Dobšiná

Dobšiná (62)

sobota, 21 október 2023 15:27

Kto v Dobšinej zneuctil Pamätník SNP?

Napísal(a)
Kto v Dobšinej zneuctil Pamätník SNP?

V ostatnom čase, okrem volieb do NR SR a súvislosťami okolo nich, ma zaujali aj iné udalosti. Jedna z nich sa týkala i Dobšinej. Dňa 28. augusta 2023 si v historickom banskom meste na hornom Gemeri slávnostne pripomenuli 79. výročie Slovenského národného povstania. Zaznamenala to aj internetová stránka mesta Dobšiná. Vybral som si z nej nasledovné: „Na Námestí troch ruží v Dobšinej, kde je postavený pamätník na najväčšiu hrdinskú odozvu Slovákov počas druhej svetovej vojny proti okupačným vojskám, ktorý bol odhalený pri príležitosti 25. výročia SNP sa zišli občania mesta, zástupcovia samosprávy a členovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov. … V boji za slobodu a pokojný život priamo v SNP, no i v ďalšom období oslobodzovacích bojov padlo 13 občanov z Dobšinej. Patrí im naša úcta, no najmä vďaka...

Osada Lányi Huta, mestská časť Dobšinej a jej zakladateľ Paul Lány, najnovšia  kniha Ondreja Rozložníka a Mikuláša Rozložníka

Osada Lányi Huta, mestská časť Dobšinej a jej zakladateľ Paul Lány je názov najnovšej publikácie spoluautorov RNDr. Ondreja Rozložníka a Ing. Mikuláša Rozložníka, ktorá vyšla tohto roku v ich vydavateľstve. Má 202 strán.
V publikácii nájdeme informácie o životnom osude jedného významného mešťana, zároveň aj podnikateľa v banskom a hutníckom odvetví, Pavla Lányho, ktorý v 18. storočí tú činnosť aktívne vykonával aj v okolí banského mesta Dobšinej.
História osady je prezentovaná mapovými a písomnými dokumentami (preloženými do slovenského jazyka) a archívnymi, ako aj aktuálnymi fotografiami. Paul Lány založil aj banícku osadu Lányiho hutu. V tejto osade vystaval úpravárenské pece, v ktorých sa upravovala železná a medená ruda. Žiaľ, fotografie z doby, keď P. Lány pôsobil neexistujú, pretože fotografia bola vynájdená až v roku 1839, teda o 104 rokov po jeho úmrtí.  

Prvé ľadové slávnosti v Dobšinskej jaskyni boli pred 129 rokmi

Dobšinská ľadová jaskyňa sa čoskoro po objavení v roku 1870 stala obľúbeným výletným miestom. Už v roku 1871 bola sprístupnená a od roku 1881 elektricky čiastočne osvetlená. Popularitu jaskyne chcel pozdvihnúť Mikuláš Marko aj pomocou korčuľovania v nej a organizovaním letnej súťaže v krasokorčuľovaní.

Mikuláš Marko, rožňavský rodák, publicista, syn známeho majiteľa manufaktúry na výrobu kože Jozefa Marka, sa ako milovník a propagátor Gemera sústavne usiloval o zviditeľnenie jeho pamätihodností. Bol dopisovateľom do viacerých periodík, ako pravý kronikár neustále informoval verejnosť o aktuálnom dianí na Gemeri. Zároveň bol aj priaznivcom korčuliarskeho športu. Dňa 28. januára 1889 sa stal majstrom Uhorska v rýchlokorčuľovaní. Diplom o udelení titulu rýchlokorčuliarskeho majstra Uhorska mu bol udelený dňa 31. januára 1889.

Dobšinčanka, ktorá celý život zasvätila rozvoju olympizmu

V pomyselnej sieni slávnych Dobšinčanov, ktorí zanechali svojím celoživotným dielom a odbornosťou hlbokú stopu by nemala chýbať ani doc. PaedDr. Viera Bebčáková, PhD. (76), ktorá naše mesto preslávila doma, aj v zahraničí. K športu a prvým väčším súťažiam sa dostala ešte na Osemročnej strednej škole v Dobšinej, pričom ako nám prezradila, pán učiteľ Mihalovič, na ktorého si dodnes domáci radi spomínajú ju motivoval natoľko, že zo záľuby sa neskôr stala celoživotná vášeň a nadšenie pre šport.
„Pán učiteľ Mihalovič brával partiu mladých ľudí, medzi ktorých som patrila aj ja na všetko, od atletiky, po basketbal, hádzanú, či volejbal. V zime sme sa venovali aj korčuľovaniu a potom sme v tomto duchu, ktorý sme si osvojili, pokračovali na gymnáziu. Po maturite som chcela študovať medicínu, no škola mi dovolila ísť študovať na Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave.

Letná ulica a mestský hostinec v Dobšinej.

