Po odovzdaní ocenenia Ján Štefánik, napriek krásnemu a pokročilému veku, si pospomínal na vojenské udalosti.
Pýtate sa kto vlastne je Ján Štefánik, nositeľ priezviska jedného zo zakladateľov Československa po rozpade Rakúsko Uhorska v roku 1918?
Krátko po zrode Česko-Slovenska sa v lone Slovenského rudohoria v obci Klenovec 15. marca 1922 v robotníckej rodine manželom Štefánikovcom Pavlovi a Judite, rodenej Dovalovej narodil syn Janko. Janko bol jedným z ôsmich detí. Poživeň rodičia pre kŕdeľ detvákov zaobstarávali na rodnom grunte a v robote v hore. Aj Janko po skončení ľudovej školy ako mladý chlapec sa stal v roku 1938 drevorubačom. (Bol tak vedený až do roku 1948.)
Po Mníchovskom diktáte v októbri 1938, rozpade Česko-Slovenska a následnej Viedenskej arbitráži, kedy horthyovské Maďarsko okradlo aj juh Gemera, sa Klenovčania hrdo hlásili k Slovensku, veď im v srdci tĺkla krv slovanská. Tak sa slovenská "mladá chasa" vzpierala bojovať proti bratom Rusom.
Nuž aj mladý "regrút" na vojnu narukoval 1.10.1943 do Nového Mesta nad Váhom. Ako vojak armády Slovenského štátu sa dobrovoľne zapojil po 29.8.1944 do vyhláseného Slovenského národného povstania. Bol zaradený do tzv. "pionierskeho práporu" v Banskej Bystrici. Zúčastnil sa bojov proti Nemcom v oblasti Zvolenskej Slatiny, Detvy, atď. Vojnové útrapy, zima, hlad, každodenné nebezpečenstvo smrti mu pomáhala vzdorovať viera v spravodlivý boj proti fašizmu a domácim kolaborantom – gardistom.
Po skončení druhej svetovej vojny nastúpil do svojej roboty ako lesný robotník vo svojom rodisku.
V roku 1949 sa prihlásil do Zboru národnej bezpečnosti a v službe na rôznych miestach v rámci Banskobystrického kraja sa dostal na obvodné oddelenie ZNB v Hnúšti.
Počas neformálnej besedy po udelení ocenenia a spomienok na boje za slobodu požiadal zástupkyne Ruského veľvyslanestva v Bratislave, aby tlmočili pánovi prezidentovi Ruskej federácie úprimné poďakovanie za ocenenie a spomienku na bratských bojovníkov v slovenských horách. Pri rozlúčke vzhľadom k blížiacemu sa krásnemu životnému jubileu oslávenca zanôtili Mnoga ljeta živio.
JUDr. Jozef Pupala


































Občianskym povolaním bol bankový úradník, pracoval ako prokurista Tatry banky, filiálky v Rimavskej Sobote, potom v Tatra banke v Hnúšti. V roku 1931 bol pri založení Kultúrneho a divadelného spolku Rimavan v Rimavskej Sobote, ktorý viedol a usporiadal niekoľko divadelných závodov, účinkoval v Slovenskom spevokole a ďalších ochotníckych súboroch. S krúžkom Rimavan vystupoval v košickom Rádiožurnále a zapojil sa aj do súťaže rozhlasových hier. V roku 1938 mesto sa stalo súčasťou Maďarska, a tak pokračoval vo svojej divadelnej práci v Hnúšti. Ako dlhoročný predseda MO Matice slovenskej v Hnúšti vyvíjal všestrannú kultúrnu činnosť. Aktívne sa zúčastnil na rozvoji hnúšťanskej turistiky. - MM-
Do školy chodila v Dobšinej, diplom sólovej speváčky získala v roku 1911 na Hudobnej akadémii v Budapešti. Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Národnej opery v Budapešti. Popredná interpretka mnohých operných postáv vo svojom žánri (alt). Často hosťovala aj v zahraničí na všetkých významných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Bola vynikajúcou koncertnou speváčkou piesní a oratórií. V júni 2016 slávnostne odhalili pred budovou Mestského múzea v Jelšave plastiku, ktorá má pripomínať slávnu rodáčku mesta. V Jelšave sa do dnešných čias zachoval aj rodný dom umelkyne a na jelšavskom cintoríne sú pochovaní jej rodičia a súrodenci. 11. novembra 2016 pri príležitosti výročia jej narodenia si ju pripomenuli v Jelšave podujatím Spomienka na Basilides. - MM-
Zvolene. V rokoch 1849 – 1860 prednášal na evanjelickej teologickej fakulte Univerzity vo Viedni, bol superintendant v Banskej Bystrici, od 1863 v Martine, kde bol zároveň i farárom a úradujúcim prvým podpredsedom Matice slovenskej. Výrazne prispel i k založeniu slovenského gymnázia v Martine. Písal poéziu, prózu, eseje, venoval sa náboženskej spisbe, pedagogicko-náučným otázkam i prekladateľskej činnosti, autor hymnickej piesne Kto za pravdu horí. Prispieval do mnohých časopisov, založil a redigoval časopis Hronka. - MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Rožňave, medicínu v Budapešti. Pracoval na internej a pľúcnej klinike v Budapešti a pôsobil aj ako učiteľ internej medicíny na tamojšej univerzite. Venoval sa výskumu pľúcnych chorôb súvisiach s látkovou premenou, najmä problematike liečby diabetikov. Autor odborných článkov, ktoré publikoval v rôznych periodikách. Spoluautor príručky internej medicíny, zostavovateľ ročenky Spolku lekárov verejných nemocníc. Od roku 1894 bol hlavným lekárom Apponyiho polikliniky v Budapešti. V roku 1924 sa stal hlavným uhorským zdravotným poradcom. - MM-
Študoval na evanjelickom patronátnom gymnáziu v Revúcej, potom kupecký učeň v Ružomberku, neskôr opäť gymnaziálny študent v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ na evanjelickej ľud. škole v Ponikách, v Banskej Hodruši a v Cerove a ako pokladník filiálky Zvolenskej ľudovej banky v Banskej Bystrici. Agilný národný, ľudovýchovný a osvetový pracovník. V učiteľskej praxi realizoval výchovu v národnom duchu, organizoval ochotnícke divadlo, zriadil cirkevnú školskú knižnicu i verejnú knižnicu v Cerove, založil tu potravný spolok a mliekáreň. V miestach pôsobísk podporoval hospodársky pokrok, bol uznávaný ovocinár a včelár. Literárne a