Rožňava (224)
Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo pre priaznivcov výtvarného umenia prednášku pod názvom Gýč v umení. Uskutoční sa v Dome tradičnej kultúry Gemera v Rožňave v piatok 5. apríla 2024 o 16:30.
Prednáška je vzdelávacou aktivitou v rámci regionálneho kola 61. ročníka celoštátnej postupovej súťaže a výstavy neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum, ktorej hlavným garantom je Národné osvetové centrum v Bratislave. Je určená neprofesionálnym výtvarníkom a všetkým záujemcom o výtvarné umenie s cieľom budovania komunity a ďalšieho rozvoja a podpory talentovaných tvorcov v regióne.
Podľa pedagogičky, výtvarníčky, predsedníčky poroty a autorky prednášky PaedDr. Gabriely Görgeyovej „je zaujímavé odsledovať pozitívne posuny výtvarníkov motivované odbornou hodnotiacou porotou,
Do Rožňavy prichádza filmový festival Expedičná kamera
Napísal(a) R. ŠimkoNa Expedičnú kameru do Kina Apollo v Dome tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave opäť pozýva Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja,všetkých cestovateľov, dobrodruhov, športovcov aj milovníkov prírody.
Medzinárodný filmový festival Expedičná kamera, ktorý sa uskutoční 5. apríla 2024 o 18.00, je najväčšou cestovateľskou a outdoorovou udalosťou v ČR, ktorý úspešne expandoval aj na Slovensko. Tento jedinečný projekt opäť prináša tie najlepšie filmy sezóny z celého sveta, ako aj novinku s Adamom Ondrom, či nový film Mirka Haluza z Amazónie.
Cestovanie je dnes oveľa bežnejšie ako kedysi. Všetci cestujeme. Za prácou, za zábavou, za spoznávaním cudzích krajín aj seba samých. Len nepatrný zlomok zážitkov sa podarí preniesť do podoby filmu. Ale tento zlomok stojí vážne za to! Medzinárodný filmový festival Expedičná kamera už od roku 2009 prináša divákom tie najlepšie cestovateľské a dobrodružné filmy sezóny z celého sveta a aj z domácej produkcie.
Výtvarníčka Jana Kušnierová v galérii so svojimi bývalými žiačkami
Napísal(a) MG odJubilejná pätnásta beseda, ktorú pripravilo Občianske združenie Gemerskí umelci sa uskutočnila 14. marca 2024 v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave. Venovala sa výtvarnej tvorbe Jany Kušnierovej, ktorá na besede predstavila svoju celoživotnú tvorbu s názvom DOZRIEVANIE, ako aj prácu učiteľky ZUŠ v Rožňave. Prostredie galérie bolo vhodným miestom podujatia, v ktorom predovšetkým autorka vystavených prác mohla bližšie predstaviť svoje výtvarné diela. Prítomným divákom sa okrem vystavovateľky predstavili aj jej dve bývalé žiačky PhDr. Kristína Pakesová a Mgr. Janka Valková. Celé podujatie dotvárali spevom Jaroslav Boldiš a recitáciou básní Jozefa Garlika Valéria Mikolajová.
Pripomeňme si, že pani Kušnierová pochádza z Betliara, kde jej rodičia – učitelia podchytili jej výtvarné nadanie a prihlásili ju v Betliari do výtvarného krúžku k Magdaléne Csiskovej, sesternice významnej slovenskej kunshistoričky Dr. Alžbety Gūnterovej. Pod jej citlivým vedením deti najčastejšie maľovali prostredie Betliarskeho parku a práve to poznamenalo jej nasledujúci profesný život.
Deň hvezdární a planetárií ožije aj na Gemeri. Hvezdáreň v Rožňave tentokrát privíta majsterku sveta!
Napísal(a) R. ŠimkoPri príležitosti Dňa hvezdární a planetárií svoje brány širokej verejnosti otvára Gemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja. Účastníci sa môžu tešiť na Deň otvorených dverí plný exkurzií, prehliadok a aktivít pre celú rodinu, ktorý sa uskutoční 16. marca 2024 na rožňavskej hvezdárni.
