piatok, 01 november 2013 11:38

Zuzana Janáčová: VENOVANIE

Napísal(a) Zuzana Janáčová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

ra sdomy 015Venovanie

Príbeh o sne a skutočnosti 
Venujem 
rodákom z Rakovnice 
kde som sa narodila 
v auguste 
s príchuťou zrelých ostružín 
tak dávno...

NÁVRATY 

Aj po rokoch 
Aj po mnohých 
Človeka zvábia návraty 
Tam 
kde už raz bol – svojej rodnej –
- hoci veľkej iba –
- ako peceň chleba 
v chráme prírody 

MESIAC všetkému je na vine 
riadi prílivy – odlivy 
a človek na ZEMI 
- list na vode –
- unášaný prúdom vĺn 

V bludisku sveta 
hľadá sám seba 
rýchlo plynie život  
túžob sa nevzdáva. 

Z letokruhu všedných dní 
Hlavou v ohni 
vykročí 
k nultému bodu 
prapodstaty svojho bytia 
Podľa rodného listu 
s presným určením 
času a miesta. 

Už stojí 
kde sa odpúšťa sentiment 
dedičom dejín svojho rodu. 
Slzami zmyť smútok z duše 
Na pomník položiť ruže 

Pobrať sa dedinou 

Rodina – rodáci – čo ho spoznali 
úprimne objali 
Bože 
taký čas srdce sa vychýli v hrudi 
na šťastnejšiu stranu 
zaplaví pocitom aký nezažil svete 

DOMA BOŽE 

Doma je len doma 
kde sa človek narodil. 

V harmónii leta spomínajú 
na časy minulé 
radosti – trápenie 
Hovoria o ľuďoch 
zdraví - chorobe
Úrode 
Deťoch – vnúčatách 
Starosta zvŕtne reč 


- obec má budúcnosť –
- dobré znamenie...

Netušia

Slnko v dôvernom dialógu
s Patrónkou dediny
tuho ich pospájalo
slnečnými lúčmi
Nateraz a navždy.

Neodchádza sa ľahko
Na rázcestí
človek má sto chutí
napísať na skalu
- aj keď zvetralú –
naslineným prstom
MOJA RODNÁ

Dokresliť súradnice smeru
aby ani ďalší nezblúdili

Vrátia sa krajania
Vrátia
Návraty sú zakódované
v ľudskom osude
ako majú vtáci v krídlach

Vrátia ...do svojej rodnej
kde patria odjakživa

                  Zuzana Janáčová

Ilustračné foto: Dr. Jozef Sabo

 

Čítať 4104 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 11:09

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Description of image1
Description of image2