Občianske združenie "NAŠA RATKOVÁ" usporiadalo 7. augusta 2010 stretnutie ratkovských rodákov a krajanov, ktoré sa konalo v Ratkovej za hojnej účasti asi 150 záujemcov o toto, v poradí už tretie, zaujímavé podujatie. Tohtoročné bolo z doterajších najvydarenejšie aj z toho dôvodu, že bolo včas oznámené všetkým rodákom, súčasným i bývalým obyvateľom obce a i ostatným priaznivcom Ratkovej, ktorí sú roztrúsení po celom Slovensku.Program bol ozaj bohatý. Začínal o 10. hodine bohoslužbou v evanjelickom kostole.
Ďalší program moderovala moderátorka z Gemersko-malohontského osvetového strediska z Rimavskej Soboty, ktorá veľmi vtipne dokázala bubnom a zvončekom usmerniť pozornosť účastníkov na sledovanie programu.
Ešte pred službami božími privítala predsedníčka OZ NAŠA RATKOVÁ pani Eva Petrášová všetkých účastníkov. V kostole po ukončení bohoslužny pani Magda Faklová, podpredsedníčka OZ zarecitovala báseň a manželka bývalého farára v Ratkovej pani Macková tiež všetkých pozdravila krátkym príhovorom.
Potom pri pamätníku Daniela Bacháta, ktorý sa pred 170 rokmi narodil v Ratkovej, účastníci položili veniec a zaspievali hymnickú pieseň "Kto za pravdu horí". Program pokračoval opäť vtipnou výzvou moderátorky, aby sa účastníci presunuli do kinosály Obecného úradu na kultúrny program, v ktorom vystúpil JUDr Július Farkaš, 87 ročný Ratkovčan. Spomínal na bohatý kultúrny a spoločenský život i zašlú slávu, ktorú Ratková prežívala, ako významné stredisko Gemera.
Zlatým klincom bolo vystúpenie herca Borisa Farkaša, tiež ratkovského rodáka. Predniesol veselé príhody v ratkovskom nárečí, ktoré sa kedysi dávno udiali v Ratkovej. Publikum ho dlhým potleskom odmenilo za jeho brilantné vystúpenie.
Okolo 13. hodiny sme sa všetci presunuli na nádvorie pri kostole a historickej škole, ktoré bolo pripravené na pohostenie účastníkov. Nádvorie bolo vyzdobené drevenými sochami, ktoré na mieste vyhotovil priateľ pani Petrášovej dcéry Katky, Cornelius Klacek - rodák z Vojvodiny (Srbsko). Zaujímavé bolo sledovať ako pod jeho rukami pomocou motorovej píly vznikalo umelecké dielo z pripravených dubových kmeňov. Jednu sochu, asi
Pri dobrom guláši a zákuskoch, ktoré ponúkali ratkovské ženy, sa viedli rozhovory starých priateľov, spomínajúcich na roky prežité v rodisku. Program pokračoval vystúpením spevokolu detí miestnej základnej školy a hudobnou kapelou až do 19. hodiny.
Podvečer si účastníci opäť pochutnávali na ratkovských špecialitách, ktoré si tentokrát mohli zakúpiť.
Program dňa sa končil nezvyčajnou atrakciou, kde Katka Petrášová so svojím priateľom predviedli efektnú svetelnú "šou“ s horiacimi obručami a tyčou. Všetci účastníci ich obdivovali. Večer končil ohňostrojom, čo sa hádam v Ratkovej uskutočnilo prvýkrát. Ratkovčania a aj všetci účastníci odchádzali domov plní krásnych nezabudnuteľných dojmov a spomienok.
25. august 2010
Napísal Ľudovít Bradovka,
rodák z Ratkovej
FOTOGALÉRIA Z ODHALENIA SOCHY "MAMIČKA" V RATKOVEJ
{gallery}kultura/ratkova/socha{/gallery}
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-