štvrtok, 05 august 2021 11:18

Rodná obec bola pre Jána Bradáča srdcovou záležitosťou Doporučený

Napísal(a) Ján Bradáč
Ohodnotiť túto položku
(3 hlasov)

Občan Rakovnice pplk. Ján Bradáč väčšinu života prežil ako vojak z povolania. Prešiel celým Československom, od západu po východ. Jeho život, pracovný i dôchodkový, bol plodný, plnohodnotný. Dožil sa 73 rokov. Zomrel v polovici decembra 2012.

Písal  osobné celoživotné spomienky na všetko, čo zažíval, prežíval. Posledné roky života zasvätil svojim spomienkam a pocitom, ktoré zvečnil na papieri.  Cieľom jeho snaženia bolo napísať celoživotnú knihu, v ktorej ťažisko by bolo zamerané na rodnú obec. Nečakaná choroba mu nedovolila jeho predsavzatie realizovať. Vytvorené dielo si zaslúži, aby bolo zverejnené a uchované, ako pre obecné potreby, tak aj pre širšiu verejnosť.

Zanechal po sebe množstvo písomných materiálov, poznámok, dokumentov, spracovaných častí... Jeho bohatý archív objektívnym pohľadom zachytáva dianie v obci.  Svojím obsahom i novými faktami,  argumentmi tak rozširuje i zapĺňa  medzery v kronike obce. Opisuje a osvetľuje menej známe podrobnosti  zo života občanov i obce. Obohacuje históriu obce.

Kompletnú zbierku vlastní jeho dcéra Ing. Monika Genčiová (rod. Bradáčová). Oslovili sme ju a požiadali o spoluprácu i možnosť zverejniť postupne jednotlivé časti na webovej stránke Maj Gemer. Súhlasila. Jej ústretovosť si vážime a ďakujeme.

Na úvod uvádzame jeho vzťah k rodnej obci, ktorú opísal slovami: „Moja rodná obec Rakovnica je mojou srdcovou záležitosťou. Milujem ju preto, že v obci je krásny východ slnka, keď kikiríkajú kohúty. Krásny je aj jeho západ, keď sa dymí z komínov a cvrlikajú cvrčky.

Krásna je jar s plnými záhradami rozkvitnutých ovocných stromov, spevom drozdov a slávikov, keď sa príroda zobúdza zo zimného spánku a všetko sa zelená. Milujem leto, keď dozrievajú klasy obilia a v chládku lesných porastov voňajú dubáky. Na lúkach rozvoniava pokosené seno, keď príroda otvára náruč voľného pohybu a pobytu v nej.

Fascinujúca je jeseň, keď sa z lesa ozýva trúbenie jeleňov. V záhradách sklonené vetvy ovocných stromov ponúkajú svoje plody. Dovára sa lekvár zo sliviek, jeho vôňa napĺňa celú dedinu. Keď sa teším zo zberu úrody z vlastnej záhrady, ktorú som sám dopestoval.

Nádherný je pohľad, keď sneh zasype lesy, polia a v tichu belostnej prírody nájde človek sám seba. Počas krátkych dní a dlhých večerov má možnosť rekapitulovať, čo všetko za rok urobil. Krásne je stretávať sa s ľuďmi, s ktorými som vyrastal, prežíval svoje radosti i starosti, ktorým som dôveroval a oni dôverovali mne.

Po dlhodobej odlúčenosti z obce som dospel k záveru, že známych môže mať človek na tisíce, ale ozajstných priateľov nájde doma medzi svojimi. Preto som sa stále s potešením vracal domov. Doma sú ľudia voči sebe úprimnejší, otvorenejší a človek sa  môže na nich spoľahnúť, keď bude potrebovať pomôcť, že mu aj pomôžu.“

 

P R E D S L O V   A U T O R A

 

rakovnica perokresbaHistória Rakovnice je málo objavená aj preto, že sme sa jej celé stáročia nevenovali. Je samozrejmé, že história bola zapísaná v rôznych kronikách, historických zápisoch, knihách a rôznych kultúrnych pamiatkach, ktoré nám hovoria o pôvode a jej založení.

Ucelená história nebola doteraz spracovaná a podľa rôznych podkladov sa niektoré údaje rozchádzajú. Nakoľko som väčšinu života prežil v obci Rakovnica v 20. storočí, rozhodol som sa zmapovať a do jedného celku spracovať obdobie od roku 1900 do roku 2000. Som si vedomý toho, že z historického hľadiska v terajšej dobe nemá veľkú historickú obdobu. Pre budúce generácie môže poskytnúť informácie, ktoré som sám prežil, ako i informácie, ktoré som získal od spoluobčanov narodených v rokoch 1920 a neskôr, ktoré počuli od svojich rodičov. Ľudia odchádzajú, ale poznatky a ideály by mali ostať. Preto aspoň takýmto spôsobom zachovajú hodnoty, ktoré vytvárali predošlé generácie i súčasné generácie a prejavme im úctu, akú si zaslúžia. Netreba veľkých slov, lebo život sa skladá z tisícov malých okamihov, malých činov a hrdinstiev, smútku a nešťastí tak samozrejmých ako život sám.