„Program Dňa otvorených dverí je bohatý a pestrý. Môžete sa tešiť na exkurzie a prehliadky areálu, hlavnej budovy hvezdárne a pozorovateľne s kupolou. Prezentácia nového teleskopu vám priblíži najnovšie technológie v astronómii. Pre deti sú pripravené zábavné astro aktivity, ktoré im pomôžu spoznať vesmír hravou formou. Počas dňa sa v závislosti od počasia uskutoční aj pozorovanie Slnka, ako aj večerné pozorovanie hviezd,“ upresnil Zdeněk Molnár z úseku astronómie Gemerského osvetového strediska.
Prvý deň vyvrcholí štartom modelu rakety s poprednou raketomodelárkou Emou Čižnárovou, ktorá sa už trinásť rokov venuje tejto záľube a obsadzuje najvyššie priečky slovenských, európskych a svetových súťaží.
Banícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetky prázdninujúce deti do múzea. Priamo v Zážitkovom centre Sentinel na nich čaká celotýždňový program pod názvom Jarné prázdniny s Meterciou. Každý deň prázdnin sa deti, ale aj tí starší, naučia o Rožňavskej Metercii množstvo zaujímavostí. Dozvedia sa, v ktorom období našich dejín vznikla, ako vyzeralo v čase jej vzniku okolie Rožňavy a či vôbec poznáme jej autora. Múzejníci podrobne záujemcom vysvetlia, čo všetko môžu na tejto vzácnej tabuľovej maľbe vidieť a prečo je tak významná pre banskú históriu.
Na základe iniciatívy zákonných zástupcov a rodičov mentálne postihnutých detí a dospelých regiónu Rožňava vzniklo v novembri 2002 Občianske združenie REHAMENTA. Názov pracovnej iniciatívy vznikol spojením REHAbilitácia a MENTÁlne postihnutý. Poslaním a cieľom OZ REHAMENTA je: chrániť a presadzovať záujmy a práva zdravotne postihnutých občanov (ZOP) v meste Rožňava a jej okolí a tiež pre DSS Jasanima organizačnej súčasti DSS AMALIA, poskytovať kultúrno-spoločenské a športové činnosti počas víkendov (väčšina PSS sú členmi OZ), pozitívnejšie a aktívnejšie zmierňovať ich postihnutie rôznymi spôsobmi sociálnej adaptácie a spoločenskej integrácie a poskytnutím pocitu vlastnej existencie a spoločenskej potreby. Ďalšou úlohou je zlepšovať kvalitu života zdravotne postihnutých občanov, získať pocit uspokojenia vlastnej identity, sebarealizácie a integrácie formou rôznych terapií, jednoduchej pracovnej činnosti a iných podnecujúcich aktivít. Účelom využitia iniciatívy je poskytnúť alternatívnu formu pomoci pre ZPO, ktorí by inak boli a sú odkázaní na podporu štátu počas celého života alebo na doživotnú pomoc svojich rodinných príslušníkov.
Pútavý program v Dome tradičnej kultúry Gemera pre malých aj veľkých. Gemerské osvetové stredisko (GOS), kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, ponúka atraktívne trávenie voľného času v remeselných dielňach Domu tradičnej kultúry Gemera na Betliarskej 8 v Rožňave. Nebudú však chýbať ani veľmi obľúbené animované rozprávky priamo z vesmíru. Remeselné dielne ponúkajú tvorivý relax pod vedením šikovných lektorov z Remeselníckeho inkubátora v kožiarskej, textilnej, keramickej, či drotárskej dielni. Termín: 26. – 28.2.2024 od 9.00, 11.00 a 13.00 hod. Účastnícky poplatok: 2 € za osobu.
Prázdninové planetárium ponúka mimoriadnu projekciu dobrodružných animovaných rozprávok s astronomickou tematikou v mobilnom digitálnom planetáriu vo formáte fulldome.
