pokus, aby si takto overili svoj mechanizmus postupne deportovať aj Židov. Začalo to tým, že nakreslil čiaru po Kolíne, ktorou boli vedení Rómovia na miesto, kde ich mali naložiť na vagóny. Jedna pani sa ho pýtala, prečo to chcete robiť, keď tu Rómovia nikdy nebývali. Fakt, že táto pani vôbec ani netušila, že 400 rokov bývali Rómovia v Kolíne nad Rýnom, ho upozornil na ideu vrátiť naspäť ich mená, pretože to zlo, čo sa dialo, bolo vzdialené v Osvienčine, v Treblinke, aj inde, stovky kilometrov ďaleko, ale

priamo na mieste nebola o tom žiadna zmienka. Z toho vznikol nápad, priamo na uliciach mesta, kde sa tieto zločiny odohrali vždy tých ľudí pripomínať. A keďže väčšina majiteľov by nesúhlasila s umiestnením pripomienkových tabulí na steny domov, tak sa rozhodol umiestniť ich do dlažby. Dnes máme 48 tisíc kameňov v 18 krajinách Európy. A každým dňom pribúdajú nové a nové. Potom, ako tento projekt vymyslel, rozprával sa s kolínskym rabínom a opýtal sa, čo si myslí o myšlienke umiestniť kamene do dlažby. Rabínovi sa to páčilo a dokonca to potvrdil citátom z talmudu, ktorý hovorí, že až vtedy, keď sa zabudne na meno človeka, až vtedy sa na človeka zabudne. Preto si Gunter povedal, že tie mená donesie naspäť.
Kamene umelecky a nevtieravo pripomínajú obete nacistov a holokaustu. Podobné kamene do dlažieb pribudli už aj v Banskej Bystrici a v Lučenci. Na Slovensku začali spomienkové kamene ukladať v Banskej Bystrici, kde sa táto udalosť zopakovala vo vyššie spomínaný deň už po tretí raz. V meste pod Urpínom je tak uložených už deväť Stolpersteinov na piatich miestach. Na Slovensku je 44 kameňov v deviatich mestách a obciach.
Z Ratkovej bolo počas druhej svetovej vojny deportovaných 80 Židov. Zachrániť sa podarilo iba dvom. Ostatní zahynuli v koncentračnom tábore Treblinka. V Ratkovej si takto pripomenuli miestneho obyvateľa Ľudovíta Grünfelda, ktorý sa narodil v roku 1890. Jeho odvliekli 15. mája a 24. júna 1942 zomrel v Treblinke. Pán Grünfeld predával v obci textil, no najmä bol ochotný vždy pomáhať. V čase krízy svoj tovar predával nielen za peniaze, ale napríklad aj za protislužby. Keď však začala nastupovať arizácia, zachoval sa tak, že svoju knihu dlžníkov radšej spálil. Tým zariadil to, že arizátor, ktorý sa dostane k jeho majetku, nebude môcť od miestnych obyvateľov v jeho mene nič vymáhať.
MG-OD
Foto: J.S.

































__________________________________________________
V Ratkovej na strednom Gemeri 18. septembra 2014 uložili do chodníka na námestí pamätný kameň Stolperstein, ktorý bude natrvalo pripomínať pamiatku občana obce, ktorý sa nevrátil z koncentračného tábora v II. svetovej vojne. Bol ním aj Ľudovít Grünfeld, ktorý s 80 Ratkovčanmi v roku 1942 bol deportovaný do Treblinky, odkiaľ sa už nevrátil.
"Začalo to v roku 1940, keď ma inšpirovalo deportovanie rómskych občanov v Nemecku v Kolíne nad Rýnom, čo bolo pre nacistov, akýsi testovací
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-