piatok, 03 september 2021 19:38

Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (6 - Koniec) Doporučený

Napísal(a) M a O Rozložníkovci
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Osobnosti spojené s osudom kúpeľov
Kúpele boli, až do roku 1890, majetkom rožňavského biskupstva. Najznámejším nájomcom tej doby bol Jozef Imrich Markó, ktorý ich neskôr so spoločníkmi aj kúpil. Medzi negatívne problémy kúpeľov patril nedostatok kúpeľných lekárov, ktorých občas nahrádzali aj poslucháči vyšších ročníkov štúdia medicíny. Od roku 1893 bol kúpeľným lekárom Miklós Meskó – lekár v Dobšinej, neskôr miestny praktický lekár Henrik Gutlohn a Dezső Pósch – dôstojný mestský lekár. Kúpele na jar roku 1898 prešli do vlastníctva Ede Altstocka z Dobšinej, ktorý na ďalšie obdobie zveril vedenie lekárskej dvojici Gutlohn – Pósch. Starostlivosťou o kúpele bol od júna 1899 poverený dopisovateľ rožňavských mestských novín Miklós Markó. Sekundárny lekár budapeštianskej nemocnice Szent Rokus Ármin Altstock bol najprv riaditeľom a od roku 1902 hlavným kúpeľným lekárom.

Od roku 1903 sa zmenil majiteľ kúpeľov, keď tieto prešli do majetku rožňavskej spoločnosti. Vedením kúpeľov bol poverený Sándor Hajcsi, hlavným kúpeľným lekárom sa stal Lajos Auerbach a dlhodobým riaditeľom kúpeľov László Feymenn. Od roku 1904 až do roku 1918, keď kúpele vlastnila akciová spoločnosť Rožňavská sporiteľňa a záložňa (Rozsnyói Takarékpénztár és Zálogház Rt.), bolo pre činnosť kúpeľov skutočnou dobou rozkvetu. Zaslúžil sa o to najmä predseda spoločnosti Dezső Pósch, riaditeľ Ferenc Kozma, od roku 1905 hostinskí Ferenc Csillag a Antal Csillag či od roku 1908 Hajdú Mihályné. Kúpeľnými lekármi boli: do roku 1910 mestský lekár Dr. Hugó Heincz, Dr. Hajcsi a Dr. Pósch. V roku 1910 mal kúpele v nájme hostinský Jozef Steinberger. Rožňavské kúpele, v majetku rožňavskej sporiteľne, v roku 1911 ponúkli na predaj krajinnej robotníckej nemocenskej a úrazovej pokladnici (Országos Munkásbeteg segélyző és Balesetbiztosító Pénztár), aby tak bol zabezpečený ich ďalší rozvoj. Pre nezáujem sa však predaj neuskutočnil. V nastávajúcich vojnových časoch bol lekárom kúpeľov iba hlavný župný lekár Dr. Dezső Pósch, ktorý zároveň spravoval aj lekáreň.

Chronologický prehľad vybraných udalostí zo starších dejín kúpeľov

(zdroj: Kerényi Éva: Fürdőélet Gömörben a „hosszú“ 19. században, Doktori disszertáció, Eötvös Loránd Tudományegyetem, Budapest, 2016)

1769 – Antal Keszler uverejňuje údaje o prameňoch minerálnych vôd v Rožňave
1793 – István Pillmann, ako prvý, analyzoval minerálne vody biskupského prameňa
1813 – prameň minerálnych vôd preskúmal György Marikovszky
1840 – prvá písomná zmienka o biskupských prameňoch
1850 – niektoré historické pramene uvádzajú ako rok založenia kúpeľov
1852 – chemickú analýzu minerálnych vôd uskutočnil Antal Kiss
1873 – areál kúpeľov tvorilo päť objektov: krčma, stajňa, kúpeľná budova, tanečná sála a kolkáreň
1880 – veľkopodnikateľ Albert Markó odkúpil tzv. Szegheő kúpele nad biskupskými kúpeľmi
1883 – detailné analýzy minerálnej vody realizoval Sándor Kalecsinszky
1885 – vzorky minerálnej vody z kúpeľného prameňa vystavovali na krajinnej výstave v Budapešti
1888 – medzi mestom a kúpeľmi začal prvýkrát premávať omnibus
1888 – rožňavský biskup György Schopper uznal potrebu postaviť nový kúpeľný dom
1888 – vydaný kúpeľný poriadok
1890 – kúpele z majetku biskupstva odkúpili Jozef a Albert Markó, Gyula a Kálman Flütsch
1892 – bola daná do prevádzky nová hlavná budova kúpeľov
1895 – lekár budapeštianskeho laboratória Gábor Mátray analyzoval minerálne vody
1895 – v areáli kúpeľov namontovali parný stroj
1896 – kúpele boli ministerstvom vnútra úradne uznané ako liečivé
1898 – postavená nová kolkáreň
1898 – zmena majiteľa kúpeľov – novým sa stal Ede Altstock
1900 – vedúcim pohostinstva v kúpeľoch sa stal rožňavský hostinský Žigmund Schuszter
1904 – Rožňavská sporiteľňa a záložňa uplatnila záložné právo a stala sa majiteľkou kúpeľov
1913 – tenisový kurt bol daný do užívania
1918 – kúpele vo vlastníctve Rožňavskej sporiteľne a záložne, a. s. priamo odkúpila budapeštianska obchodná nemocnica Jozefa Ferencza a úrad maďarskej kráľovskej štátnej robotníckej poisťovne.

V období po prvej svetovej vojne a neskôr, po vzniku nového štátneho usporiadania, rožňavské kúpele sa už nespomínajú ako súčasť vtedajšej siete kúpeľných zariadení na Slovensku. Bývalá hlavná kúpeľná budova neskôr slúžila ako hotel miestneho cestovného ruchu, a to so striedavým úspechom závislým na tej-ktorej dobe. Ostatné objekty, okrem doteraz zachovanej a opravenej budovy bývalých parných kúpeľov, ako aj vonkajšie úpravy, postupne zmizli v nenávratne.

Viac-menej charakteristickým objektom kúpeľov bol hotel, ktorý sa po určitých stavebných úpravách zachoval až dodnes (obr. 17 – 19).

rv Obr. 18 Roznava Hotel Kupele rok 1967

rv Obr. 19 hotel 2021

Hotel v kúpeľoch v rokoch 1900, 1967 a 2021

Druhou zachovanou budovou je objekt bývalých parných kúpeľov

rv Obr. 20 Rozsnyoi gyogyfurdo 1680x1050 scrot       rv Obr. 21 Rožň.kúpele budova parných kúp dobové foto
rv Obr. 22 Rožňavské kúpele súčasný stav býv parných kúpeľov   rv Obr. 23 stavba oproti hotelu 2021

 

 

rv Obr. 24 r kúpele mapa let vlastníctvo budov

V súčasnosti, až na malú výnimku, sú všetky existujúce objekty bývalých kúpeľov v súkromnom vlastníctve so zmenenou funkciou (obr. 24).

Na základe uvedených podkladov spracovali Mikuláš Rozložník a Ondrej Rozložník v júli 2021.

 

KONIEC!

 

Čítať 64 krát Naposledy zmenené nedeľa, 05 september 2021 15:17

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.