Betliar

Betliar (30)

TAKMER ZABUDNUTÁ HISTÓRIA (Betliar-Straková, Kostolík – Pátrova dolinka)

Vráťme sa na chvíľu do školských lavíc a v nich do 18. storočia, historikmi nazvaného storočím osvietenstva.

Uhorský kráľ Karol III. (1711-1740), o. i. otec M. Terézie a tvorca „Pragmatickej sankcie“, upravujúcej nástupníctvo potomstva na trón aj v ženskej vetve, v r. 1733 pozval do Rožňavy rád františkánov v záujme zmierenia náboženského napätia medzi miestnymi cirkvami. Výrazne prispel financiami na výstavbu kostola františkánov, ktorý bol po ukončení stavby v r. 1792 zasvätený Svätej Anne. Nepriamo z toho môžeme vyvodiť, že vysvätenie kostola Svätej Anny a pomenovanie kostolíka (kaplnky) v Betliari, na Strakovej po Svätej Anne, je reálne historicky prepojené s rádom františkánov.

V r. 1776 bola v Rožňave založená biskupská diecéza.

Zážitkové maľovanie v Betliari potešilo i deväťdesiatdvaročnú seniorku

Radi kvitujeme informáciu, o ktorú sa v týchto dňoch postarala pani Martina Štěpánová z portálu Gemart.sk. Pre tých, ktorý tento web nepoznajú, podotýkame, že GemArt – Gemerský umelecký inštitút je nezisková organizácia, ktorej hlavným cieľom je rozvoj a podpora kultúry na Gemeri. Ako v podtexte na portáli ďalej uvádzajú, spájajú gemerských umelcov organizovaním akcií pre Gemerčanov a ľudí, ktorí na Gemer zavítajú objavovať krásy do tohto krásneho regiónu. Nás však teší, že sa spoločne snažíme predovšetkým propagovať aktivity na území nášho historického regiónu. Pri tom pani Štěpánová rada pripomenula: „Veľa akcií organizujeme nielen pre deti, ale aj pre dospelých. Napríklad, teraz v sobotu (7.10.2023) sme zorganizovali v Betliari zážitkové maľovanie na tému Harmónia farieb jesene, na ktoré prišlo 18 ľudí, vrátane troch tiet z Domu seniorov Zálesák. Jedna z nich bola dokonca 92-ročná, tak sme mali veľkú radosť. 

Slávny slovenský huslista, hudobný skladateľ a dirigent Juraj Kazamek sa narodil v Betliari

Juraj Kazamek, slávny slovenský huslista, hudobný skladateľ, dirigent, sa narodil 28. 2. 1882 v Betliari. Odišiel s rodičmi do Pittsburgu ako 10-ročný, aby pomáhal otcovi s prácou v bani. Už ako 14-ročný sa stal členom baníckej kapely. Jeho prvým učiteľom bol Albert Tietzel. On zbadal jeho nadanie a pomohol rodičom, aby ho poslali na ďalšie štúdium do New Yorku, kde študoval na konzervatóriu hru na husliach u Leopolda Lichtenberga. Husľové štúdium ukončil u profesora Otakara Ševčíka v Písku.
Po úspešnom ukončení konzervatória nasledovalo turné po celej Amerike. Počas I. svetovej vojny bol huslistom v 30-člennom vojenskom orchestri americkej armády, neskôr jeho dirigentom. Po prvej svetovej vojne sa už nevrátil do USA. Usadil sa v meste Koblenz (Nemecko) a odtiaľ chodil po celom svete a hral na koncertných pódiách. Husliam ostal verný až do smrti.
Počas svojho turné Juraj Kazamek vystúpil aj na tradičných matičných slávnostiach 26. augusta 1926 v Martine. Svoje dojmy zo stretnutia s Kazamekom opísal Ernest Kandera, nádejný adept husľového umenia takto: „vysoký, štíhly, dosť plešivý, elegantný a sympatický štyridsiatnik“.

Pohrebné podporné združenie (PPS) v Betliari v archívnych dokumentoch

V slovenskom nezávislom týždenníku „Šafárikov kraj“ sa v roku 1938 okrem iného písalo:

8. mája toho roku oslávilo Pohrebné podporné sdruženie na Slovensku so sídlom v Betliari 10. výročie svojho založenia. V rámci tejto oslavy usporiadali sdružené spolky v Betliari 7. mája spomienkový večierok na tragickú smrť slovenského bohatiera Dra. Milana Rastislava Štefánika. Slávnostný prejav mal p. Eduard Filo, riaditeľ rožňavského gymnázia. Nasledovalo divadelné predstavenie Spolku divadelných ochotníkov v Betliari hra: Judáš, dráma zo svetovej vojny v 4 dejstvách s dohrou. 

V nedeľu 8. mája hneď zavčas rána schádzali sa delegáti jednotlivých odbočiek, hostia z bližších i ďalších dedín a mestečiek a členstvo PPS v Betliari. Sama obec mala vzhľad dobrý, lebo obyvateľstvo na čele so starostom obce bolo si vedomé dôležitosti i významu tejto oslavy. O 8. hodine odchádzali všetci zúčastnení do kostolov, kde boli prítomní na slávnostných Službách Božích. O pol desiatej hodine začala na školskom dvore vlastná slávnosť, ktorú otvoril Spevokol zaspievaním piesne: Bože pod tvým slávnym  nebem stojím.  Po nej čestný predseda spolku br. Ján Macko otvára slávnosť predslovom. Jeho príhovor  dokončený bol básničkou A. Rusňáka: Negáň od Svetozára Hurbana Vajanského.

Strana 1 z 3