Gemerské osvetové stredisko otvára brány tvorivosti a hľadá skryté talenty
Napísal(a) R. ŠimkoAj tento rok je Gemerské osvetové stredisko v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravené privítať nadšencov umeleckej tvorby na jedinečných súťažiach AMFO, Cineama, Výtvarné spektrum a Vidiečanova Habovka, kde amatéri z celého Slovenska predvedú svoj talent a vášeň pre umenie.
AMFO: Očarujúca ríša amatérskej fotografie
AMFO, je celoštátna súťaž amatérskej fotografickej tvorby na Slovensku, prinesie do popredia ohromujúce vizuálne umenie, ktoré očarí každého návštevníka. Fotografi majú príležitosť podeliť sa o svoje diela a ukázať, že umenie nie je len v štúdiách profesionálov, ale aj v srdciach nadšených amatérov.
Cineama: Rozprávajme príbehy prostredníctvom filmu
Súťaž Cineama otvára dvere svetu amatérskej filmovej tvorby, kde deti, mládež a dospelí autori odhaľujú svoj jedinečný pohľad na svet. V kategóriách: dokumentárny film, hraný film, animovaný film, experiment a videoklip sa diváci môžu tešiť na emocionálne a vizuálne zážitky, ktoré ich nenechajú chladnými.
V Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok narodilo 517 detí
Napísal(a) B. KrejčíováV Nemocnici Penta Hospitals Rožňava sa minulý rok (2023) narodilo 517 detí. V pôrodnici vlani prišlo na svet 261 dievčat a 256 chlapcov. Dve mamičky sa tešili z dvojičiek. Každá z nich si domov odniesla dvoch chlapcov.
Najčastejšími menami, ktoré rodičia vybrali pre svoje novonarodené dievčatká, boli Nela, Eliška, Nina, Natália, Evelyn a Sofia. U chlapcov dominovali mená Jakub, Tobias, Adam a Kristián.
Tradičné slovenské mená často vystriedali aj tie exotické ako: Fiona, Azusena, Sisi, Samia, Ajlin, Selim, Kachraman, Evan i Demir.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rožňavskej nemocnici na svet tento rok, je dievčatko Viktória. Narodila sa 1. januára o 15.30 hod. Po narodení malá Viktória vážila 3800 gramov a merala 50 centimetrov.
Štrnástu, predvianočnú besedu s gemerskými umelcami venovali mladým výtvarníkom
Napísal(a) I. ČapóováViac...
Adventným koncertom 2023 v Rožňave sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov
Napísal(a) E. KardošováV kostole Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku v Rožňave sa 14. decembra 2023 uskutočnil už 21. ročník Adventného koncertu. Slávnostne vyzdobený tolerančný klasicistický kostol z roku 1786 privítal medzi svojimi múrmi účinkujúcich a veľkú rodinu milovníkov hudby. ADVENTNÝM KONCERTOM 2023 sa opäť podarilo s emóciami zaliatom kostole spojiť kultúru štyroch národov, a to je tá najkrajšia odmena za všetko naše snaženie. Organizátormi 21. adventného koncertu bolo Mesto Rožňava pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika a Občianske združenie Pre partnerstvo škôl v kultúre a športe v Rožňave. Spoluorganizátormi boli Gymnázium P. J. Šafárika v Rožňave a Základná umelecká škola v Rožňave. Pomocou Rožňavskej televízie sa znovu objavilo svetlo zapálených adventných sviečok s odkazom: poďme spolu očakávať a privítať najkrajší a najväčší sviatok roka – Vianoce.
Interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre národnostné menšiny
Napísal(a) R. ŠimkoGemerské osvetové stredisko organizuje interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre skupiny maďarskej národnostnej menšiny v okrese Rožňava 14.12.2023 v Dome tradičnej kultúry Gemera, Betliarska 8, Rožňava. V Gemerskom osvetovom stredisku (GOS) v Rožňave, kultúrnom zariadení Košického samosprávneho kraja, sa organizujú interaktívne programy tradičnej ľudovej kultúry pre skupiny maďarskej národnostnej menšiny v okrese Rožňava.
