utorok, 18 december 2012 11:14

Z doteraz neuverejnených rakovnických jesenných pohľadníc Doporučený

Napísal(a) Dr. J. Sabo
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Sneh prišiel koncom novembra aj na horný Gemer trochu prekvapivo, aj keď mnohí z nás si na neho robili zálusk. Nemusím písať, že sa to týkalo najmä našej najmladšej generácie. Biela perina akoby bola prikryla i niekoľko doteraz neuverejnených príspevkov aj od nášho prispievateľa pána Dr. Jozefa Saba z Rakovnice. Rozhodol som sa uverejniť ich pod jedným titulkom, ale s viacerými medzitiulkami. Našiel si zaujímavé témy, preto by bolo na škodu si ich nevšimnúť. A nakoniec sa blíži

i koniec roka a vraj nik by nemal mať na svojom stole, či inde nesplnené úloh. 
-od-



Jablká naše
 



Tento rok bol v Rakovnici rekordne bohatý na úrodu jabĺk. Majitelia ovocných stromov ich zbierali, ponúkali tým čo jablká nemali. Ušlo sa aj cezpoľným, rodinám, známym, blízkym i vzdialeným. Dobre sa stalo aj zveri. Už si pochutila a ešte si, najmä lesná zver, pochutí. Poľovníci na nich nezabúdajú ani jeden rok. I napriek veľkej snahe, úsiliu sa všetkým hospodárom, gazdom, vlastníkom sadov nepodarilo zozbierať celú úrodu. Jablká ostali na stromoch. Niečo spadlo na zem. Sú k dispozícii vtákom, alebo zvieratám, ktoré si ich pozbierajú, skonzumujú zo zeme. 

Nový plot 



Súkromie si každý chráni. Je to normálne, prirodzené a mnohokrát i potrebné. K domu patrí oplotenie, ohrada. Pestrosť týchto stavieb je rôznorodá. Záleží  veľa od polohy domu, hustoty osídlenia, ale najviac od zámeru a vkusu majiteľa nehnuteľností.Pred nedávnom sme písali a doložili fotografiami o zvláštnom sympatickom oplotení v Rakovnici. Teraz vám ponúkame pohľad na novovzniknutú ohradu, ktorá sa nám páči. Je vzdušná, vkusná. Dobre zapadá do prostredia. Za ohradou sa nachádza veľká predzáhradka s altánom. 

Trnky 



Vždy sa tešíme na rakovnickú jeseň. Je spojená s pestrými farbami, dozrievajúcimi plodmi. Pri potulke sme narazili na skupinu kríkov. Po obhliadke nás milo prekvapili farebné listy černíc. Cvak a fotoaparát ich krásu uložil na pamäťovú kartu. Popri černicových výhonkoch rástli trnky. Jejé, jejé, potešilo nás to. Boli krásne. Ich farba lákala. Ponúkali sa „zoberte si nás a ochutnajte“. Odtrhli a ochutnali sme ten starý, ba až prastarý, voľne rastúci plod jesene. Tú chuť i teraz máme na jazyku. Jemným mrazom poštípané, sladučké a na konci doladené s decentnou trpkou chuťou. A čo je hlavné, bohaté na vitamín C. Ani citrón toľko nemá. Dalo sa odolať? No, nedalo! 

Nechtík 



Nechtík lekársky. Známa liečivá rastlina. Používa sa celá rastlina, alebo iba kvety a z nich okvetné lístky. Pijú sa čaje, vyrábajú tinktúry, masti. Čo lieči? Tak napríklad prečisťuje a upravuje krvný obeh, ničí pleseň, zmierňuje opuchy, pomáha pri žalúdočných a črevných chorobách, chorobách pečene, vhodný je tiež na ťažko hojace sa rany, atď. Predpovedá aj počasie. Ak sa ráno o siedme hodine kvetné úbory zatvárajú, ešte v ten deň príde dážď. Pri návšteve našich známych sme našli v tomto období rozkvitnutý nechtík. Mal púčiky, rozvinuté kvety, semená. Bol ešte plný života, energie. Táto rastlina je tak silná, že právom môžeme veriť jej mimoriadnym liečivým účinkom. Čaj z nechtíka príjemne chutí a jednoducho sa pripravuje. Stačí jedna vrchovatá čajová lyžička byliny na štvrť litra  prevarenej vody. Lúhuje sa 3 – 5  min. 