Názvy ulíc, námestí, miest a obcí sa pri niektorých dôležitejších udalostiach zvykli zmeniť. Tak to bolo aj v Dobšinej s názvom promenád. A pri akej príležitosti to bolo?
Zo zápisnice z 3. novembra 1933 napísanej na zasadnutí obecnej rady v Dobšinej sa dozvedáme, že člen obecnej rady Ing. Jozef Šincl prečítal návrh, aby na pamiatku 15 ročného jestvovania Československej republiky bola premenovaná Letná ulica na „Ulicu Slobody“, alebo na „Ulicu 28. októbra“. Niektorí členovia obecnej rady boli toho názoru, aby lokálne historické názvy ulíc boli ponechané. Navrhli však, aby sa premenovali promenády na „Rudý park“ a „Park Slobody“, alebo „Masarykov park“.
Po dlhšej debate a prevedenom hlasovaní bolo za pomenovanie promenád 7 hlasov. Keďže proti nehlasoval nikto, obecná rada sa uzniesla na premenovaní nižnej promenády na „Park Slobody“ a vyšnej promenády na „Masarykov park“.
Na decembrovom zasadnutí sa obecné zastupiteľstvo rozhodlo inak.

koláž - mg

Áno. Presne tak znel predmet fonogramu, ktorý zaslal Štefan Sabo, okresný náčelník v Dobšinej, všetkým obecným a obvodným notárom 17. marca 1939.
„Nech je vo všetkých obciach ihneď uverejnená jak vyvesením, tak aj obvyklým (vybubnovať) spôsobom nasledujúca vyhláška,“ uviedol.
Ministerstvom vnútra Bratislava na základe nariadenia vlády Slovenského štátu s oprávnením Stáleho výboru národného zhromaždenia bývalej Československej republiky malo byť na území zavedené jazdenie po pravej strane od 1. mája 1939. Zmenené pomery si vyžiadali urýchlenie zavedenie dopravného poriadku. Ministerstvo vnútra v Bratislave nariadilo preto vykonanie opatrenia stáleho výboru týkajúceho sa jazdy vpravo dňom 18. marca 1939.
Premiestnenie dopravných značiek na pravú stranu bolo povinnosťou okresov.
Najdôležitejšie zmeny týkajúce sa cestovania boli:

streda, 10 marec 2021 18:19

Klenot Dobšinej uložený v archíve

Napísal(a)
Klenot Dobšinej uložený v archíve

Prvú písomnú zmienku o Dobšinej nájdeme v darovacej listine kráľa Bela IV. z roku 1243, v ktorej daroval časť územia Gemera Filipovi a Ditrichovi, synom Mateja, ktorý bol zakladateľom rodu Bebekovcov. Územie Dobšinej pripadlo do majetku štítnickej vetvy Bebekovcov a pod právomoc štítnického hradu. Už v roku 1327 uhorský kráľ povolil zemepánom a majiteľom banských polí kutaciu a banskú činnosť. Vďaka prosperujúcemu baníctvu sa osada postupne vyvinula na mesto. Po schválení Maximiliánovho banského poriadku v roku 1723 bolo mesto oslobodené od zemepanského poplatku z baníctva a fakticky užívalo práva slobodného kráľovského mesta. V roku 1756 potvrdila Mária Terézia Dobšinej právo na 4 výročné trhy. Až v 18. storočí sa Dobšiná vyvinula na úplne slobodné banské mesto. Historické názvy mesta: Dobschina, Topschau, Dobschau, Dobsina.

Zo starších dejín školstva v Dobšinej (7)

VII.

Ú č t o v n á   u z á v i e r k a

Zo starších dejín školstva v Dobšinej (6)

V.

Rozvrh hodín

Dobšinská obecná škola, za podpory školského priemyselného výboru, umožnila nám používať dobre zariadenú kresliareň baníckej školy v novej školskej budove, ktorá bola na vyučovanie vo večerných hodinách vybavená vhodnými svietidlami. Okrem toho, s láskavým súhlasom tejto školy, sme pre prvú triedu kresličskej školy využívali učebňu IV. dievčenskej triedy. Z hľadiska šetrenia výdavkov, večerné teoretické vyučovanie sa vykonávalo v tej istej učebni, podľa nasledujúceho rozvrhu hodín:

Zo starších dejín školstva v Dobšinej (5)

IV.

Učebný  plán 

            Učebný plán predmetov čítanie a slohovanie, ako aj počty a geometria pre I. a II. triedu, v plnej miere zohľadňuje ministerstvom danú štruktúru. Pre prípravnú triedu a výučbu rysovania slúžil ako pravidlo uplynulý školský rok:

            a) do prípravnej triedy boli prijímaní učni priemyselného odboru slovenskej národnosti z okolitých obcí

            Učebná látka, vo všeobecnosti, pozostávala z:

a) písanie, b) čítanie, c) počty, a to 4 základné úlohy naspamäť a písomne, d) rozhovory v maďarčine, ktoré sú zamerané na voliteľné predmety prírodopis, zdravoveda a dejiny vlasti.

Strana 1 z 5