaľ pochádza názov chodníka, keď jeho názvom „Chodník malých netopierov” sa pravdepodobne nemyslí druh netopierov? Alebo áno?

rakoš chodnikmn 2Názov „Chodník malých netopierov“, ako správne tušíte, nie je podľa druhov netopierov, ktoré tu môžu návštevníci pozorovať vo večerných hodinách v jarnom a jesennom období, ale je to odvodené z myšlienky, že sme pri realizácii mysleli hlavne na tých najmenších a okrem vzdelávacích aktivít chceme, aby sa trošku vžili do života týchto zaujímavých živočíchov s rôznymi pohybovými a hravými aktivitami.

  • Pripravujete aj propagačný materiál?

V rámci projektu Lesnej pedagogiky sme počítali aj s touto potrebou, takže na základe ukončenia posledných prác v tejto etape výstavby chodníka chceme pripraviť čím skôr fotomateriál na zaujímavý leták pre všetkých návštevníkov. Veríme, že do začiatku letnej sezónny bude leták na svete.

  • Obec Rákoš je súčasťou Gotickej cesty, čo to znamená pre bežného návštevníka?

Ako som už v úvode spomínal, v obci sa nachádza ranogotický kostol z polovice 13. storočia, ktorý je súčasťou krásneho projektu Gotická cesta, v ktorom sa kompetentní zaoberajú ochranou a obnovou kultúrneho dedičstva v našom regióne. Svojou činnosťou taktiež propagujú tieto nádherné historické poklady. Veríme, že aj nášmu kostolíku pomôžu, aby boli čím skôr práce ukončené a mohol byť tak obdivovaný širokou verejnosťou aj zo zahraničia, z ktorého je o tento kostolík dosť veľký záujem.

  • Obyvateľov Rákoša volajú „hubare“ – je za tým príbeh s lampášom… so vznikom prezývky je spojená úsmevná historka, je to pravda?

Vo väčšine obcí majú svoje názvoslovia, ako aj miestne pomenovania domácich. No, bohužiaľ, dané pomenovanie, ktoré spomínate vy, nepatrí nám, ale občanom obce s rovnakým názvom (Rákoš), ktorá sa nachádza v okrese Košice-vidiek.

Našim občanom priradili historické príhody a obyčaje názov „bojtoši“, a to z obdobia, keď v obci bol miestny sedliak a mal vola Bojta a keď bol na cestách, tak vždy keď ho poháňal, zavolal na vola „hoja Bojto do Rákoša“. Tak ako „cibulkéri“, „kvaškéri“ a iní, my sme ostali „bojtoši“.

  • Akým záľubám sa venujete vo voľnom čase a kde čerpáte inšpirácie?

rakoš netopierMoje najväčšie záľuby vychádzajú viac menej aj z môjho povolania. Z lásky k prírode vzišla láska k turistike a k aktivitám, ktoré sú blízke lesu, a to lesná pedagogika, no v poslednej dobe aj história a spoznávanie zaujímavých ľudí.

  • Čo s odstupom času hodnotíte ako najťažšie a čo Vám dalo pri realizácii projektov najviac práce?

Založením občianskeho združenia som dúfal, že prebudím v ľuďoch záujem o svoje okolie, o spoločenský život, o svoj región, no po piatich rokoch intenzívnej práce, čo pociťujú aj doma, som trošku sklamaný a pochopil som, že toto je beh na dlhé trate. Ľudia si nejak neuvedomujú, že náš beh života, je beh len na krátku trať a je hriechom sa uzavrieť, uspokojiť sa s vlastným kráľovstvom, no oveľa krajšie je niečo ochrániť a odovzdať to našim deťom. Musím vyzdvihnúť ľudí, ktorí sa začali otvárať týmto myšlienkam a verím, že bude dôvod aj na radosť a dobrý pocit.

  • Prezradíte nám Vaše želania, túžby a plány do budúcnosti, ktoré by ste chceli časom s občianskym združením zrealizovať?

S úspechmi rastie chuť aj plány, no malé plány sme zrealizovali a pred nami sa začínajú objavovať oveľa väčšie a zložitejšie plány, alebo sú to len sny? No tak ľahko sa nevzdáme aj vďaka organizáciám, ktoré v poslednej dobe vznikli v okolí na podporu regiónu, hlavne v turizme. Zviditeľneniu nášho regiónu pomáhajú aj Miestna akčná skupina VSP Stredný Gemer a Oblastná organizácia cestovného ruchu Gemer, ale aj Občianske združenie Skryté poklady Slovenska a Občianske združenie Sirkovanci spolu s miestnou samosprávou. Na základe týchto skutočností sa chceme pokúsiť o záchranu starého baníckeho domu v Rákoši, alebo pracovať na realizácii rozhľadne v našom okolí, ktorá by pritiahla ďalších návštevníkov, ktorí by mali v okolí kopca Železník čo spoznávať aj niekoľko dní, ak by spojili návštevu Rákoša, Rákošskej Bane, Červenian, Sirku, Železníka, Turčoka alebo Nandraža.

  • Ďakujem za rozhovor, prajeme veľa dobrých nápadov, mnoho elánu pri ich realizácii a ešte veľa zvedavých malých i veľkých návštevníkov.

Fotografické zábery z „Chodníka malých netopierov“ máte možnosť vidieť aj tu.

Text: V. K., Oddelenie regionálneho rozvoja MsÚ – TIC

 

Čítať 2088 krát Naposledy zmenené piatok, 19 jún 2020 17:25

1 komentár

  • Odkaz na komentáre Ing. Tadeáš Rzyman nedeľa, 29 august 2021 16:51 Napísal(a) Ing. Tadeáš Rzyman

    Vážený pán Pavelka,
    Žiaľ nevyšla mi tento rok návšteva múzea v Rákošskej bani. Z nedostatku času sme sa len okolo budovy prešli a boli sme sa pozrieť na pec v Červeňanoch. Na budúci rok sa tu určite vrátim.
    Zohnal som si knihu p. Fraka, kde som načerpal veľa zaujímavých informácií.
    Chcem sa Vás opýtať, aké pamiatky na montánnu činnosť v Rákoši je možné dnes uvidieť.
    Zaujímajú ma dejiny hlbinnej bane v R.B. Ostalo niečo po nej ? Kedy bola zavretá ( asi 1965) a zlikvidovaná?
    Pochádzam z baníckeho mesta Orlová , kde som vyrastal priamo pri kameňouholnej bani.
    Na Slovensku som od 1965 a zaujíma ma história tunajšieho rudného baníctva. Nie som fanatikom vstupovania do starých banských diel, ani zberateľom minerálov..

    S pozdravom z Popradu,
    Ing. Tadeáš Rzyman