Výzva
Vojenské veliteľstvo v Revúcej čo najdôraznejšie vyzýva, aby nikto nerozširoval poplašné správy, ktoré nemajú opodstatnenie a nezakladajú sa na pravdivej skutočnosti. Vojenské veliteľstvo upozorňuje a dáva týmto na známosť, že bude čo najprísnejšie zakročovať proti rozširovateľom takýchto správ. Tresty budú mimoriadne sprísnené... Vojenské veliteľstvo v Revúcej
Pokyny
Upozorňujeme a čo najdôraznejšie vyzývame všetko obyvateľstvo, aby počúvalo slobodný vysielač v Banskej Bystrici. Jeho správy sú pre nás smerodajné. Zakazujem čo najprísnejšie počúvať bratislavský rozhlas, ktorý je v moci našej pseudovlády...
Každý, kto nie je s nami, je proti nám. Každý kto váha a inak zmýšľa, je naším nepriateľom a zradcom a nepatrí do radov nášho národa.
Správa československej brannej moci č. 2
Boje o Žilinu, Trnavu, Galantu, Lučenec a Kežmarok trvajú. Územie až na okrajové časti v našich rukách. Mobilizácia pokračuje. Duch vojska skvelý. Žilina stratená a znovu dobytá. Pri Trnave nasadili Germáni pancierové jednotky...
Správy z našej vlasti
Slobodný vysielač z Banskej Bystrice oznámil včera vo večernom vysielaní, že na našu stranu pridali sa ďalšie okresy. Sú to: Prievidza, Lovinobaňa, Levoča, Kežmarok, Banská Štiavnica a Krupina...
Naša obrana na západe – všade úspešná. Boje južne od Trenčína. Mosty pri Beňadiku a Žarnovici vyhodené a Nemci rozprášení. V Poprade a Kežmarku bojujú búriaci sa miestni ozbrojení Nemci proti našim. Celkove všetky správy sú uspokojivé a dobré.
Československá štátna rada v Londýne pozdravila rozhlasom našich bojovníkov. Uznania, na ktoré sme hrdí, dostáva sa nám zo všetkých strán.
Pre doplnenie predchádzajúcej správy uveďme, že 31. augusta 1944 sa Slovákom z československého vysielania londýnskeho rozhlasu BBC prihovoril aj Peter Hron, v skutočnosti rodák z Tisovca Vladimír Clementis (20. september 1902 – 3. december 1952). Ten v roku 1939 emigroval do Poľska a ďalej cez Sovietsky zväz do Francúzska. Začiatkom roku 1940 vstúpil do československých jednotiek, ktoré sa formovali vo Francúzsku. Po porážke Francúzska, a po presune do Spojeného kráľovstva bol ako komunista (podobne ako predtým vo Francúzsku) internovaný. Prepustený bol až po intervencii československej exilovej vlády. Od roku 1941 do roku 1945 bol redaktorom československého vysielania londýnskeho rozhlasu.
Statoční a uvedomelí synovia Slovenska, partizáni a väčšia časť príslušníkov slovenskej armády – dnes už všetko vojaci armády československej – za sympatie a podpory slovenského ľudu nastúpili cestu, ktorá vojde do histórie ako druhé povstanie národa slovenského. V roku 1848 povstali slovenskí bojovníci... Slovensko vie, že tentoraz nebojuje svoj boj samo, no vie tiež to, že boj, ku ktorému sa odhodlalo, nemohol by nikto iný vybojovať namiesto neho. Slovenskí bojovníci, ktorí sa rozhodli k otvorenému vystúpeniu a celonárodnému povstaniu, neurobili tak preto, aby Slovensko zaplavili utrpením a skazou, ale aby neodvratné utrpenie Slovenska skrátili. Preto nesmie byť na Slovensku poctivého Slováka, čo by sa nezapojil v akejkoľvek forme do oslobodzovacieho boja a tak neurýchlil pochod víťazstva... Slovensko vykročilo rozhodným krokom a získalo obdiv a úctu sveta i lásku veľkej rodiny slovanskej. Na svoj bojový štít napísalo si očistené Štúrovo heslo: „Cesta naspäť nemožná – napred sa ísť musí“.
Jeho prejav bol omnoho dlhší. Vyzdvihol v ňom osudovosť situácie a význam povstania pre Slovákov, ale aj pre svet. Bol revolučný, ostrý, mobilizujúci, ale aj optimistický – zodpovedajúci dobe a situácii.
Revúcke „Naše zprávy“ číslo 5 z 5. septembra 1944, podobne ako predchádzajúce čísla, predovšetkým mobilizovali. Konkrétnych správ nebolo mnoho. Situácia nebola jasná a neustále sa menila. Informovať však, možno skôr upokojiť obyvateľstvo bolo mimoriadne dôležité.
Naša istota
Veríme vo víťazstvo našej spravodlivej a svätej veci. Bojujeme za slobodu. Vysoko zdvíhame našu česť. Vieme, že pravda zvíťazí. (...) Tvoríme jednu z najslávnejších kapitol našej žiarivej histórie. Prinášame najväčšie obete na oltár vlasti. V boji vytrváme! Jedinec môže zhynúť, ale národ musí žiť večne.
Správa československej brannej moci č. 6
Prudké obranné boje v oblasti Žiliny – Vrútky. V oblasti Nitry nasadili Nemci pancierové vozy. Stratili však z nich 23. V Dubnici bojujú naše jednotky spolu s francúzskymi partizánmi proti nemeckým zväzkom. Boje sú prudké. Továrenské objekty horia. Vojenská akadémia v Bratislave sa postavila na odpor Nemcom, chrabro odolávala, predsa však podľahla nemeckej presile, keď Nemcom predtým spôsobila ťažké straty. Československé jednotky bojujú urputne u Batizoviec a Popradu. Hlási sa čulá letecká činnosť nad Slovenskom.
Pravda o bystrickej vysielačke
Bratislavský rozhlas rozšíril správy, ako by boje na Slovensku už boli ustaly. Dokazoval to tým, že bystrická vysielačka už nevysielala. Pravda je tá, že bystrická vysielačka bola po bombardovaní Nemcami poruchaná a preto nemohla na čas vysielať správy. Túto poruchu využili i Nemci a vysielali na vlne banskobystrickej vysielačky nepravdivé správy o zrútení sa slovenských vojsk na Slovensku. Preto upozorňujeme obyvateľstvo, aby neverilo takýmto správam a aby si ich overilo správami z Londýna.
Optimisticky pôsobili správy o postupe angloamerických vojsk vo Francúzsku, Taliansku, o postupe sovietskych vojsk na východe alebo kapitulácii Rumunska. Z toho vidieť, že náš odboj nebol prenáhlený a je na mieste. Blízkosť sovietskej víťaznej armády dodáva nám pevnej viery, že svoj boj skončíme víťazne!
S odstupom ôsmich desaťročí môže charakter mnohých týchto správ pôsobiť pateticky, či nadnesene optimisticky. Oni však plne zodpovedali revolučnej dobe, osudovosti situácie, jej atmosfére a predovšetkým potrebe mobilizovať a dať ľudom – čitateľom nádej. A tá je mimoriadne dôležitá v akejkoľvek dobe...
Ján Aláč
Foto 1: Revúcke „Naše zprávy“ č. 1 z 1. septembra 1944
Foto 2: Vladimír Clementis
https://majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12744/co-sa-pisalo-v-povstaleckej-tlaci-v-prvom-septembrovom-tyzdni-pred-80-rokmi#sigProGalleria845fb97f22

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-