
(správa zo 6. októbra 1944)
Dnes dopoludnia nepriateľ podnikal silné útoky, podporované letectvom, panciernikmi a delostrelectvom, ako v priestore Kremnica, tak aj v priestore Sv. Kríž nad Hronom – Jalná. Zamýšľaný prielom sa však nikde nepodaril. Na ostaných úsekoch frontu okrem výzvednej činnosti hliadok nie sú hlásené nijaké pozoruhodné udalosti.
***
Pracuj zo všetkých síl!
V dnešnom boji za slobodu každý musí prispieť podľa svojich síl k víťazstvu. Vojaci a partizáni majú najzodpovednejšiu úlohu, ale rovnako zodpovedná je aj práca v zázemí, jej organizácia a jej svedomité prevedenie. Veď front bez dobre organizovaného zásobovania, prísunu nemôže jestvovať. A do tohto boja za frontom musia byť zapojené všetky sily slovenského ľudu.
(...)
Pracuj zo všetkých síl za naše víťazstvo v boji proti nemeckým okupantom a za sociálne spravodlivejší zajtrajšok!
***
Banská Bystrica na obranné práce
Hlavné mesto slovenského odboja do prvých radov
Banská Bystrica, hlavné mesto slovenského národného odboja, sa nedá zahanbiť. Ak sa dozvedáme z vidieka, že dedinské obyvateľstvo sa už čoraz horlivejšie zapojuje do práce na protitankových prekážkach, tým väčšia je povinnosť Banskej Bystrice. Na ňu sa pozerá celé oslobodené územie, ba celé Slovensko.
(...)
Odporúčame aby sa účasť na prácach prísne kontrolovala a aby sa netrpeli nijaké výnimky. Náš spravodlivý boj proti nemeckým votrelcom si vyžaduje všetky sily.

Národnie noviny
orgán Demokratickej strany
8. október 1944
Situácia nebola jednoduchá. Povstalecké územie sa postupne zmenšovalo. Tlač sa snažila prinášať pozitívne informácie. Z povstaleckých bojísk ich až tak mnoho nebolo. Nádej a pozitívny výhľad vzbudzovali správy z iných bojísk, na ktorých nemecké vojská ustupovali a stíhala ich porážka za porážkou.
Veľkoofenzíva v Maďarsku: Červená armáda obsadila mestá Gyula, Makov, Battyonya, Békešská Čaba ako aj 100 iných obcí... Kanaďania prešli cez Šeldu. Najväčší postup za posledných 24 hodín zaznamenala kanadská armáda, ktorá na sever od Antverp dosiahla na 10 km fronte rieku Šeldu, ktorú aj prekročila... Rozsiahle oblasti očistené: V Juhoslávii očistila Červená armáda za spolupráce Titových vojsk rozsiahle oblasti od nepriateľa. Červená armáda sa po očistení od severných predmestí Belehradu chystá na prekročenie Dunaja, aby tak spolu s Titovou armádou obsadila samotné hlavné mesto... Rusi na Oeseli: Vojská leningradského frontu sa preplavili v Estonských vodách a vylodili sa na ostrove Oesel.
Oesel je najväčším ostrovom vo východnej časti Baltského mora a jeho obsadením získali Sovieti cennú námornú základňu na akcie proti nemeckým prístavom v Baltskom mori... Samos oslobodený: Spojenecké správy oznamujú, že po vylodení spojeneckého vojska na ostrove Samos, pri tureckom pobreží, vzdalo sa tam 1 200 fašistických Talianov. Najväčší nálet na Berlín: Spojenecké letectvo previedlo v noci veľmi ťažké nálety na Brémy, Ludwikshafen, Dortmund a Berlín... Za posledných 36 hodín útočilo 5 000 spojeneckých lietadiel na Nemecko.
***
Správy z Gemera-Malohontu v tlači vydávanej v tomto období v centre povstania, v Banskej Bystrici, skôr absentujú. Bojovalo na iných úsekoch a prinášané na nich boli aj obete.
Pochovali sme jedného z najlepších
Smútime za 28. ročným kapitánom Samuelom Maľachom, ktorý v bojoch pri Telgárte ťažko ochorel a nevenujúc chorobe zavčasu patričnú pozornosť, prišiel už neskoro do banskobystrickej nemocnice...
Pochádzal z Petrovca v Juhoslávii a dostal sa na Slovensko za hlasom vlasti a Slovanstva. Nedočkal sa konečného víťazstva, po ktorom tak veľmi túžil.
Pohreb s vojenskou poctou sa konal v piatok 6. októbra. Dve čaty našich ozbrojených vojakov mu vzdali poslednú česť. Reči, ktorými sa jednotlivý zástupcovia lúčili s nebohým, boli tak dojímavé, že mnohé oči ostali slzami zarosené.
