Ing. Martin Genči, mladý občan Rakovnice, absolvent Technickej univerzity v Košiciach, sa orientuje na rozvíjanie vedomostí z oblasti počítačových sietí. V súčasnosti pracuje v priemysle informačných technológií. Okrem práce sa venuje rozličným športovým aktivitám a stavbe modelov z papiera alebo plastu. Nás upútalo jeho rozhodnutie zúčastňovať sa na vytrvalostných behoch. Zaujímalo nás, ako sa k tomu prepracoval.niekoľkých mesiacov striedal pravidelný bežecký tréning s cyklistikou.
+ Ktoré podujatia ste absolvovali a s akým výsledkom? K čomu Vás to motivovalo?
- Doteraz som sa zúčastnil Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach dvakrát – dňa 2.10.2011 na minimaratóne a dňa 7.10.2012 na štafete, pričom v roku 2013 som bol prihlásený na polmaratón Medzinárodného maratónu mieru v Košiciach, avšak krátko pred štartom som si zranil členok a nemohol som sa zúčastniť samotného štartu. Čo sa týka výsledkov, pri štafete sme skončili ako družstvo na 74. mieste. A hlavnou motiváciu bolo byť súčasťou bežcov z celého sveta, nie len organizátorom, ako tomu bolo niekoľko rokov predtým.
+ Paralelne sa aktívne zúčastňujete aj iných športových aktivít. Čo medzi nimi u Vás dominuje?
- Hlavnou športovou aktivitou, ktorej venujem najviac času, energie a s tým súvisiacimi financiami, je cyklistika. Dôvodom je najmä to, že za relatívne krátky čas sa dokážem presunúť na veľké vzdialenosti a tiež na miesta, ktoré sú dosť aj viac odľahlé a bežne neprístupné automobilom. Poriadnu dávku adrenalínu som mal počas letu v špeciálnom športovom lietadle, kde som pocítil poriadne preťaženie organizmu, krkolomné otočky, let dole hlavou a ďalšie špeciálne letecké akrobacie. Bol to mimoriadne silný zážitok, ktorému sa vyrovnal snáď už len tandemový zoskok padákom z výšky viac ako 4000 metrov, ktorý by som si taktiež rád ešte zopakoval. Ďalší nezabudnuteľný zážitok sme s partiou prežívali pri nočnom výstupe na Kráľovu hoľu, pretože sme sa dozvedeli, že v tejto oblasti sa hojne vyskytuje medveď hnedý a podľa každoročných správ sa s ním stretne niekoľko turistov, čo môže byť veľmi nepríjemné.
+ Máte svoj vzor?
- Žiaden vzor vo svojom živote nemám. Venujem sa všetkým činnostiam len preto, že ma bavia a pomáhajú mi prečistiť si hlavu od práce alebo od celkového stresu, ktorý v dnešnej dobe asi trápi väčšinu ľudí.
+ Čo je Vaším cieľom, métou?
- Ako som už spomínal, v roku 2013 som musel na poslednú chvíľu presunúť svoj štart na Medzinárodnom maratóne mieru kvôli zraneniu, takže mojím cieľom je zúčastniť sa v nastávajúcom roku a zabehnúť polmaratón Medzinárodného maratónu mieru v roku 2014 v čase lepšom ako hodina 45 minút.
+ Na ktorú akciu najradšej spomínate?
- Najradšej spomínam na akciu, ktorá však nemá nič spoločné s behom. Vlani na začiatku leta som sa zúčastnil časti Púte Svätého Jakuba v Španielsku (známa aj ako Trasa pútnikov do Santiago de Compostela), kde som prešiel pešo v priebehu jedného týždňa 160 km (celková trasa má 860 km, avšak z časových dôvodov nebolo možné absolvovať ju celú), pričom som stretol ľudí z celého sveta, počnúc Českom a Maďarskom, končiac krajinami, ako Severná Kórea alebo Nový Zéland. Bola to veľmi náročná, avšak zaujímavá akcia a niekedy v budúcnosti mám v pláne absolvovať celú trasu púte.
+ Zmenil sa Váš životný štýl, zdravotný stav pri vyššej športovej záťaži?
- Môj životný štýl sa rozhodne zmenil. Zlepšilo sa mi stravovanie a zlepšili sa mi aj návyky, takže po príchode z práce nesadnem automaticky za počítač ako pred pár rokmi, ale chodím von a využívam voľný čas, ktorý mám. A musím potvrdiť, že zdravotný stav sa mi tiež zlepšil. Cítim sa lepšie a tiež som odolnejší voči vonkajším vplyvom.
+ Čo odkážete rovesníkom, mládeži vo vzťahu k aktívnemu športu?
