Po úvodnej reči pani Oláhovej, predniesla báseň Ráno v Gemeri pani učiteľka Mgr. Viera Bencová. Po nej vystúpila s hudobným číslom žiačka základnej školy Laura Sojáková, ktorá zahrala na husliach a zaspievala pieseň "A ja taká dzivočka".
Pani Oláhová potom oboznámila prítomných so životopisom Ctibora Štítnického, ktorého presne 100-té výročie narodenia sme si pripomenuli. Martin Belányi ešte potešil srdcia prítomných hostí svojím spevom, keď piesňou "Slovensko moje, otčina moja" rozozvučal celú miestnosť. Pani Kadlečíková poďakovala za pozvanie i krásny program a požiadala Vierku Bencovú o prednes ešte jednej básne s názvom "Posledné vyznanie" z knihy "A predsa ide jar" vydanej až po jeho smrti. Jej slová dojímali svojou hĺbkou a pocitmi. Mgr. Lenka Vranová v mene MO Matice slovenskej ešte odovzdala malý spomienkový dar hosťom - portrét Ctibora Štítnického z mladých čias.
V priebehu pár minút sa všetci presunuli na opačnú stranu námestia - do priestorov Obecného úradu, kde Ing. Katarína Kadlečíková a starosta obce Ladislav Belányi položili veniec k pamätnej tabuli Ctibora Štítnického.
Na záver prešli do zasadačky Obecného úradu na malé občerstvenie a pokračovali v rozhovore, akoby to bolo včera, čo sa naposledy videli...
...a z neba sa spustil jemný tichý dážď.
Napísala: Mgr. Lenka Vranová
Fotografie: Margita Vilimová
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-