Napriek všetkým prekážkam za ostatné dva roky, súbory neustali a spoločným úsilím hercov, režisérov, javiskových technikov, šepkárov aj rodinných príslušníkov pripravili inscenácie so sympatickou ambíciou konfrontovať svoje amatérske výsledky na postupovej prehliadke divadelných inscenácií...
Prvé predstavenie
Otváracím predstavením vo štvrtok večer bola komédia z pera juhoslovanského dramatika. POLNOČNÉ VLÁMANIE je divadelná hra srbského spisovateľa MIROSLAVA MITROVIĆA (1920 – 2006), ktorá vznikla už pred polstoročím (1973). A predsa sú témy, ktoré prináša, natoľko živé, že súbor si ju vybral a zahral s chuťou a diváci v hľadisku živo reagovali na stále aktuálnu spoločenskú i ľudskú satiru.
DIVADELNÝ SÚBOR MÚZA Z NOVEJ BANE predstavil túto zábavnú komédiu v hlavnej úlohe s Petrom Štrbom. Ten bol ocenený za mužský herecký výkon v hlavnej úlohe už na Melekovej divadelnej Novej Bani pred tromi rokmi. Inscenáciu režíroval Ján Selecký a komédia sa triafa do neduhov súčasnej spoločnosti, ako sú rozkrádanie majetku či obsadenie neschopných ľudí do dôležitých funkcií. V dnešnej chaotickej dobe je hádam ešte výstižnejšia než v čase svojho vzniku.
Vedúci predajne Miloje má milujúcu manželku, náročnú milenku, neporiadok v účtovníctve a inventúru na krku. Čaká ho naozaj náročná noc... Ako si Miloje so všetkým poradil, mali možnosť vidieť diváci prvého dňa trojdňovej súťažnej prehliadky Zochova divadelná Revúca, ktorí našli cestu do Mestského domu kultúry. Pobavili sa na chúlostivých, ale zároveň humorných a vtipných situáciách, v ktorých sa postavy divadelnej hry inscenovanej novobanským divadlom MÚZa ocitli.
Divadelné storočie v dobových dokumentoch
V piatok podvečer sme na Zochovej divadelnej Revúcej v sprievodnom podujatí otvorili unikátnu výstavu venovanú dejinám divadla v Rimavskej Sobote. Autor libreta expozície a archivár ostatného takmer polstoročia ochotníckeho divadla v meste – Mgr. Marian Lacko – dal výstave názov STOROČIE DIVADLA, hoci siaha ešte hlbšie do histórie – až do začiatkov 19. stor.
Mgr. MARIAN LACKO, v súčasnosti už takmer 20 rokov riaditeľ rimavskosobotskej ZUŠ sa venuje divadlu celý život. Ako absolvent pedagogickej fakulty (odbor: SJ a L-Vv) vedie v škole literárno-dramatický odbor, kde založil viacero divadelných súborov od najmladších vekových kategórií až po dospelých. Je režisérom, hercom, scénografom, autorom dramatických textov aj účastníkom porôt na divadelných súťažiach. Okrem viacerých divadelných prehliadok pravidelne organizuje výtvarnícke medzinárodné umelecké workshopy LETAVY.
A tak sme s týmto fundovaným sprievodcom absolvovali v malej výstavnej sieni revúckeho MsKS mimoriadne bohaté dejiny divadelníctva v Rimavskej Sobote. V závere výstavy nás čakal navyše aj knižný artefakt... Celá táto bohatá divadelná história totiž vyšla vlani prvýkrát aj v reprezentatívnej publikácii DENNÍK STOROČNEJ DÁMY, ktorej autormi sú Mgr. Lacko a kolektív. Zvýhodnená cena a venovanie od autora boli milým darčekom pre všetkých návštevníkov výstavy. Tá potrvá v MsKS až do 27. mája 2022.
Piatkové Púčikovské dobrodružstvo
V piatok večer sa predstavil DIVADELNÝ SÚBOR TERÉZIE VANSOVEJ Z RIMAVSKEJ PÍLY s vlastnou úpravou Stodolovej divadelnej hry JOŽKO PÚČIK a jeho kariéra.
