Naši priatelia z obce Poniky na Strednom Slovensku na svojej ceste najprv navštívili unikátnu lokalitu Svetového dedičstva UNESCO – Ochtinskú aragonitovú jaskyňu, ktorá sa nachádza v Ochtinskom kryptokrase na severozápadnom svahu Hrádku v Revúckej vrchovine medzi Jelšavou a Štítnikom. Po návšteve Ochtinskej aragonitovej jaskyne sa presunuli do kaštieľa v Betliari. V Betliari ich výpravu osobne privítal v mene Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických Starú povesť o vzniku mesta Rožňava potom porozprával prítomným Štefan Gerža. Podľa povesti o vzniku Rožňavy bola na mieste, kde dnes leží Rožňava len jedna veľká lúka, na ktorej pásol pastier kravy. Raz stratila jedna jeho jalovička svoj zvonček, a tak sa pastier rozhodol, že ho nájde. Hľadajúc, našiel však jednu zlatú trojružu, ktorú mu z útrob zeme vyniesla jeho milá – premenená na anjela. Pastier si s týmto nájdeným pokladom ľahol a zaspal. Snívalo sa mu, že prišla k nemu víla, položila si jeho hlavu do svojho lona a zašepkala mu tieto slová: „Budeš bohatý, ale šťastie budeš mať až na druhom svete.“ Keď sa pastier prebudil a vrátil sa domov, vyrozprával svoj sen svojim blízkym a ukázal im zaujímavosť, ktorú našiel. Na tom mieste, kde pastier túto trojružu našiel, začali kopať a našli tam zlato, ktoré na toto miesto prilákalo veľa zlatokopov. Prisťahovaní baníci si potom v týchto miestach založili novú osadu, ktorú nazvali Rosenau. V erbe mesta tak môžeme dodnes nájsť tri zlaté ruže (v skorších erboch to bola zlatá trojruža), ktoré dali Rožňave meno.
Predseda Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov z obce Poniky a člen Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov JUDr. Vladimír Kucej poďakoval predstaviteľom mesta Rožňavy za srdečné prijatie, odovzdal v mene celého zájazdu Ing. Jánovi Lachovi ako darček tradičný koláč so znakom obce Poniky a pred budovou radnice predstavitelia mesta Rožňavy spolu s predstaviteľmi Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov položili kvety k pamätnej tabuli, ktorá pripomína oslobodenie Rožňavy Červenou armádou 23. januára 1945.
Účastníci zájazdu z obce Poníky mali potom možnosť sa poprechádzať po historickom centre Rožňavy.
Po 17. hodine sa premiestnili účastníci zájazdu do Krásnohorskej Dlhej Lúky, kde mali zabezpečené ubytovanie. Pred penziónom sa potom ešte uskutočnilo ich priateľské stretnutie s niektorými členmi Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave.
Naša vďaka patrí preto všetkým, ktorí svojou účasťou a pomocou prispeli k realizácii toho pekného stretnutia.
Bc. Petr Mikulecký
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-