chemoterapiu podporovala aj behom, pretože v literatúre vyčítala, že Rusi  tiež takto liečili rakovinu a potením sa počas behov zo seba chémiu dostali von z tela. Postupne sa dostala do takej fyzickej i psychickej kondície, že chodila na rôzne besedy rozprávať o svojom spôsobe prekonávania rakoviny. Svoje slová i nezdolnosť dokázala aj na trati košického maratónu v minulom roku, ktorý zvládla v čase 3:59:01 a vo svojej vekovej kategórii skončila na šiestom mieste. Vtedy ešte nevedela, že to bol jej posledný maratón, na ktorý tak rada chodila.
Statočne sa pripravovala aj na tohtoročný Bratislavský maratón. Keď som chcel predtým o nej napísať krátky článok o prekonávaní zhubnej rakoviny, dozvedel som sa od jej najlepšej kamarátky pani Evy Seidlovej z Tlmáč, že Marika, ako ju familiárne nazývala, znovu bojuje s chorobou. Nik však nepredpokladal, že tentoraz jej boj bude mať taký krátky proces. Dnes (4.5.2012)  som sa dozvedel, že pani Mária Kleinová z Dobšinej, ktorá tohto roku vo februári oslávila šesťdesiatku, kytice už k žiadnej životnej udalosti nedostane. Jej srdiečko dobehlo svoju najdlhšiu trať a s Marikou sa  jej najbližší rozlúčili na dobšinskom cintoríne v utorok 1. mája 2012.
Česť jej pamiatke!
{jcomments on}