Cieľom programov je vzbudiť záujem o tradičné gemerské remeslá u detí, informovať mládež o význame zachovávania kultúrneho dedičstva, naučiť ich nielen pracovať s prírodnými materiálmi, ale aj zoznamovať sa s tradičnými technikami a remeselnými postupmi.
Remeselné Vianoce v OC Optima: Zážitok plný ručne vyrobených pokladov
Napísal(a) R. ŠimkoGemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, v spolupráci s OC Optima opäť pripravilo remeselnícke vianočné trhy, ktoré sú známe aj pod názvom Remeselné Vianoce. Tie sa uskutočnia v obľúbenom košickom nákupnom centre na takzvanom „námestí pri Bille“ od 13. do 17. decembra 2023 od 10.00 do 19.00.
Remeselné Vianoce sú oslavou remeselníckej zručnosti a výnimočných diel, ktoré návštevníkom ponúkne 40 talentovaných remeselníkov prezentujúcich širokú škálu textilných, či kožených výrobkov, ako aj keramiky, hudobných nástrojov a množstva ďalších vlastnoručne vyrobených produktov.
„Remeselnícky jarmok sa uskutoční v košickom obchodnom dome už štvrtýkrát, ale vo vianočnej verzii to bude jeho druhý ročník. Každý, kto navštívi OC Optima, si určite príde na svoje, keďže je ideálnou príležitosťou na nákup originálnych ručne vyrobených darčekov pre blízkych,“ uviedol manažér pre Remeselnícky inkubátor Peter Novotný.
V októbri si pripomíname výročie narodenia a úmrtia Kálmána Tichyho, významnej osobnosti rožňavskej kultúrnej histórie
Napísal(a) S. HolečkováKálmán Tichy, známy historik, etnograf, redaktor, maliar a grafik sa narodil 31. októbra 1888 v Rožňave. Vypracoval sa na vynikajúceho muzeológa, ktorý svojou všestrannou aktívnou muzeologickou prácou a vtedy progresívnymi muzeologickými prístupmi vo veľkej miere prispel k dobrému menu rožňavského múzejníctva.
Kálmán Tichy bol v roku 1924 zvolený za riaditeľa Mestského múzea v Rožňave a funkciu riaditeľa zastával aj po zlúčení dvoch rožňavských múzeí – Mestského a Bansko-hutníckeho múzea v roku 1940.
V roku 1925 zreštauroval veľkorozmernú olejomaľbu Ferenca Paczku Attila halála (Smrť Attilu) umiestnenú vo veľkej sále Mestského domu v Rožňave. V tom istom roku vyhotovil návrhy k vydaniu pohľadníc mesta Rožňava.
Miroslav Baran – 15. výročie úmrtia
2. apríl – Miroslav Baran (26.2.1950 Ratkovské Bystré – 2.4.2009 Slovenská Ľupča) – pedagóg, folklorista, spevák ľudových piesní, hráč na kontrabas, spracovateľ ľudových piesní
Absolvoval štúdium na PF v Banskej Bystrici, odbor hudobná výchova. Pôsobil v Tisovci, Revúcej a od roku 1984 na ZŠ v Banskej Bystrici ako učiteľ špecializovanej hudobnej výchovy, kde dosahoval výborné výsledky, viedol detskú ľudovú hudbu Sedmokráska a bol aj riaditeľom Základnej školy v Banskej Bystrici. Upravoval ľudové piesne pre súbory Dratvárik, Spievanky, Sedmokráska, Slnečnica, Ekonóm a pre verejné rozhlasové nahrávky. Pôsobil vo folklórnych súboroch Mladosť, Partizán a Borievka, ktorej bol spoluzakladateľom. Hrával v rozhlasovom orchestri Slovenského rozhlasu Banská Bystrica a hosťoval aj v ďalších muzikách na kontrabas. Veľmi úspešný bol aj ako sólový spevák a s ľudovou hudbou Róberta Puškára nahral svoje samostatné CD pod názvom Ej idem, idem... Ako muzikant precestoval temer celú Európu. Bol autorom rozhlasového cyklu relácií o Gemeri. Jeho populárna rozhlasová relácia Fujarôčka moja (v rádiu Lumen), priblížila mnohé ľudové zvyky, obyčaje, folkloristické osobitosti a krásy slovenskej ľudovej piesne. -MM-
Mikuláš Moyzes – 80. výročie úmrtia
2. apríl – Mikuláš Moyzes (6.12.1872 Zvolenská Slatina – 2.4.1944 Prešov) – hudobný skladateľ, organista, dirigent, pedagóg.
