V týchto dňoch sme obdržali z Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. v Rožňavskom Bystrom list. Vzhľadom na jeho dôležitosť uverejňujeme list v plnom znení:V roku 2009 sa nám s Božou pomocou i s vaším finančným darom podarilo opraviť – zrekonštruovať strechu na našej evanjelickej fare s nákladom 12 tis. eur. Mnohí si ju všimli, lebo je neprehliadnuteľná a lahodí oku. Niekoľkokrát na službách Božích i na stránke www.majgemer.sk sme ďakovali všetkým darcom, ale chceme aj touto cestou sa znovu poďakovať tým, ktorí to možno nezaregistrovali.
Snažíme sa zachovať pamiatky, ktoré naši predkovia vybudovali. Po rokoch si však tieto historické budovy našej obce vyžadujú investície na ich záchranu. Robíme všetko čo sa dá – z vlastných prostriedkov, ale hlavne z milodarov, ofier a cirkevného príspevku členov zboru.
V roku 2013 nás čaká odvodnenie kostola, oprava fasády, výmena okien a iné. Terajší kostol, ako iste viete, bol postavený našimi prarodičmi v roku 1844 na mieste starého, ktorý už bol na vtedajšie pomery malý.
Touto cestou vás chceme znova poprosiť o vašu štedrosť. S veľkou vďačnosťou prijmeme akýkoľvek finančný dar, ktorý výhradne použijeme na vyššie spomínané ciele. Náš kostol je dominantou obce. Okolo neho prechádzajú nielen obyvatelia našej dediny, ale aj iní ľudia. Vonkajší stav kostola je vo veľmi zlom stave a pôsobí zanedbalo, čo nám nedá spávať. Riešiť túto situáciu sme sa rozhodli v konkrétnych etapách.
Kostol sporadicky navštevujú aj žiaci a študenti škôl, ktorí v rámci vyučovania prichádzajú na miesto, kde žil a pôsobil rozprávkar, evanjelický kňaz Pavol Dobšinský, ktorého pamätná tabuľa je umiestnená na priečelí nášho kostola.
Keď sa obraciame na vás s prosbou o pomoc, uvedomujeme si, že aj vy sami ste možno v neľahkej finančnej situácii. Vieme však, že to nerobíme pre seba, ale pre cirkev a ľudí ktorí do nej patria. V dôvere, že štedrého darcu miluje Hospodin, vás zahŕňame do našich modlitieb. My sami, ktorí tu žijeme spolu s našimi rodinami sa snažíme čo najviac urobiť na tomto dobrom diele, ale bez vašej pomoci to nedokážeme. Dôverujeme Hospodinovi, že nám skrze ochotu ľudí dobrej vôle pomôže v započatom Božom diele.
Dovolili sme si priložiť k listu aj poštovú poukážku, ak sa nám rozhodnete pomôcť a zároveň uvádzame číslo účtu v prípade prevodu.
S úctou a pozdravom
ThDr. Jerguš Olejár, PhD. Mgr. Peter Székely, Marta Lajčáková,
senior GES, v.r. kaplán na farárskom mieste, v.r. dozorkyňa CZ, v.r.
Číslo účtu: 99619582/0900 Slovenská sporiteľňa, a.s.
VZOR!
{jcomments on}
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-