×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/muzeum/gmm/pm
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/muzeum/gmm/pm
streda, 23 február 2011 11:38

Ojedinelá amfora s antropomorfnou výzdobou z Tornale pochádza z doby bronzovej Doporučený

Napísal(a) Alexander Botoš
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Amfora s antropomorfnou výzdobou z Tornale. Foto: archív GMM.Tlačová správa: Predmetom mesiaca marec v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote je amfora s antropomorfnou výzdobou z Tornale. V rokoch 1966 – 1968 bolo  preskúmané jedno z najväčších pohrebísk pilinskej kultúry, ktoré sa rozprestieralo v areáli bývalých textilných závodov,  v mestečku Tornaľa. Na tomto mieste bolo odkrytých  226 žiarových hrobov.  Odhaduje sa, že pôvodná rozloha pohrebiska bola 5 - 6 ha, pričom na základe hustoty hrobov je možné predpokladať, že pôvodne bolo na pohrebisku uložených okolo 10 000 hrobov.
          V jednom z preskúmaných  hrobov  bola objavená ojedinelá

amfora. Amfora je opatrená dvomi uchami a je zdobená rytým a plastickým ornamentom, ktorý možno interpretovať ako  pokus o vytvorenie antropomorfnej výzdoby. Takáto výzdoba je na amforách pilinskej kultúry nezvyčajná a jedinečná. Amfora slúžila v hrobe ako popolnica (nádoba pre uloženie kremačných zvyškov) a je.
          Môžeme sa len domnievať, čo  výzdoba amfory znázorňuje. Jednou z možností je, že antropomorfná výzdoba znázorňuje nebožtíka, ktorého popol bol uložený v urne. Ako to bolo v skutočnosti, sa už pravdepodobne nedozvieme.
          Amfora bola súčasťou materiálneho sveta ľudu pilinskej kultúry, ktorý žil na území Gemera – Malohontu, v období mladšej doby bronzovej (1500 – 1100 rokov pred Kr.). Samotná amfora pochádza z obdobia 1400 – 1300  rokov pred Kristom.
          Pohrebný rítus pilinskej kultúry bol výlučne žiarový. Samotný obrad spopolnenia pozostával zo stavby pohrebnej hranice, z uloženia nebožtíka na hranicu, samotného spopolnenia a následného pozbierania  a uloženia prepálených kostí a žiarom deformovaných šperkov a ozdôb, ktoré mal mŕtvy počas obradu na sebe, do urny.
         Všetky tieto súčasti kremačného obradu boli určite mimoriadne, ale dnes ich už žiaľ nedokážeme rekonštruovať.
         Je zaujímavé, že ľud pilinskej kultúry disponoval základnými anatomickými znalosťami, ktoré sa prejavovali tak, že  zvyšky kostry boli do urny uložené anatomicky, to znamená, že pri ústí urny boli uložené kosti lebky, ďalej boli uložené kosti trupu a pri dne urny boli uložené kosti dolných končatín.
Alexander Botoš,
archeológ GMM

{gallery}kultura/muzeum/gmm/pm{/gallery}
{jcomments on}

Čítať 6298 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:33

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!