×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/obsah/dobsina/svetove
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/obsah/dobsina/svetove
piatok, 04 máj 2012 09:49

Ako sa ťažko nachádzajú a ľahko znovu strácajú historické materiály o hrdinoch tej doby Doporučený

Napísal(a) Barnabáš Balážik
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Prvého septembra 1957 po skončení vojenskej základnej služby som nastúpil na Jedenásťročnú  strednú školu v Dobšinej ako učiteľ. Pán riaditeľ a učiteľský  kolektív ma milo privítali. Po dlhých 27 mesiacoch „služby vlasti“ som konečne pocítil veľkú radosť stáť pred zvedavými detskými očami v triede.
V početnom učiteľskom kolektíve učila aj  pani učiteľka Magdaléna Fundjová. Po čase som sa od nej dozvedel, ako ťažko a bolestne zasiahli do  jej  života a  života mnohých ďalších rodín v Dobšinej hrôzy 2. svetovej  vojny. V koncentračnom tábore v Nemecku zahynul jej prvý manžel Emil Kusý - učiteľ, riaditeľ Meštianskej školy Jozef Pavlík,

riaditeľ Hospodárskej školy Koloman Bodó, učiteľ Ján Ušiak, riaditeľ národnej školy Ján Zajac a na Pustom  Poli padol v boji učiteľ  Štefan  Kalický. Skláňame sa s úctou pred hrdinami, ktorí  obetovali  svoje  životy  za našu slobodu.
Po potlačení SNP stiahli sa do hôr k partizánom, o čom je aj táto posledná fotografia spred partizánskeho bunkra nad Čiernou Lehotou z  leta 1944. Tu padli do zajatia  fašistov  a  boli  uväznení na gestape pod budovou terajšej pošty v Dobšinej, vypočúvaní, mučení, odvlečení do koncentračného tábora Bergen-Belsen v Nemecku, odkiaľ sa už nikdy nevrátili.
Pani  učiteľka  Magdaléna  Kusá (Fundjová) sa po vojne vydala a na škole pôsobila až do svojej smrti, vo funkcii zástupkyne riaditeľa školy.
Školská kronika bývalej Meštianskej školy bola založená v školskom roku 1938/39 vtedajším riaditeľom Jozefom Pavlíkom. Po jeho deportácii do koncentračného tábora bola pokračovateľkou zápisu do školskej kroniky jeho manželka Mária Pavlíková, až do šk. roku 1944/45. Pozostalé rodiny v tej dobe ešte nevedeli o osude svojich manželov a otcov. Na  pamiatku  našich  zavraždených učiteľov – hrdinov dobšinských škôl  –  navrhujem  pomenovať  túto kroniku  názvom  „Pamätná  kniha“ a umiestniť  ju na  čestnom mieste  v budove  školy  (riaditeľňa,  zborovňa a pod.).
Celým mojím  učiteľským  i  riaditeľským  pôsobením    na  škole  som viedol  žiakov  a  učiteľov  k  úcte  a láske,  nehynúcej  pamiatke  hrdinov dobšinských škôl, ktorí položili svoje životy za náš krajší a lepší život. V učiteľskom kolektíve sme sa rozhodli, že túto tragédiu nenecháme len v strohom zápise v školskej  kronike, ale že ich životopisy  s fotografami umiestnime na najčestnejšom mieste na škole. Na počesť 20. výročia skončenia druhej svetovej vojny sme vybudovali „Galériu hrdinov“, ktorí padli v tejto vojne, pod názvom „Večná  pamiatka Vám, hrdinovia“. Na príprave galérie sa podieľali všetci učitelia školy. Hľadali adresy manželiek  –  vdov,  písali  životopisy  ...
Galéria bola umiestnená na chodbe školy v starej budove na Novej ulici. Najťažšie  bolo  po  takom  časovom odstupe  vyhľadať  vdovy  po  padlých učiteľoch, získať  ich fotografe a životopisy.
Pietna spomienka na padlých učiteľov a  otvorenie  „Galérie hrdinov“ sa  uskutočnila  na  školskej  oslave za účasti  žiakov,  rodičov a učiteľov školy  dňa  9. mája  1965.  Podujatia sa  zúčastnili už iba tri vdovy po zosnulých učiteľoch  –  Magdaléna Fundjová (Kusá), Mária Pavlíková a Mária Kalická.
Po dokončení novej budovy školy v roku 1975 sme „Galériu hrdinov“ nainštalovali v „Izbe revolučných tradícií“ na najčestnejšom mieste. Po nežnej revolúcii v roku 1989 však bola  „Izba  revolučných  tradícií“ zlikvidovaná.
Vážení  občania,  rodičia,  vážení  učitelia! Je našou povinnosťou viesť naše deti, mládež k ucteniu si pamiatky zosnulých hrdinov, ktorí  odpočívajú  na  Dukle,  Slavíne, v Liptovskom Mikuláši a na mnohých miestach v našej vlasti, ktorí položili svoje životy za našu vlasť, za nás všetkých. 
Barnabáš Balážik
dôchodca
(Príspevok je uverejnený aj v Dobšinských novinách č.1/2012)
{jcomments on}

 

Čítať 3916 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:08

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!