- Najdôležitejšie je rozhodnúť sa pre niektorý šport a aby to bolo z vlastného vnútra. Pokiaľ je motivácia vonkajšia, nebude to mať želaný efekt, pretože bez potešenia, ktoré nám daná aktivita prinesie, je to skôr trest. A začať sa dá aj maličkosťami, ktoré si vlastne niekedy neuvedomujeme. Napríklad: Ak je príležitosť chodiť pešo, namiesto automobilu, tak to využiť, alebo využívať namiesto výťahov schody. Nie je to nič veľké, ale aj to sa počíta. Ako som už spomenul, treba sa venovať športu, ktorý nás baví a máme z neho radosť
Za rozhovor ďakujeme.
Dr. J. Sabo
Syn spisovateľa a evanjelického kňaza Samuela Tomášika. Študoval medicínu a filozofiu na univerzite v Prahe, v Zürichu a v Mníchove. Príslušník slovenského národného hnutia. Zaoberal sa najmä prírodou a históriou Slovenska, osobitne Gemera a vedecko-výskumnej činnosti v oblasti botaniky machov a machorastov. Popularizačné články uverejňoval v Pešťbudínskych vedomostiach, štúdie v nemeckej a českej vedeckej tlači. -MM-
Navštevoval školu v Dobšinej, pokračoval v štúdiu na lýceu v Kežmarku a na univerzite vo Wittenbergu. Pôsobil v Rimavskej Bani, Ožďanoch a Ratkovej. V r. 1783 nastupuje ako evanjelický farár do obce Ochtiná, kde pôsobil až do svojej smrti. Počas svojho života písal a vydával v slovakizovanej bibličtine školské učebnice zemepisu, prírodovedy (botanika, zoológia, mineralógia), náboženstva, náučno-populárne vedecké diela a úvahy s osvietenskou tematikou. V r. 1808 vyšla v Levoči jeho obsiahla vlastivedná monografia o Gemerskej stolici, kde sa venoval miestopisu Gemera, opísal každú obec stolice a administratívnu správu stolice. Knihu doplnil mapou Gemerskej stolice. Ku geografickým prácam možno pridať aj pojednanie o rieke Slanej. Vytvoril aj malý atlas pre školskú mládež. K priekopníckym dielam rátame mapy Gemera a Štítnickej doliny i mapu jaskýň aggtelecko-domickej sústavy. V Rimavskej Sobote má bronzovú bustu. -MM-
Pôsobil ako stredoškolský učiteľ v Levoči a popri pedagogickej práci bol činný aj ako geológ a speleológ. Venoval sa výskumu mnohých jaskýň, predovšetkým na území Spiša, kde objavil prvé stopy paleolitického osídlenia človeka v Uhorsku, okrem kostí našiel úlomky keramiky a nástrojov z kostí a kremeňa a popísal stopy po dávnych ľadovcoch vo Vysokých Tatrách. Preskúmal aj priepasť Jatky na Geravách v Slovenskom raji a skúmal petrografické zloženie hornín v okolí Dobšinej, najmä serpentín, ktorý sa v stavebníctve využíva na výrobu azbestu a z ktorého obyvatelia Dobšinej vyrábali ozdobné predmety a predávali ich pri Dobšinskej ľadovej jaskyni. Napísal 18 učebníc pre stredné školy a viacero didaktických štúdií. Bol členom mnohých odborných geologických, geografických a prírodovedeckých spolkov a spoločností.-MM-
Hudobnú školu navštevoval v Tisovci. Po štúdiu hudby pôsobil v Opere SND, bol dirigentom Speváckeho zboru slovenských učiteľov a šéfom Opery v Banskej Bystrici. Od r. 1971 žil v Belgicku, kde založil a dirigoval Antverpský komorný zbor, bol dirigentom Kráľovskej flámskej opery, opery v Gente, umeleckým šéfom a dirigentom Kráľovskej oratoriálnej spoločnosti Arti vocali Antwerpen a profesorom na bruselskej Akadémii v Meise. Pôsobil na Konzervatóriu a v Symfonickom orchestri v Káhire, v divadle a symfonickom orchestri v Desau a tiež hosťoval v mnohých orchestroch a profesionálnych zboroch v Európe a USA. Skoro po dvadsiatich rokoch exilu prvýkrát koncertoval v roku 1990 v Prahe a v roku 1992 bol pozvaný na Bratislavské hudobné slávnosti. V r. 2006 podnikol organové turné na Slovensku a 30. septembra účinkoval v evanjelickom kostole v Hnúšti, v r. 2007 a 2008 dirigoval v Bratislave, v marci 2008 navštívil rodnú Hnúšťu, kde sa zúčastnil jubilejného X. ročníka celoslovenskej súťaže „Hnúšťanský akord“, ktorá nesie jeho meno a ktorú od roku 1998 sponzoroval. ZUŠ Hnúšťa a autorka Gabriela Füssyová vydali na jeho počesť knihu A z tváre myseľ žiari... (2005). -MM-