V roku 1883 – 1893 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Revúcej. Od roku 1908 pôsobil celých 36 rokov ako pedagóg a v kultúrnej a v spoločenskej sfére Prešova. Bol jedným z priekopníkov slovenskej národnej hudby, realistických tendencií v slovenskej hudbe, predchodca slovenskej hudobnej moderny. Autor hudobných diel, kompozícií, upravovateľ ľudových piesní. Napísal niekoľko učebníc hudby, zemepisu, slovenčiny a počtov pre slovenské školy. Okrem skladateľskej a vyučovacej zložky bol aj aktívny koncertný umelec v hre na klavíri a organe a tiež významný organizátor hudobného života v Prešove. Na jeho pamiatku je v Prešove a v Bratislave postavený pomník, jeho meno nesie ZUŠ Mikuláša Moyzesa v Prešove. -MM-
Fridrich Koroni (Coroni) – 205. výročie úmrtia
2. apríl – Fridrich Koroni (Coroni) (3.8.1738 Hontianske Tesáre – 2.4.1819 Ratkovské Bystré, pochovaný v Ratkovej) – evanjelický farár, náboženský spisovateľ.
Študoval na gymnáziu v Kremnici, Banskej Štiavnici a v Bratislave, na univerzite v Jene. Do Ratkovej prišiel za farára z Veľkého Krtíša v roku 1775, kde pôsobil až do roku 1813. V roku 1785 sa stal gemerským seniorom a v tejto funkcii vysvätil mnohé ev. kostoly na Gemeri. Zaslúžil sa aj o založenie Knižnice gemerského seniorátu ev. a. v cirkvi v Revúcej v roku 1811. Pri bratislavskom lýceu založil 1000 zlatých ako základinu pre podporu študentov teológie a svoj majetok venoval na podporu slovenských študentov na nemeckých univerzitách. Je autorom kázní, ktoré mu vyšli aj knižne: Radostné kázaní (Prešov 1784), Své milé cirkvi Ratkovské (Prešov 1786) a i. Písal i duchovnú poéziu a náboženské piesne (niektoré sú uverejnené v Zpěvníku evangelickom (Liptovský Mikuláš 1842) a v Tranovského kancionáli (1895). Bol tiež jedným z autorov starých latinských nápisov na objekte ratkovského kostola. -MM-
Ľudovít Gyürky – 150. výročie úmrtia
5. apríl – Ľudovít Gyürky (18.11.1813 Ochtiná – 5.4.1874 Rožňava) – lekár.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a medicínu v Budapešti. Známy je ako člen prvej slovenskej Lekárskej spoločnosti, založenej poslucháčmi medicíny v r. 1833 v Budapešti, kde aj prednášal o využití elektriny v terapii. Prístroje, ktoré si sám čiastočne vyrábal, v záveti venoval tomuto spolku. Bol zakladajúcim členom Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy v r. 1867. Pôsobil ako lekár v Rožňave. Napísal životopisný článok o rožňavskom lekárovi a prírodovedcovi Antonovi Kissovi (1813 – 1883). -MM-
Ľudovít Kenyeres – 125. výročie narodenia
8. apríl – Ľudovít Kenyeres (8.4.1899 Jelšava – 21.6.1967 Jelšava) – zvonkár.
