Dňa 19.9.2014 sa v Športovej hale v Rožňave uskutočnil Turnaj tímov v integrovanej bocci, organizovaný Mestom Rožňava, Domom Matice slovenskej v Rožňave a firmou BASHTO. Turnaj prišiel otvoriť primátor Rožňavy Pavol Burdiga, úvodné slovo mala riaditeľka Domu Matice Slovenskej v Rožňave Zlatica Halková a organizačné pokyny dostali hráči na začiatku turnaja od hlavného rozhodcu turnaja Ondreja Baštáka Ďurána. Na otvorení sa zúčastnili aj zástupcovia partnerských miest Rožňavy z Českej Republiky, Maďarska a Srbska. dôchodcov Rožňava svoju účasť zrušil.
V prvej polovici turnaja tímy súťažili v 6 základných skupinách po 3 tímoch. V každej skupine súťažili systémom každý s každým. Zo základných skupín do štvrťfinále postúpili víťazi skupín a 2 tímy z druhého miesta s najlepším skóre. Do finále sa prebojovali tímy ZOM Prešov 1 a Diecézna charita Rožňava Šmolkovci, o tretie miesto zápasili tímy Špeciálna základná škola Dobšiná 2 a ZOM Prešov 3.
Medailové pozície obsadili nasledovné tímy:
1. ZOM Prešov 1 – zlato
2. Diecézna charita Rožňava Šmolkovci – striebro
3. ZOM Prešov 3 – bronz
4. Špeciálna základná škola Dobšiná 2 – Cena Matice Slovenskej
Podrobné výsledky a umiestnenie ďalších tímov nájdete vo prílohe nižšie. Výherné poháre vyrezávané z dreva, ktoré pre víťazov vyrobil hlavný rozhodca, odovzdal medailistom primátor Rožňavy Pavol Burdiga. Každý hráč obdržal účastnícky list a drobnú vecnú cenu v podobe básnickej zbierky Ondreja Bašták Ďurána Dážď a Slnko.
Napriek tomu, že mnohí hráči, vrátane hráčov z Diecéznej charity a ŠZŠ Dobšiná hrali bocciu po prvý krát, zachránili medailové pozície pre domácich. Viacerí hráči z Občianskeho združenia ZOM Prešov hrávajú bocciu na súťažnej úrovni a nebyť toho, že ich druhý tím ZOM Prešov 2 sa stretol v štvrťfinále s ich prvým tímom ZOM Prešov 1, takže jeden z nich musel nutne prísť o možnosť siahnuť na medailové pozície, mohol byť boj Diecéznej charity Rožňava o striebro komplikovanejší. Hráči Diecéznej charity však hrali skvele a svoje 2. miesto si plne zaslúžili.
ŠK Boccia ZOM Prešov vznikol ako prvý a dosiaľ jediný športový klub boccie na Východnom Slovensku v septembri 2013 a na turnaji v Rožňave tak víťazstvom svojho tímu oslávil ročné jubileum svojho fungovania.
Charakter turnaja bol nielen súťažný, ale aj vzdelávací a propagačný. Hráčom, ktorí sa s bocciou nikdy predtým nestretli, boli na začiatku turnaja v prezentačnej hre vysvetlené základné pravidlá hry a ostatní, skúsenejší hráči boccie počas celého turnaja dozerali na svojich nových kolegov a na správny priebeh hry.
Rovnako viacerí rozhodcovia, ktorí rozhodovali na 6 ihriskách, boli nováčikovia. Na ich korektné rozhodovanie dávali pozor ich skúsenejší kolegovia, hráči boccie a nakoniec hlavný rozhodca Ondrej Bašták Ďurán, ktorí bol privolaní pri sporných prípadoch.
Boccia je šport určený primárne pre ťažko telesne postihnutých športovcov, ale jeho integrovaná verzia je vhodná pre všetkých – či už rôzne zdravotne postihnutých, telesne alebo mentálne, seniorov, deti, zdravých ľudí. Boccia je vhodným integračným prostriedkom, pretože má v sebe potenciál spájať ľudí bez hendikepu s ľuďmi so zdravotným postihnutím bez toho, aby sa hendikep zdravotne postihnutých hráčov prejavil negatívne na úrovni ich hry – všetci hrajú vyrovnanú hru. Je to jednoduchý, ľahko pochopiteľný šport. Jeho základným princípom je hádzanie loptičiek na cieľ. Charakter boccie je pokojný, ide skôr o strategickú hru a nie o podávanie veľkého fyzického výkonu, napriek tomu však prináša hráčom adrenalínové zážitky, vyžaduje sústredenie a ako každý šport si žiada od hráčov, ktorí majú ambície hrať bocciu súťažne, tréning.
Od roku 1984 je boccia zaradená medzi paralympijské disciplíny. Slovenskí hráči dosahujú v tomto športe popredné priečky na medzinárodných súťažiach. V čase konania turnaja v Rožňave je naša reprezentácia na Majstrovstvách sveta v Pekingu.
V Rožňave bocciu hrávajú klienti Domova sociálnych služieb Jasanima a Amália, ktorí už takmer rok trénujú pravidelne v priestoroch DSS Jasanima. Na turnaj sa prišli pozrieť aj klienti Domova dôchodcov Rožňava, ktorí sa s bocciou stretli začiatkom tohto roka a mali možnosť trénovať bocciu aj vo svojom zariadení, pretože si zakúpili sadu boccia loptičiek.
Bocciu si už v Rožňave vyskúšali aj na Psychiatrickom oddelení v rožňavskej nemocnici a v Červenom kríži Rožňava.
Verím, že aj tento turnaj prispeje k spopularizovaniu boccie medzi širšou verejnosťou a informácia o tejto hre sa vďaka nemu dostane medzi ľudí s ťažkým telesným postihnutím, ktorí by v bocci mohli nájsť záľubu, prospešnú fyzickú aktivitu a plnohodnotnú sebarealizáciu.
Autor článku: Mgr. Ondrej Bašták Ďurán
Výsledky turnaja klikni!
FOTOGALÉRIA Z TURNAJA klikni!
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-