Farba jesene 



Prešli sme sa po obci Rakovnica. Zaujala nás jedna ulica. Len tak na okraj. Ulice v obci máme, ale nie sú pomenované. Nie sme tak veľká obec, aby tu človek poblúdil, alebo nenašiel toho, koho hľadá. Čo nás na prvý pohľad zaujalo? Bol to taký malý romanticko- jesenný pohľad. Strom zrezaný na ker nachádzajúci sa v prírodnom plote a vedľa neho drevená brána. Zastavili sme sa. Pokochali pohľadom na prírodnú krásu a výtvor človeka. Ostatné zaznamenal fotoaparát. 

Starý dom 



Obdivujeme architektúru v mestách, ale i v obciach. Každá je poznačená vekom. Najkrajšie, podľa nás sú sakrálne stavby a potom hrady, zámky, kúrie, mestské domy atď. Všetko to nesie jedinečnú pečať doby, v ktorej vznikli. Je to úžasné, keď sa to všetko zachová. Nás oslovil jeden z domov v našej obci Rakovnica. Je to dom tiež poznačený svojou dobou. Klasický, pre obec typický dom s „gankom“. Urobil ho pre nás neznámy majster – stolár. Určite pochádzal z našej dediny. Veď voľakedy temer všetky remeslá boli v obci zastúpené. Budovu dotvára studňa, nachádzajúca sa pred domom. Je to starý drevený zrub ošľahaný slnkom, vetrom, dažďom, snehom, mrazom. Pokochajme sa pohľadom na šikovnosť a um tých, čo žili pred nami. 

Šípky 



Šípky sú plody ruže šípovej, voľne rastúcej. To na úvod. Voľakedy sa zbierali, vykupovali a spracovávali na džemy, čaje. Často sa vyvážali do zahraničia a bol o ne veľký záujem. Pochádzali z čistej horskej prírody. Nie je to nostalgia za niečím, čo už nie je. Šípky rastú bez toho, čo sa s nimi urobí alebo neurobí. Škoda snáď môže byť len v tom, že mnoho ľudí by si i dnes mohlo privyrobiť zberom lesných plodov, vrátane šípok. V súčasnosti si starší ľudia pre vlastnú potrebu nazbierajú a usušia plody na čaj. Obsahujú veľa prírodného vitamínu C. V Rakovnici sme si vybrali ker obsypaný týmito užitočnými plodmi. Rástol spolu s iným krom. Urobili sme zopár záberov, ktoré vám ponúkame. Prečo? Lebo plody šípok sú ozaj krásne. 

Húsky  



Gá, gá, gága gá. Hovorí vám to niečo? Možno áno a možno nie. Tak akosi gágajú husi. Náš sused v Rakovnici ich chová niekoľko. Pri návšteve u neho sme ho požiadali o možnosť nafotografovať si teraz len dvojčlenný kŕdeľ. Medzi nami, aj oni majú radi husacinu, preto sa ich kŕdeľ zmenšil. Husi nás privítali riadnym gagotom. Najmä gunár. Ten sa postavil do pózy strážcu dvora. Aj zasyčal na nás ako had. Bránil svoje teritórium. Hospodár Pavel mal pre nich urobené romantické exkluzívne jazierko, v ktorom sa radi kúpali, čistili, plávali. Pri fotografovaní nám to aj predviedli. Husi pán domu choval kvôli svojmu vnukovi, aby poznal živé domáce zvieratá. Mal aj zopár kúr – kohútov. Vidieť niečo v televízii, zoologickej záhrade, alebo doma na vlastné oči, to je veľký rozdiel. Pre rastúceho chlapca jedinečným nezabudnuteľným zážitkom. Veď čo neurobí šťastný dedko pre milovaného vnuka. Všetko. A tak by to malo byť všade. Okrem husí nás zaujal upravený exteriér. Netreba veľa opisovať. Fotografie to vyjadria stručne, jasno, zrozumiteľne, názorne.
Text a fotografie Dr. Jozef Sabo

{jcomments on}


Čítať 3280 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 11:05

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Description of image1
Description of image2