Artúrko po absolvovaní tamojšej obecnej školy nastúpil ako tovariš v maďarskom meste Ózd, kde sa po vzore otecka vyučil zámočníckemu remeslu.
Rozpad Československa a odtrhnutie územia aj jeho rodnej obce k fašistickému Maďarsku si ako mnohé deti ani neuvedomoval.
Ťažké časy nastali až po vypuknutí 2. svetovej vojny.
Otecko, ako účastník prvej svetovej vojny v radoch c. k. armády monarchie bol odvelený na ruský front, kde však spolu so svojimi spolubojovníkmi padli do zajatia. Po vypuknutí VOSR sa pridali mnohí roľníci a robotníci do radov boľševickej armády. Medzi nimi aj otecko Vincent Szobonya.
Bol však zajatý čs. legionármi a na základe rozkazu vtedajšieho ministra vojny vznikajúcej ČSR mal byť spolu s ďalšími „vlastizradcami" odsúdený na trest smrti zastrelením.
Keď boli odsúdenci nastúpení so zaviazanými očami a rukami pred popravčou čatou, tak ich v poslednej chvíli oslobodili náhlym prepadom boľševici.
Táto udalosť sa hlboko vryla do pamäti všetkým.
V čase Horthyho fašizmu nebol odvedený, nakoľko bol ako „boľševik“ nespoľahlivá osoba, sledovaný a nasadzovaný na nútené práce v regentovom kráľovstve.
Otecko, ako spoluzakladateľ KSS v roku 1921 v Tornali a okolí vychovával v duchu priateľstva všetkých pracujúcich a čestných ľudí.
Po vyhlásení SNP zohrávala ilegálna KSS cezhraničnú spoluprácu s povstalcami na Slovensku.
Otecko dôkladne zasvätil mladého Artúrka do ilegálnej práce a ako mladého útleho chlapca ho zaškolil do tajov ilegálnej práce, prekračovaniu hraníc a prenášaniu správ.
Napriek nebezpečenstvám, týraniu a mučeniu nyillasovcami sa nikdy k svojmu poslaniu nepriznal.
Mal tú česť, že bol osobne predstavený veliteľovi partizánskej brigády Rákoczi majorovi Kozlovovi.
Neskôr v oblasti Kamenian narazil na partizánov a tí ho pred prenasledovanými Nemcami vzali so sebou. Pri prenasledovaní Nemci spolu s Honvédmi ich obkľúčili v oblasti Železníka. Pred zajatím ich zachránili baníci, ktorí ich ukryli v banských štôlniach a vetracími šachtami ich vyviedli z obkľúčenia.
Avšak pri prenasledovaní ho zasiahla črepina pod koleno. Po zotavení a oslobodení územia ešte zabezpečoval zásobovanie postupujúcej armády a z dôvodu zdravotných ťažkostí bol pri Lovinobani demobilizovaný.
Po návrate domov sa však dozvedel, že jeho otecka 10.10.1944 honvédi zatkli a odvliekli do koncentračného tábora a domov sa nevracal.
Aké bolo ich prekvapenie, keď sa v lete 1945 vrátil domov!!! Dozvedeli sa o jeho anabáze, že sa dostal až do Dachau, kde ho zachránilo jeho remeslo, lebo pracoval v zbrojárskej výrobe až do oslobodenia americkou armádou.
Tak sa pre vtedy 17-ročného Artúra vojna skončila.
Prvé roky po vojne pracoval doma na gazdovstve. V septembri 1950 však dostal povolávací rozkaz k vykonaniu základnej vojenskej služby. No a div sa svete, naraz dva! Jeden na letisko Tri Duby (Sliač) a druhý na letisko Praha-Kbely. Samozrejme vybral si to bližšie – Tri Duby.
Aké bolo prekvapenie, keď 14 dní po narukovaní prišla do Šankoviec vojenská eskorta z Prahy a hľadala „vojenského zbeha Artúra Szobonyu“!
Po vysvetlení a overení reálneho stavu sa eskorta vrátila bez „zbeha“!
Počas základnej vojenskej služby sa stal ako „ďalej slúžiaci“ a bol často preveľovaný v rámci celej ČSR.
Počas pôsobenia ako vojak z povolania na Ostravsku sa zoznámil s Veronikou MAJDIAKOVOU z Oravského Lieskového, s ktorou sa v roku 1958 oženil. Spolu vychovali 4 deti. Dcérku Vierku a synov Vladimíra, Tibora a Petra.
Životná púť zaviala syna Vladimíra do Plzne a Petra do Jihlavy.
Pri poslednej rozlúčke dňa 12.9.2020 okrem detí a blízkych príbuzných prostredníctvom SZPB vyjadrili rodine sústrasť z veľvyslanectva Ruskej federácie v SR pani Marija Verschinina a Olina Brodneva, ktoré už predtým – 3.3.2020 – Artúrovi Szobonyovi odovzdali medailu od prezidenta RF Vladimíra Putina ako ocenenie jeho zásluh v boji proti nemeckým a maďarským okupantom pri príležitosti 75. výročia ukončenia 2. svetovej vojny.
Posledný hold Ti vzdávajú všetci členovia ZO SZPB v Tornali, Okresný výbor SZPB v Rimavskej Sobote, ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku a JUDr. Jozef Pupala s rodinou.
ČESŤ TVOJEJ PAMIATKE!

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-