Rožňava (230)
streda, 02 december 2015 17:26
Lákavá ponuka filmov v kine Apollo aj na december
Napísal(a) Kleinová
Kino Apollo pri GOS v Rožňave, ktoré začalo premietanie v októbri t.r., prináša aj na december 2015 lákavú ponuku filmov pre všetkých. Vo vynovených priestoroch Domu tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8, Rožňava) premieta novou projekčnou digitálnou technológiou vo full HD rozlíšení s Dolby Digital 5.1 zvukom každý štvrtok a nedeľu filmy všetkých žánrov.
December je rozprávkový čas, preto aj program začne novým koprodukčným česko-slovenským filmom inšpirovaným klasickou rozprávkou Pavla Dobšinského Sedem zhavranelých bratov (3.12.).
Zverejnené v
Rožňava
utorok, 23 jún 2015 13:59
„Nerušte ma, čítam!“ - reportáž z Rožňavy o podujatí pre deti základných škôl
Napísal(a) Tatiana Bachňáková
Zverejnené v
Rožňava
pondelok, 31 január 2011 11:05
„Na túto knihu nikdy nezabudnem“ prostredníctvom internetového vysielania z Gemerskej knižnice P. Dobšinského
Napísal(a) admin
Zverejnené v
Rožňava
nedeľa, 21 marec 2010 15:46
Zo 6 zlatých na X. zimnej paralympiáde Henrieta Farkašová vybojovala tri
Napísal(a) Ondrej Doboš
Zverejnené v
Rožňava
utorok, 03 september 2013 09:56
Znovu sa otvorili aj brány Materskej školy na Ulici kyjevskej v Rožňave
Napísal(a) Mária Mikulecká
Zverejnené v
Rožňava
sobota, 07 máj 2011 19:43
Známa i menej známa história telovýchovných a športových spolkov v Rožňave
Napísal(a) Bc. Marek Székely
Zverejnené v
Rožňava
streda, 24 júl 2013 23:20
Zhodnotenie futbalovej sezóny Baníka Nižná Slaná v ročníku 2012-2013
Napísal(a) Bc. Štefan Tomášik
Zverejnené v
Rožňava
sobota, 27 október 2012 22:18
Za nového primátora Rožňavy voliči v doplňujúcich voľbách zvolili Pavla Burdigu
Napísal(a) MG
Zverejnené v
Rožňava
streda, 30 júl 2014 12:58
Z úspechov redaktorky TV JOJ Martiny Molčanovej sa teší najviac jej mama
Napísal(a) Alex Bajchy Ruttkay
Zverejnené v
Rožňava
nedeľa, 07 marec 2010 22:05
Z myšlienky zbierať príbehy z nášho Gemera vzišla kniha Ľudové klenoty
Napísal(a) Božena Miháliková
Zverejnené v
Rožňava
Označené v
Viac...
štvrtok, 25 apríl 2013 14:54
Z Lesníckeho dňa v Rožňave si môžete odniesť aj sadeničku duba červeného
Napísal(a) MG
Zverejnené v
Rožňava
streda, 09 február 2011 11:17
Výťažok z Westton cupu 2011 v Rožňave venovali folklórnemu súboru Haviar a paraolympioničke Henriete Farkašovej
Napísal(a) Ján Kopačka
Zverejnené v
Rožňava
utorok, 26 júl 2011 17:11
Výstavu Zahraničná Matica slovenská sprístupnili v Rožňave aj za účasti prednostu Obvodného úradu Mgr. Miloša Galla
Napísal(a) Bc. Matej Lada
Zverejnené v
Rožňava
piatok, 05 august 2011 16:22
Vybral som sa na huby v okolí Rožnavy a natrafil som na takúto raritu
Napísal(a) L. Székely
Zverejnené v
Rožňava
Strana 6 z 17
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-