Meštiansku školu navštevoval v Dobšinej, u otca sa vyučil za zvonkára. Od roku 1918 pôsobil ako zvonkár v Jelšave, s výnimkou rokov 1936-37, keď pôsobil v Rumunsku. Od r. 1957 bol registrovaný ako výrobca ÚĽUV-u, v roku 1960 získal titul Majster ľudovej umeleckej výroby. Vyrábal plechové, železné a mosadzné zvonce s výborným ladením a so širokým odbytom najmä na Slovensku, no aj na Balkáne, v Maďarsku a v Čechách. Za viac ako polstoročie svojho aktívneho remeselného života vyrobil desaťtisíce zvoncov. Medzi pastiermi i zberateľmi na celom území Slovenska i v zahraničí ich preslávila široká škála rôznych druhov a tvarov, no najmä kvalita hlasu. Bol posledným pokračovateľom rodinnej i jelšavskej zvonkárskej tradície. Zvonce veľkých rozmerov vystavoval medzi vojnami v Montreali a v Budapešti. -MM-
Jozef Vozár – 85. výročie narodenia
11. apríl – Jozef Vozár (11.4.1939 Dobšiná) – geológ.
Stredné vzdelanie získal v Dobšinej, študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Viac ako 40 rokov pracoval ako výskumný a vedecký pracovník a riaditeľ v Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave. Publikoval 265 pôvodných vedeckých prác, 5 monografií a 32 rôznych geologických máp. Prednášal na mnohých svetových a európskych kongresoch. Viedol viaceré štátne výskumné úlohy a projekty, na medzinárodnej úrovni viedol projekt CELEBRATION 2000 – najrozsiahlejší experiment seizmického profilovania v Európe, projekt DANREG, venovaný výskumu Podunajskej panvy a mnohé ďalšie. Pôsobil ako predseda redakčnej rady Geologica Carpathica a ako člen redakčných rád medzinárodných časopisov. Za svoju bohatú vedeckú a výskumnú činnosť získal viaceré ocenenia a rezortné vyznamenania. K poznaniu okolia Dobšinej prispel v knihe Mladšie paleozoikum Západných Karpát (1988), s podrobným opisom geologického vývoja a stavby okolia s charakterizovaním najvýznamnejších geologických a paleontologických lokalít. Podieľal sa aj na vydaní publikácie Banské mesto Dobšiná (2008). -MM-
Baltazár Sontág – 130. výročie úmrtia
13. apríl – Baltazár Sontág (Szontágh) (9.6.1827 Dobšiná – 13.4.1894 Dobšiná) – meteorológ, právnik.
Právo študoval v Budapešti. Po r. 1851 bol niekoľko rokov riaditeľom papierní v Slavošovciach, v r. 1872 bol zvolený za richtára Dobšinej, neskôr pôsobil ako úradník dobšinskej sporiteľne. Bol zakladajúci člen Dobšinského dobrovoľného hasičského zboru v roku 1875. Zaoberal sa meteorologickými pozorovaniami a meraniami. Napísal aj niekoľko poviedok s poľovníckou tematikou. -MM-
Július Lux – 140. výročie narodenia
20. apríl – Július Lux (20.4.1884 Henckovce – 4.11.1957 Budapešť) – stredoškolský profesor, regionalista.