„Nadčasovosť tohto príbehu je neuveriteľná. Žiaľ, opäť žijeme v dobe, keď je obyčajný človek degradovaný na číslo, nemilosrdene využitý, zneužitý, požutý a vypľutý zvráteným systémom, v ktorom najvyššou hodnotou sú peniaze, najlepšou vlastnosťou bezohľadnosť a falošnosť, a pravda a statočnosť sú smiešne frázy.“
Sobotňajší javiskový finiš
V sobotu dopoludnia preniesol na javisko „veľký románový príbeh“ z úspešného Ballekovho POMOCNÍKA mladý herecký súbor DIVADLA HAVRAN PRI ZUŠ V RIMAVSKEJ SOBOTE. Režírovali Marian Lacko a Katarína Smaczna, scénickú výpravu vytvorili Marian Lacko a Gabriel Kertész.
„Divadlo Havran vzniklo v júli 2015 ako divadlo dospelých pri ZUŠ z iniciatívy riaditeľa a učiteľa LDO Mariana Lacka a z dôvodu, že mnohí dospelí majú záujem navštevovať ZUŠ v štúdiu pre dospelých.“
Sobotňajšie poludnie na doskách revúckeho domu kultúry patrilo ešte lučeneckému DIVADELNÉMU SÚBORU TIMRAVA a dramatickému príbehu slovenskej rodiny zo začiatku minulého storočia, ako ho zachytila vo svojej novele B. S. Timrava.
„Členovia divadla, ktoré nesie jej meno, chcú priblížiť dielo významnej rodáčky dramatizáciou menej známej novely U KANÁTOV. V novele autorka nepodáva komplexný obraz človeka a doby, ale na niekoľkých udalostiach rodiny Kanátovcov vykresľuje cez jednoduchý dej, v ktorom sú postavy už charakterovo a ľudsky sformované, život rodiny, vnútorný svet jednotlivých členov, ich vzájomné vzťahy a napätie. Príchodom nevesty sa menia vzťahy v rodine, čo dominantná matka znáša veľmi ťažko. Dej má rýchly spád a dochádza v ňom k prekvapujúcemu rozuzleniu.“
Sprievodné dramatické rozbory
Po každom predstavení sa uskutočnili tzv. ROZBORY, kde odborná porota videné javiskové predstavenia detailne a láskavo posudzovala, s úmyslom poradiť súborom a vylepšiť umelecké výkony. Posudzovatelia Mgr. Alžbeta Verešpejová, PhD., PhDr. Ľubomír Šárik a Mgr. Dušan Krnáč celý svoj profesionálny život zasvätili divadlu, takže ochotníkom dokázali poradiť veľmi trefne a fundovane.
Oceňovanie súborov a – dovidenia o rok...
ZÁVEREČNÉ VYHODNOTENIE 47. ročníka Zochovej divadelnej Revúcej v sobotu o 15.00 v spoločenskej sále Alfa prinieslo vecnú cenu a poďakovanie všetkým štyrom účinkujúcim súborom. Riaditeľka Gemersko-malohontského osvetového strediska Mgr. Darina Kišáková na záver poďakovala všetkým amatérskym divadelníkom za ich nasadenie a obetavosť, spoluorganizátorom za spoluprácu a Fondu na podporu umenia za finančnú dotáciu.
O postupe do celoslovenskej súťaže v tejto kategórii – Belopotockého Mikuláš – sa rozhodne dodatočne na úrovni Národného osvetového centra.
Sentencia na záver
Motto pre pokračovateľov divadelnej tradície: „Umenie ľudí zbližuje, politika rozdeľuje.“ (Jozef Kroner)
* citované pasáže sú prevzaté z programového bulletinu prehliadky, ktorý vydalo GMOS Rimavská Sobota
** autorom fotografií je Peter Poboček
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
47. Zochova divadelná Revúca vo fotoreportáži Petra Pobočeka
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-