majú o vyše 20 rokov viac ako jej zbierka známok. Skladala básničky pre seba – iné si odpisovala.
Po vzore iných ochotníckych divadiel sa začali hrať divadlá aj v našej dedine. Škoda, že sa v kronike nezachovali zápisy. Viem, že mama i naši dedinskí ochotníci hrali hru Ferka Urbánka „Strídža spod hája“.
Pracovala na notárskom úrade v Polome u notára Hronca. Neskôr v Ábelovej a Tornali. Rozprávala mi o Polichne a Ábelovej, tiež o dedinách v okolí Lučenca, o tom, že v chotári nebol dostatok pitnej vody, o studničke, podľa ktorej si Božena Slančíková dala pseudonym Timrava, o dedinských ľuďoch, ich povahách. Poznala aj spisovateľku Timravu a jej rodinu.
I keď som mala na papieri vyššie vzdelanie, moje vedomosti neboli ani zďaleka také, aké mala ona. Ako rodina sme si kupovali knihy, ktoré všetky prečítala. Keďže otecko bol železničiar, mali sme cestovné lístky lacnejšie, a tak sme precestovali celú republiku. Niekoľkokrát sme prešli cez Volovec do Henclovej a Štilbachu. Na druhej strane Volovca nás čakal príbuzný ujo Johan.
Ako prvá z dediny bola členkou Matice slovenskej. Bola členkou folklórneho súboru v Ábelovej. Ostali nám na ňu krásne spomienky.
Oľga Štrbová
Foto: archív rodiny
FOTOGALÉRIA K ČLÁNKU:
{gallery}kultura/matica/js{/gallery}
{jcomments on}