
Revúca – Na Námestí slobody v Revúcej stojí pamätník oslobodenia, na ktorom je umiestnená tabuľa s krátkym textom: „Na pamiatku občanov, ktorí bojovali proti fašizmu“. Pamätník je dielom akademického sochára Karola Dúbravského, ktorý predstavuje vojaka s dieťaťom v náručí a má názov Návrat. Aký priliehavý názov, ktorý aj dnes má veľký význam. Vo štvrtok 9. mája 2024 sa pri ňom zišli účastníci osláv, aby si pripomenuli ukončenie druhej svetovej vojny. „Víťazstvo sovietskej Červenej armády a spojencov nad nemeckým fašizmom v roku 1945 ukončilo niekoľko temných rokov, ktoré aj na našom území ovplyvnili ohromným spôsobom životy niekoľkých generácií.“ To som si už prečítal informáciu z osláv na sociálnej sieti, ktorá nás ďalej tiež upozorňuje: „Osobná účasť občanov, predstaviteľov samosprávy aj mestských organizácií, ako aj žiakov a študentov z revúckych škôl na tejto slávnosti znamená, že si vážime všetky obete s tým spojené, aj historickú pravdu o týchto udalostiach. Zachovajme ju, prosím, aj naďalej. Stojíme pri pamätníku a hovoríme, počúvame... A dúfame, že sa hrôzy vojny nebudú opakovať. Avšak, stačí 30-minútová spomienka a potom sa rozísť do svojich domovov? Bude to stačiť?
Pri myšlienke na udalosti spred 79 rokov – ale aj na tie pred dvomi dňami – mám sa báť, aký svet nechávame našim deťom...?
Možno si myslíme, že na mnohé veci a udalosti nemáme vplyv. Ale s čím dnes odtiaľto budeme odchádzať? Môže vnútorné rozhodnutie vytvárať pocit bezpečia pre nás aj pre naše deti?
Ako?
Pozrime sa teraz jeden na druhého a urobme, čo môžeme. Vytvárajme silné priateľstvá a pevné komunity, ktoré sa môžu v akýchkoľvek časoch navzájom podržať a posilniť. V našich malých mestečkách to môžeme vytvoriť lepšie ako kdekoľvek inde.“
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12651/den-vitazstva-nad-fasizmom-sme-oslavili-aj-na-gemeri#sigProGalleria52cfd2b935
Rožňava – Z osláv Dňa víťazstva v tomto okresnom meste horného Gemera priniesla informáciu aj webová stránka Rožňavy. Z nej sme sa dozvedeli, že "Pri pamätníku oslobodenia na Hviezdoslavovej ulici v utorok 7. mája 2024 sa zišlo vedenie mesta, vojenské útvary, rôzne organizácie, združenia, občania mesta Rožňava a študenti, aby si pripomenuli 79. výročie konca II. svetovej vojny.“

K účastníkom osláv sa prihovoril primátor mesta Michal Domik, ktorý, o. i. zdôraznil hrôzy vojny a vyzýval na zachovanie pamäti na milióny obetí, zničené mestá a regióny. Pripomenul tiež, že aj keď sa od konca vojny vzďaľujeme, nesmieme nikdy zabudnúť na cenu, ktorú za našu slobodu zaplatili naši predkovia. Položením vencov a kytíc prítomní urobili ľudské gesto – gesto vďaky za nás všetkých. Vzdali hold ľuďom, vojakom, mužom a ženám, ktorí tento boj za našu slobodu vybojovali. Mnoho z týchto ľudí sa už domov nikdy nevrátilo a ich obeť by nemala byť nikdy zabudnutá.
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12651/den-vitazstva-nad-fasizmom-sme-oslavili-aj-na-gemeri#sigProGalleria81c98a1ad0
Rimavská Sobota – Štátnou hymnou a položením vencov k pamätníku Červenej armády v Rimavskej Sobote si 7. mája 2024 pripomenuli 79. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. S prejavom okrem predsedu oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov Štefana Baláža, vystúpil aj primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko. Z reportáže, ktorú uverejnil aj portál vobraze.sk o. i. pripomenul, že pri oslobodzovaní regiónu položilo svoje životy 1539 príslušníkov Červenej armády a 638 rumunskej armády.

Padlo aj 639 nemeckých a 92 maďarských vojakov. „Boli to veľké obete na obidvoch bojujúcich stranách,“ povedal Šimko. Primátor však podotkol, že treba rozlišovať minulosť, nezamieňať si ju so súčasnosťou a podľa možností treba realizovať odkaz tých hrdinov, ktorí za našu slobodu obetovali svoje životy. Poukázal však aj na nepokoje na východe a bratovražedný vojenský konflikt na Ukrajine, ktorý trvá už dva roky. Jeho ukončenie vidí len v mierových rokovaniach a nie v dodávaní zbraní na front.
Fotografie: Peter Poboček, facebook/rvtv, Attila Gecse.
Pripravil MG od

































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-