Vytlačiť túto stránku
pondelok, 15 október 2012 12:00

Som ja vôbec ešte „Tisovenka“? Cítim sa tak, hoci už vyše pol storočia žijem inde Doporučený

Napísal(a) Viera Kriškove
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Ani vlastne neviem ako začať. Som ja vôbec ešte „Tisovenka“? Cítim sa tak, hoci už vyše pol storočia žijem inde – na Horehroní  v Brezne. Viem ja ešte po tisovsky, ale áno, viem. Janík Valentík, spolužiak a spoluspevák,  Dušan Manica, bratia Maťkovci, Šaňo Kuchtove – to boli naše krásne, mladé časy, keď sme sa spolu po tisovsky „ďiškurovali“, zabávali, sem-tam aj učili (čo nás veľmi nenadchýnalo). Ale k veci. Kamarátka Slava Haškove - Mgr. Matisová ma upozornila na knižočku

Slovník tisovského nárečia. Letím na starú faru (terajšie knihkupectvo) - zatvorenô. Dobíjam sa dnu a otvorí mi mladý fešák - vedúci, ktorý tam dačo riadil, no ja nemám až hýn dve eurá. Bežal dakde rozmeniť, lebo ja bez knižky nemienim ísť domov. Kúpila som si hneď dve. Už v autobuse pozerám, čítam. Neskutočné, vážení bratia Krausovci, pamätám si Vás ešte z detstva. Za to, čo ste dokázali urobiť pre tisovských rodákov, nestačí povedať len ďakujem. Patrí Vám úcta, obdiv a vďaka od všetkých Tisovčanov. Pátram,  kto je JUDr. Caban - nepoznám. Mladší chlapci odo mňa neboli u mňa „v kurze“ (to ale bez urážky). Pán Raši, minister, primátor, mama z Tisovca (neviem od koho). Utvrdzujem sa ale  v jednom. Áno, tisovskí rodáci, mali sme a stále máme byť na čo hrdí. Staré matere, starí otcovia, buď sedliaci, ktorí si dokázali vo všetkom poradiť, alebo remeselníci, robotníci, či železničiari. Národovci, právnici, lekári, učitelia, to všetko boli skutočné celebrity. Fero Kuchta - Jánošík, Rudo Krivoš - akademický maliar, bratia Kriškovci - Braňo a Feďo, no pamätám si Vás ešte aj viacerých, ale možno inokedy. Teraz sa mi chce po tisovsky vravieť, no už veru ani  nemám s kým. Spisujem slová, ktoré mi ostali v pamäti z detstva, ale Krausovci predsa len vedeli viac a boli múdrejší ako ja. Spomínam preto na naše mladé časy, majálesy a bály pri Šťavici a Kordových lúčkach, ľudové jarmoky, dožinky - ešte teraz mi voňajú koláče rozdávané na pľaci. Môj starý otec s fujarou, ja v kroji s Jankom Valentíkom, všade dobrá nálada a spev. To bol náš Tisovec, živé a samostatné mestečko. Sokolovňa, bazén, Rimava, Hradová, Šťambroch, Hámor, to boli naše prázdninové destinácie. Rozutekali sme sa do sveta, každý pošiel svojou stranou, ale spomienky ostávajú navždy. S úctou, obdivom a vďakou
Viera Kriškove - od lavici, Kovačovičová
(Uverejnené v Tisovskom mesačníku september 2012)

{jcomments on}

Čítať 3819 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:47