STRETNUTIE S BÁSNIKOM A JEHO POÉZIOU
Privítať vzácneho hosťa, privítať skvelého človeka v jeho rodisku, ktorý vám ponúkne duši lahodiace poetické sústo, je česť, splnenie dlho plánovaného predsavzatia. Stretnúť básnika je zážitok, ktorý ma príchuť výnimočnosti a sviatočnej pohody. Tisovčan PhDr. František BÁBELA, pedagóg s dušou umelca zavítal medzi svojich rodákov v Muráni dňa 28. marca 2012. A neprišiel sám! Jeho doprovod tvorilo pár bývalých žiakov tisovskej priemyslovky spolu s pánom Milanom Kvetkom (povereným osobnou dopravou). „Štúrovci“ – ako básnik nazýva týchto svojich maturantov, sa výrazne podpísali pod vydanie a propagáciu jeho zbierok v mnohých oblastiach Slovenska. Okrem priaznivcov z viacerých generácií pána Bábelu prišli pozdraviť aj jeho bratia Anton a Viliam i ďalší príbuzní a známi.
Prednes básní rôzneho charakteru, pútavý sprievodný komentár p. Bábelu, jeho úprimné láskyplné prejavy rodnej obci a jej občanom nezostali bez odozvy. Poslucháči s nefalšovaným záujmom prijímali obsah lyrického rýmovaného vyznania mnohých dní a prebdených nocí 84 ročného bývalého pedagóga. Podujatie sa konalo v závere Mesiaca knihy v informačnom stredisku a zorganizovala ho poslankyňa OÚ v Muráni v rámci svojej kultúrnej komisie Mgr. Janka Murková v spolupráci so speváckou skupinou Levenda. Záverom si dovoľujeme zablahoželať nášmu slávnemu rodákovi k narodeninám, pripomínaným 16. mája 2012.
Mgr. Ružena Svoreňová
FOTO: Miroslav Svoreň
František Bábela:
ŽIVOTU
Za každú chvíľu tichú,
či vrtošivú.
Za rozprávkovo rozkvitnutú jar,
za úsmev slnka letného,
Za jeseň jemne clivú,
za dlhotrvajúcu zimu,
keď zem si sníva biely sen,
za svoju hlavu sivú
aj za palicu,
čo vyrovnáva moju chôdzu krivú,
za ticho výšin,
čo v noci padávalo na náš sad,
kde som sa denne mohol
s vlastným detstvom hrať,
za každý jeden žitý deň,pokorne, sticha,
kým ešte dýcham,
ti vrúcne poďakovať chcem.
Bolo.
Detské, mladícke
i pre dospelých sólo.
Dnes v podobnej záhrade,
pod starou hruškou – zimuškou,
v decembrovom slnku postávam rád
a so zaslzeným zrakom
vyčkávam na nový slnovrat.
A na odsneženú ďalšiu jar,
čo sa k nám podľa večného kalendára
prikráda každý rok od juhu
a potichu sa vnára do chotára,
sa teším práve tak
ako na nové hniezdenie
životu vďačný vták.
December 2006
{jcomments on}