riaditeľ Hospodárskej školy Koloman Bodó, učiteľ Ján Ušiak, riaditeľ národnej školy Ján Zajac a na Pustom  Poli padol v boji učiteľ  Štefan  Kalický. Skláňame sa s úctou pred hrdinami, ktorí  obetovali  svoje  životy  za našu slobodu.
Po potlačení SNP stiahli sa do hôr k partizánom, o čom je aj táto posledná fotografia spred partizánskeho bunkra nad Čiernou Lehotou z  leta 1944. Tu padli do zajatia  fašistov  a  boli  uväznení na gestape pod budovou terajšej pošty v Dobšinej, vypočúvaní, mučení, odvlečení do koncentračného tábora Bergen-Belsen v Nemecku, odkiaľ sa už nikdy nevrátili.
Pani  učiteľka  Magdaléna  Kusá (Fundjová) sa po vojne vydala a na škole pôsobila až do svojej smrti, vo funkcii zástupkyne riaditeľa školy.
Školská kronika bývalej Meštianskej školy bola založená v školskom roku 1938/39 vtedajším riaditeľom Jozefom Pavlíkom. Po jeho deportácii do koncentračného tábora bola pokračovateľkou zápisu do školskej kroniky jeho manželka Mária Pavlíková, až do šk. roku 1944/45. Pozostalé rodiny v tej dobe ešte nevedeli o osude svojich manželov a otcov. Na  pamiatku  našich  zavraždených učiteľov – hrdinov dobšinských škôl  –  navrhujem  pomenovať  túto kroniku  názvom  „Pamätná  kniha“ a umiestniť  ju na  čestnom mieste  v budove  školy  (riaditeľňa,  zborovňa a pod.).
Celým mojím  učiteľským  i  riaditeľským  pôsobením    na  škole  som viedol  žiakov  a  učiteľov  k  úcte  a láske,  nehynúcej  pamiatke  hrdinov dobšinských škôl, ktorí položili svoje životy za náš krajší a lepší život. V učiteľskom kolektíve sme sa rozhodli, že túto tragédiu nenecháme len v strohom zápise v školskej  kronike, ale že ich životopisy  s fotografami umiestnime na najčestnejšom mieste na škole. Na počesť 20. výročia skončenia druhej svetovej vojny sme vybudovali „Galériu hrdinov“, ktorí padli v tejto vojne, pod názvom „Večná  pamiatka Vám, hrdinovia“. Na príprave galérie sa podieľali všetci učitelia školy. Hľadali adresy manželiek  –  vdov,  písali  životopisy  ...
Galéria bola umiestnená na chodbe školy v starej budove na Novej ulici. Najťažšie  bolo  po  takom  časovom odstupe  vyhľadať  vdovy  po  padlých učiteľoch, získať  ich fotografe a životopisy.
Pietna spomienka na padlých učiteľov a  otvorenie  „Galérie hrdinov“ sa  uskutočnila  na  školskej  oslave za účasti  žiakov,  rodičov a učiteľov školy  dňa  9. mája  1965.  Podujatia sa  zúčastnili už iba tri vdovy po zosnulých učiteľoch  –  Magdaléna Fundjová (Kusá), Mária Pavlíková a Mária Kalická.
Po dokončení novej budovy školy v roku 1975 sme „Galériu hrdinov“ nainštalovali v „Izbe revolučných tradícií“ na najčestnejšom mieste. Po nežnej revolúcii v roku 1989 však bola  „Izba  revolučných  tradícií“ zlikvidovaná.
Vážení  občania,  rodičia,  vážení  učitelia! Je našou povinnosťou viesť naše deti, mládež k ucteniu si pamiatky zosnulých hrdinov, ktorí  odpočívajú  na  Dukle,  Slavíne, v Liptovskom Mikuláši a na mnohých miestach v našej vlasti, ktorí položili svoje životy za našu vlasť, za nás všetkých. 
Barnabáš Balážik
dôchodca
(Príspevok je uverejnený aj v Dobšinských novinách č.1/2012)
{jcomments on}