piatok, 20 máj 2011 11:37

Spomienka na to, ako učiteľ Pavel Sklenárik z Muráňa zachránil svojho žiaka Doporučený

Napísal(a) Mgr. Ružena Svoreňová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Práca učiteľa na vyučovaní je náročná a zodpovedá, ale každý pedagóg musí venovať veľkú pozornosť deťom aj mimo vyučovania: cez prestávky, na krúžkoch, na výletoch či exkurziách a pod. Stále má na pamäti ich bezpečnosť najmä preto, že učitelia na školských akciách už školákov nevodia za ručičky a u nich práve vtedy, keď nesedia v laviciach, výrazne prevládajú pocity slobody, uvoľnenosti a hravosti. Učiteľ sa musí často správať a prejavovať aj ako rodič, ktorý je schopný predvídať udalosti, súvisiace s nepozornosťou detí: nešťastné náhody, nehody, úrazy...
Bývalý riaditeľ ZŠ v Muráni Mgr. Pavel Sklenárik (8.7.1939

– 21.2.2006), učiteľ s dlhoročnou praxou  často zdôrazňoval u detí zvýšenú opatrnosť a pozornosť ich zdraviu.
S manželkou Oľgou vychoval troch synov, ale príbeh, ktorý ponúkame do pozornosti našim čitateľom, pramení zo školského prostredia.
Decembrové ráno v roku 1989 bolo veľmi chladné. Pani Anna Valachová stúpala veľmi opatrne, lebo v Muráni v noci na Luciu poriadne snežilo. Zamrznutá cesta ju vonku nelákala, ale  musela ísť do obchodu nakúpiť, aby školáci nezostali hladní. Rozmýšľajúc o tom, či niečo nezabudla kúpiť, ocitla sa na školskom dvore. Už chcela namieriť do kuchyne vedľa školy, keď na  ľade zazrela detskú postavičku. Vrátila sa späť a tu chlapec... Ležal nechybne, ona stŕpla, ale rýchlo sa spamätala z vlastnej bezmocnosti.
Strašný výkrik privolal kuchárky, ktoré boli svedkami jej snahy otvoriť chlapčaťu ústa. Každý jej nový pokus pomôcť bol bezvýsledný, iba čo jej zahryzol do prstov... Hrozilo mu zadusenie! Vtedy sa už tvoril stále väčší hlúčik okolo miesta nešťastia a medzi prvými pribehol pán učiteľ Pavel Sklenárik. Predral sa k zranenému, urýchlene mu otvoril ústa a povytiahol jazyk. Dýchacie cesty sa uvoľnili a chlapec zakašľal.
„ Už dýcha...!“ nahlas prejavil kolektívnu radosť učiteľ telesnej výchovy. Zistil, že u tohto žiaka IV. ročníka sa nejavila žiadna zlomenina, a tak ho opatrne preniesol do školskej jedálne. Položil ho na stoly, no chlapec nevnímal svoje okolie.
„Janko, prosím ťa, nespi!“ – ozývalo sa volanie učiteľa takmer celou základnou školou, lebo dieťa stále zaspávalo a upadalo do bezvedomia.
„ Zobuď sa, otvor oči, počúvaj ma, Janko!“ – ako echo znelo úsilie učiteľa vo všetkých detských hlávkach. Pán Sklenárik nestrácal nádej a svojho malého po priezvisku menovca preberal až do príchodu obvodného lekára MUDr. Hudeca. V OÚNZ v Revúcej po vyšetrení konštatovali, že chlapec si pádom na zamrznutom kopci spôsobil silný otras mozgu.
Z Janka je už dnes viac ako tridsaťročný mladý muž a pán učiteľ Sklenárik, ktorý ho v roku 1989 zachránil, odišiel navždy 21. februára 2006 vo veku nedožitých 67 rokov.
Česť Vašej pamiatke, pán učiteľ!
Mgr. Ružena Svoreňová

(Prevzaté z Muránskych novín - apríl2011- so súhlasom autorky)
{jcomments on}

Čítať 3636 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:48

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!