Bol významný verejný činiteľ s veľkým vplyvom na kultúrno-hospodársky život, jeden zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Študoval v Rimavskej Sobote a právo v Budapešti. Pôsobil ako advokát a verejný notár v Novom Meste nad Váhom, medzitým aj ako zvolenský župan. Bol spoluzakladateľom Ľudovej banky a Považských novín. V roku 1918 bol členom Slovenskej národnej rady. -MM-
Prvých dvanásť rokov prežil v kúpeľnom meste Boržom, kde jeho otca Rudolfa, pochádzajúceho z Tisovca, zajali počas prvej svetovej vojny. Po návrate na Slovensko v roku 1934 sa usadili pri Sliači, neskoršie v Bratislave. Ako študent obchodnej školy, nastúpil na plachtársky kurz Masarykovej leteckej ligy v Bratislave. V lete v roku 1939 začal lety pri Žiline, kde ukončil letecký kurz a potom prijal miesto na letisku vo Vajnoroch. Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa pripojil k zahraničnému odboju a vstúpil do služieb RAF. V roku 1943 bol zaradený k 312. československej stíhacej peruti a dosiahol viac potvrdených vzdušných víťazstiev, čím sa stal najúspešnejším čs. stíhačom v tomto roku a britské velenie mu udelilo vysoké vyznamenanie – záslužný letecký kríž DFC a stal sa veliteľom anglickej 127. stíhacej perute. Pri útoku na stanicu v Zwolle bolo jeho lietadlo ťažko poškodené, havaroval a zahynul. V roku 1994 boli jeho pozostatky exhumované a slávnostne s poctami pochované na bratislavskom cintoríne v Slávičom údolí. In memoriam bol povýšený do hodnosti generálmajora vzdušných síl SR. Je nositeľom viacerých britských a československých vyznamenaní. -MM-
Filozofiu a teológiu študoval v Rožňave, kde bol v r. 1848 vysvätený za kňaza. Ako farár pôsobil v Gemerskej Jablonici, v Tisovci, v Podkriváni, v Muránskej Hute, v Šoltýske, v Lome nad Rimavicou. Od začiatku spájal pastoráciu s prácou za duchovnú emancipáciu a hmotné povznesenie slovenského ľudu. Za politické postoje a sociálne požiadavky v záujme slovenského vidieka bol perzekvovaný. Kultúrno-osvetovú prácu zameral na výchovu národnej hrdosti, povedomia a systematického samoštúdia. Podporoval Hattalovu úpravu spisovnej slovenčiny, v r. 1863 zorganizoval v Tisovci oslavu Cyrila a Metoda, vo voľbách do uhorského snemu podporoval kandidatúru Š. M. Daxnera, spolupracoval s jazykovedcom prof. F. Pastrnkom pri nárečovom výskume Gemera, zaoberal sa dôležitosťou jednotnej výchovy v rodine a v škole, varoval pred zneužívaním náboženského cítenia, zakladal nedeľné školy so vzdelávacím zameraním, spolky striedmosti a rôzne hospodárske družstvá. Obdobné snaženie a ciele boli náplňou aj jeho publicistiky a literárnych prác. -MM-
Detstvo prežil v Drienčanoch. Študoval v Miškolci, na gymnáziu v Ožďanoch, kde založil Slovenský čitateľský spolok, neskôr v štúdiu pokračoval v Levoči. Začlenil sa do Jednoty mládeže slovenskej a prijal program štúrovskej generácie. Po revolúcii 1848 – 1849 pôsobil ako úradník na viacerách miestach v Gemeri – v Rimavskom Brezove, Jelšave, Rimavskej Sobote, Bátke, Rožňave, Rimavskej Bani. Často sa stretával s P. Dobšinským, P. Z. Kellnerom – Hostinským, Š. M. Daxnerom a J. Bottom. Počas pôsobenia v Rimavskej Sobote bol iniciátorom literárneho života, začal vydávať rukou písaný časopis Hodiny zábavy (1855) a súčasne prispieval do rôznych časopisov. Prejavil sa ako všestranný literárny talent, venoval sa básnickej, dramatickej a prozaickej tvorbe, ako aj literárnokritickej činnosti. Známa je jeho poviedka Mendík, kde v jednej z postáv (remeselník Volovec) je priama reč na všetkých miestach podaná v gemerskom ratkovskom nárečí, a historická povesť Valgatha, zasadená do kraja v Gemeri. -MM-