Meštiansku školu vychodil v Dobšinej, absolvoval Učiteľský ústav v Lučenci a pôsobil ako učitel nemčiny v Maďarsku. V roku 1909 ukončil štúdium na univerzite v Budapešti a nastúpil ako profesor na Učiteľský ústav v Kluži. Tu sa v roku 1914 oženil s Irenou Gömöryovou z Dobšinej. Potom sa rodina presťahovala do Budapešti, kde sa stal riaditeľom učiteľského ústavu. Externe vyučoval aj na univerzite v Szegede. Publikoval vyše 150 vedeckých štúdií, odborných statí i novinových článkov z oblasti jazykovedy, histórie, etnografie a demografie. Podstatná časť je venovaná Dobšinej. Posmrtne v roku 1961 bol v Marburgu vydaný jeho slovník nárečia Dobšinej Wörterbuch der Mundart von Dobschau. Za jeho životné dielo trvalej hodnoty sa považuje práca Eine deutsche Sprachinsel im Karpathenland Dobschau (Nemecký jazykový ostrov v Karpatskej oblasti Dobšiná), vydaná v Mníchove v roku 1959. -MM-
Vladimír Zvara – 100. výročie narodenia
22. apríl – Vladimír Zvara (22.4.1924 Kociha, okres Rimavská Sobota – 26.7.2012 Bratislava) – lekár, vedec a odborník na urológiu, vysokoškolský učiteľ.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Pracoval na Urologickej klinike Univerzity Komenského a na II. chirurgickej klinike v Bratislave, potom v Hradci Králové, Prahe, v Brne a opäť v Bratislave. V rokoch 1964-69 bol povereníkom SNR pre zdravotníctvo, v rokoch 1969-71 ministrom zdravotníctva SSR, v rokoch 1962-64 dekanom LF UK. V roku 1968 založil Urologickú kliniku na bratislavských Kramároch a stál na jej čele až do roku 1991. Na Slovensku v roku 1972 uskutočnil prvú transplantáciu obličky. V rámci transplantačného programu, ktorý rozbehol a dlhé roky viedol, transplantovali viac ako tisíc obličiek. Bol jedným zo zakladajúcich členov a dlhoročným predsedom Československej a Slovenskej urologickej spoločnosti. Autor viacerých vedeckých monografií a mnohých odborných článkov. Jeho činnosť bola opakovane ocenená významnými poctami a aj čestným členstvom v zahraničných spoločnostiach. V roku 2018 mu v rodnej obci odhalili pamätnú tabuľu na budove OcÚ. -MM-
Ľudovít Záhoranský – 85. výročie narodenia
23. apríl – Ľudovít Záhoranský (23.4.1939 Dobšiná) – horolezec, tréner. Patrí k prvotriednym slovenským horolezcom.
Absolvoval vyše 280 výstupov v Tatrách, Alpách, na Pamíre, prvovýstupy na kaukazských päťťisícovkách. Zdolal niekoľkých významných výstupov na himalájske osemtisícovky (Nanga Parbat, Makalu a i.). Na vrchole tretej najvyššej hory sveta Kančendžongy stál spolu s Jozefom Psotkom v roku 1981, bol to slovenský (československý) prvovýstup na tento končiar. Zúčastnil sa aj expedície Mount Everest 1984. Zaslúžilý majster športu, dostal Zlatý odznak IAMESu. V súčasnosti žije ako dôchodca v Zábřehu na Morave. -MM-
Samo Daxner – 75. výročie úmrtia
27. apríl – Samo Daxner (4.5.1856 Banská Štiavnica – 27.4.1949 Tisovec) – kultúrny pracovník, právnik, advokát.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. Bol gemersko-malohontským županom, senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok. S bratom Štefanom založili šachový klub a v roku 1904 zorganizovali prvý župný šachový turnaj. Bol režisérom, dramaturgom i dirigentom ochotníckeho divadla. Poslovenčil text Smetanovej Predanej nevesty, ktorej prvé dejstvo pod jeho vedením zahrali tisovskí ochotníci už v roku 1903. Nacvičil tiež operu V studni od Viléma Blodka. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal ako činovník evanjelickej cirkvi. -MM-
Branislav Kriška – 25. výročie úmrtia
30. apríl – Branislav Kriška (7.1.1931Tisovec – 30.4.1999 Bratislava) – popredný slovenský operný režisér, dramaturg a vysokoškolský pedagóg.
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave.. -MM-
Miloslav Francisci – 170. výročie narodenia
30. apríl – Miloslav Francisci (30.4.1854 Debrecín – 29.1.1926 Cleveland) – lekár, hudobný skladateľ, syn Jána Francisciho-Rimavského..
Študoval na gymnáziu v Revúcej, Bratislave a Šoproni. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov a rozvinul značnú hudobno-umeleckú činnosť. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal Trávnice – zbierku slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Bohatieri veselej družiny, Astra, Obšitošova dcéra, V cigánskom tábore, Ženská bula. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Jeho tvorba pomáhala udržiavať národné povedomie medzi americkými Slovákmi. Jeho diela boli predvedené v USA a na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935.. -MM-