×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/foto/marga
JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/obsah/bystre/den/2012
JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/matica/rb/vz
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/foto/marga
There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/obsah/bystre/den/2012
There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/matica/rb/vz
Vytlačiť túto stránku
pondelok, 27 jún 2011 22:30

Margarétkovo letné obrázky a spomienky na „brodenie sa“ voňavými lúkami Doporučený

Napísal(a) Ivona Ďuričová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Kvietok a zároveň ženské meno. Margaréta je odvodená z gréckeho tvaru Margarités, čo znamená perla. Do Grécka sa  vraj dostalo od Peržanov, ktorí verili, že perly sa rodia a vznikajú vtedy, keď mušle perlorodky počas mesačnej noci vychádzajú na povrch, aby sa pokochali krásou mesačného svetla a ak sa niektoré roztvorili, napadala do nich tajomná jemnosť oparu, ktorá sa premenila na perlu.
Margarétu ako postavu si zvolil aj nemecký majster Johann Wolfgang von Goethe vo svojom diele o Faustovi, ktorý zatúži po mladosti a upíše svoju dušu diablovi Mefistovi. Faust sa zaľúbi do Margaréty, no láska končí tragicky, v pozadí s posolstvom filozofie, že ak človek sebecky myslí

iba na svoje šťastie, neskončí sa to dobre. Nemenej slávny a nadčasový je aj román ruského spisovateľa Bulgakova - Majster a Margaréta.
Už zrejme nikto jednoznačne nemôže tvrdiť, či meno Margaréta vzniklo z názvu rastliny alebo naopak. Jedno je isté, každé leto sa rozvinú do svojho obdobia krásy na lúkach biele margaréty. Kto by nevedel, ako vyzerajú ich bežné nežné kvety? Poznajú ich dospelí i deti. Možno nielen mne sa viažu k nim prvé vlákenká spomienok na detstvo, „brodenie sa“ voňavými lúkami v Rožňavskom Bystrom, pozorovanie skokanských výkonov lúčnych koníkov, naháňanie motýľov za bzučania hmyzu a koncertovania cvrčkov.  Aj venčeky z týchto kvetov sme si v dievčenskom veku  ako malé víly vili a zdobili nimi pri šantení hlavy.  Okrem toho sme  tiež s očakávaním a plnou vážnosťou „veštili“  z vytrhaných lupienkov, či nás ten-ktorý chlapec ľúbi alebo neľúbi. Nie raz som dokvitla domov aj s kyticou lúčnych kvetov, v ktorých dominovali margaréty, aby aj z vázy potešili.
A možno aj  zo závanu spomienok vznikol v mojom počítači aj kaligram – opticky a optimisticky mystická margarétka *
Text i fotografie: Ivona Ďuričová

{gallery}kultura/foto/marga{/gallery}

Čítať 3896 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:26