Obec Rakovnica počas 20. storočia prešla rôznymi udalosťami, ktoré ovplyvňovali život v nej. Počas tohto storočia podstúpila dve svetové vojny, hospodársku krízu, vysťahovalectvo, pomaďarčovanie obyvateľstva, ktoré sa vždy hlásilo k Slovákom. Prežila socializáciu dediny, vstup armád Varšavskej zmluvy, ako i nežnú revolúciu v roku 1989.  Existencia v tomto období je charakteristická do roku 1945, kde život bol ťažký, čo sa prejavilo v životnej úrovni, bývaní, kultúre, doprave a pod. a po roku 1945, kedy po oslobodení nastal prudký rozmach obce, elektrifikáciou obce, bytovou výstavbou, výstavbou verejných komunikácií, v školstve, doprave, obchode, sociálnom zabezpečení, bytovej vybavenosti až po dnešnú automatizáciu, internetizáciu a výpočtovú techniku.

Niektoré činnosti zanikli, niektoré však ďalej vznikajú, a tak ako naše deti nechceli uveriť, aký život sme prežili my a naši rodičia, možno ani ich deti po prečítaní týchto spomienok nebudú chcieť tomu veriť. Vývoj spoločnosti sa však nedá zastaviť.

Je to faktografické vyznanie, emócie idú nabok a história potvrdí, či je to pravda alebo nie. Na historické posúdenie je to z hľadiska histórie veľmi blízka minulosť, a preto posúdenie historických faktov ponechávam na historikov.  Každý občan Rakovnice by sa mal zaujímať o svoju minulosť, poznať svojich predkov, kultúru, sociálne postavenie, aby bol hrdý na svoju budúcnosť.

Vyjadrujem svoje presvedčenie pre tých, ktorí si moje spomienky, fakty a udalosti prečítajú, že získajú prehľad, ako sa v obci Rakovnica v 20. storočí žilo. Prajem im šťastnejší a radostnejší život v 21. storočí, lepší ako sme ho prežívali my.

Pri  čítaní týchto skutočností prajem čitateľom pohodu, radosť z rozširovania osobných poznatkov z histórie obce Rakovnica v období rokov 1900 – 2000.

 

Autor:  Ján Bradáč

 

Použitá literatúra a pramene:

 

Kronika obce Rakovnica

Školská kronika škôl v Rakovnici

Ján Šlosár: Rakovnica 1327-1999

Rakovnické obecné noviny

Dušan Kováč: Dejiny Slovenska 1998

Doc. PhDr. Ladislav Tajták, CsC: Národné dejiny Slovenska

Lexikón slovenských dejín. SPN 1999 

Ila Bálint: Gömör megye, 1944

Anton Špiesz: Ilustrované dejiny Slovenska, 2000

Vlastný výskum autora

 

GEOGRAFICKÁ POLOHA OBCE

 

 C:\Users\Monika\AppData\Local\Microsoft\Windows\Temporary Internet Files\Content.Word\Mapa Rakovnica.pngObec Rakovnica leží v západnej časti Rožňavskej kotliny. Rozkladá sa v údolí, kde sa stýka Slovenský kras so Slovenským rudohorím, v severnej časti Plešiveckej planiny a na južných svahoch Tureckej. Susedí s obcami Rožňavské Bystré, Rudná, Kružná a Plešivec.  Údolím, v šírke asi 200 metrov, tečie Genčiansky potok (neskôr Hončiansky). Názov získal podľa toho, že pramení nad obcou Honce (predtým Genč), ktorý odvádza vody z Rožňavského Bystrého a prameňov zo Šinárovej doliny, z potoka od Studne do Vjarbú, Nízkeho potoka a Henclovej doliny a vlieva sa v Brzotíne do rieky Slaná. Slúžil zároveň ako náhon na vodný mlyn. Množstvo vody, ktoré ním preteká, je závislé od vonkajšieho počasia. Priemerná teplota vody bola 7 o C. Do roku 1950 žili v ňom rôzne živočíchy, najmä ryby a raky. Po začatí činnosti Jednotného roľníckeho družstva a využívaním umelých hnojív raky úplne vymreli. Po zregulovaní potoka podobný osud postihol aj ryby.

Chotár je pahorkatinový až vrchovinový. Má tvar hruškovitý, podlhovastý, najširší na severnej strane Plešiveckej planiny medzi chotárom Bok a Bučina, najužší tvar na Holom vrchu a Tureckej. Nadmorská výška v strede dediny je 358 m, v chotári od 316 do 823 m. Nadmorská výška Mních 655 m, Iváďo-kaplnka 545 m, Turecká 823 m, Hostinec 434 m, Kunšová lúka 343 m, Studňa 517 m. Rozloha katastra je 711 hektárov, z nej pripadá na poľnohospodársku pôdu 309 ha, na lesné plochy 329 ha a na ostatnú pôdu – zastavanú časť 73 ha. Rozloha obce bola narušená 14.3.1939, keď obec bola pripojená k Maďarsku. V roku 1945  po oslobodení boli hranice obce obnovené do dnešného stavu.

Gemerské pásmo má veľmi pestrú geologickú stavbu. V južnej časti prevláda vápencové podložie a zo severnej časti Mních, Iváďo, Dubina, Turecká – železná ruda, ktorá bola až do roku 1973 hlavným zdrojom obživy tunajšieho obyvateľstva.

Obec má potočnú cestnú zástavbu. Cesty do obce v minulosti neboli vhodné pre autá, a preto sa zástavba rozložila na Hostinci. Najhorší stav bol na počiatku v časti Obec, najmä cez príjazdovú cestu, ulicu, ktorá bola taká úzka, že dva vozy neboli schopné sa minúť. Muselo sa to riešiť tak, že najprv prešiel jeden a potom, po uvoľnení cesty, druhý voz.
 

(POKRAČOVANIE)

Čítať 288 krát Naposledy zmenené pondelok, 18 október 2021 11:20

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.