Tam v tom čase veľmi aktívne pomáhala rodina Šamošovcov, kde celé dni varili polievku alebo guláš v niekoľkých kotloch pre oddychujúcich partizánov, ranených povstalcov, dokonca aj maďarských antifašistov, ktorí prespávali na slame v bývalej škole v Prieraze. Uvedeným „zdravotným“ strediskom prešli aj ranení francúzski partizáni, ktorých do tejto oblasti priviedol po ústupe od Strečna cez hory vojak povstaleckej armády Rudolf Kurčík a dcéra spomínaného učiteľa Šamoša, ktorá sa však nepovažuje za hrdinku a zdôrazňovala, že hrdinami bola ich celá rodina.
Po skončení osláv sa pozvaní hostia zúčastnili na recepcii v miestnom Kultúrnom dome. Odchádzajúci hostia, najmä minister vnútra, jeho štátna tajomníčka a ministerka zdravotníctva, následne besedovali s mládežou a účastníkmi osláv. Primátor mesta p. Peter Sútor predstavil aj svojho mesačného synčeka.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12774/osedemdesiate-vyrocie-snp-dostojne-oslavili-aj-obyvatelia-poltara-a-utekaca#sigProGalleriae2683f7a14
Dňa 31.8.2024 od 16.30 hodiny sa uskutočnili spomienkové oslavy 80. výročia SNP v obci Utekáč. Pri pamätníku obetí vojen v miestnom parku položili vence účastníci na čele so starostom obce Bc. Miroslavom Barutiakom, predsedkyňou ZO SZPB Gabrielou Šustekovou a zástupcami ZO SZPB v Poltári Jánom Iždinským, Ladislavom Kamenským a predsedom ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku pplk. v. v. JUdr. Jozefom Pupalom.
Nasledoval príhovor primátora mesta a predsedkyne ZO SZPB G. Šustekovej, ktorí zdôraznili, že oblasť Utekáča bola významnou oblasťou pôsobenia partizánov, najmä brigády „čierneho“ generála Sadilenka a najmä oddielu sovietskeho partizána Nikolaja Semionoviča Radula. V okolí obce bojoval aj mladý sovietsky partizán Nikolaj Deterievič Chmelnickij, ktorému odhalili pamätnú dosku pred 50-timi rokmi pri príležitosti 30. výročia SNP. Mladý partizán zahynul pri obrane obce pred postupujúcimi fašistickými vojakmi.
Po skončení oficiálnej časti, pri posedení účastníkov, vyzvali prítomných, aby podporili výzvu ZO SZPB arm. gen. Ludvíka Svobodu v Čiernom Potoku, aby sa pokúsili získať k odberu krvi 80 darcov krvi, aby krv tiekla k záchrane životov v mieri a nie v nezmyselných vojnách.
Pri pamätníku krátkou modlitbou podpredseda ZO SZPB v Čiernom Potoku PhDr. Marian Bodolló vzdal hold padlým v povstaní, ktorému poďakovala G. Šusteková: "Vďaka Vám mali ľudia na chvíľu bližšie k Bohu a k sebe navzájom, ešte raz úprimne dakujeme."
Spomienkové oslavy ukončila povstalecká vatra v areáli bývalých sklární.
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://majgemer.sk/gemer/odboj/300/odboj/12774/osedemdesiate-vyrocie-snp-dostojne-oslavili-aj-obyvatelia-poltara-a-utekaca#sigProGalleriab8e3b29166
Text a fotografie: pplk. v. v. JUDr. Jozef Pupala,
predseda ZO SZPB arm. generála Ludvíka Svobodu































__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-