Samuel Malach Petrovský (1916 – 1944)
Slovák z Báčskeho Petrovca; básnik; dôstojník juhoslovanskej armády (zúčastnil sa obranných bojov s maďarskými okupačnými vojskami); povstalecký veliteľ 3. roty 12 práporu obranného úseku Plesnivec II. taktickej skupiny. Niekedy v tomto období napísal a uverejnil báseň „Hor sa junač“:
Hor sa junač
chop sa zbraní
dosť sme boli utláčaní,
hor sa, hor sa,
syna slávy
pod zástavy, pod zástavy.
Zomrel 3. októbra 1944.
***
Pravda
ústredný orgán Komunistickej strany
12. októbra 1944
12. októbra 1944 v kinách v Banskej Bystrici premietali sovietsky dokumentárny film Stalingrad. V Kine pod Urpínom o 15.00, 17.00, 19.00 hodine a v Kine Hron o 14.00, 16.00, 18.00 hodine.
***
Sjednotení v boji – zvíťazíme
Delegáti československej vlády z Londýna pozdravili náš odboj – Manifestácia SNR: za spoločný domov rovnoprávnych Čechov, Slovákov a Karpatských Ukrajincov
Na utorkovom (10. októbra 1944) slávnostnom zasadnutí Slovenskej národnej rady, prehovoril za československú vládnu delegáciu z Londýna minister František Němec, členovia štátnej rady msgr. Fr. Hála a Jozef Vallo a slova sa ujal aj generál Rudolf Viest ako veliteľ nášho vojska...
„Som hrdý na Slovensko“
Potom sa ujal slova generál Rudolf Viest. Odchádzal pred rokmi zo Slovenska pokrytého hanbou, dnes sa vracia na Slovensko, ktoré hrdinským bojom pokrylo sa slávou. „Som hrdý na to, že to bolo práve Slovensko, ktoré prvé zo všetkých častí republiky pozdvihlo prápor do boja“, vyhlásil generál Viest.
Vyslovuje hold tejto armáde, ktorá cez 6 týždňov vedela odolávať materiálnej prevahe nepriateľa. Pri preberaní hlavného velenia sľubuje splniť svoju úlohu zo všetkých síl a verí, že za spolupráce SNR a celého národa sa mu to aj podarí.
***
Sovietske velenie na pomoc Slovenskému národnému povstaniu pripravilo Karpatsko-dukliansku operáciu, ktorá začala 8. septembra 1944, a pre ktorú odklonilo 38. armádu 1. ukrajinského frontu, ktorej súčasťou bol aj 1. československý armádny zbor. Ťažké boje v horskom teréne mali od prvých dní za následok obrovské strany vojakov, poddôstojníkov, dôstojníkov, ale aj generálov...
Pohreb generála, ktorý padol na Slovensku
Keď I. československý sbor zo SSSR dosiahol naše hranice pod Duklou, vojaci tu hneď vztýčili vlajku republiky. Bola to malá vojenská slávnosť doprevádzaná hukotom diel a štekotom guľometov. Vlajku vztýčil veliteľ jednej z našich brigád, generál Vedral-Sázavský, ktorý potom sadol do auta, aby sa vydal na cestu so svojimi postupujúcimi oddielmi. Niekoľko metrov od hranice, už na slovenskej strane, došlo však ku katastrofe. Jeho auto narazilo na mínu a generál Vedral-Sázavský, jediný zo štvorčlennej posádky, ostal na mieste mŕtvy. Veliteľstvo sbor mu vypravilo na druhý deň prostý a pri tom slávny pohreb. Kým v najbližšom okolí sa bojovalo, na hraniciach sa zišli predstavitelia Červenej armády, zástupcovia československých jednotiek , členovia vládnej delegácie a občania z oslobodených obcí slovenských.
(...)
Česť padlému generálovi a všetkým jeho vojakom, ktorí svojimi životmi zaplatili dosiahnutie severných hraníc Slovenska.
Jaroslav Vedral Sázavský (1895 Mělník na Sázavou – 6. októbra 1944 Dukelský priesmyk) bol československý legionár, účastník bitky pri Zborove (1917). V období Československej republiky vojak z povolania pôsobiaci na viacerých veliteľských a štábnych pozíciách. Po vzniku Protektorátu Čechy a Morava bol členom odbojovej organizácie Obrana národa. Cez Budapešť a Belehrad odišiel do Francúzska a neskôr do Veľkej Británie. V roku 1944 sa dostal na východný front. V čase Karpato-
duklianskej operácie ako brigádny generál velil 1. Československej samostatnej brigáde v rámci 1. Československého armádneho zboru. Zahynul 6. októbra 1944 už na československom území, keď jeho automobil nabehol na nemeckú mínu.

Bojovník
orgán Československej armády, vydávaný v Banskej Bystrici
z 13. októbra 1944
Hodinka dejepisu
V štyridsiatom prvom Fűhrer
vybral sa do Ruska,
sľuboval, že do jesene
zem on tú rozdrúzga.
(...)
Potom prišla ruská zima,
tej sa Nemci báli
tisíce z tých nadľudí
v snehu čerti vzali.
(...)
Stalingradu nedobyli
bola tam päsť Rusa,
tristotisíc Nemcov padlo,
Čert vzal i Paulusa.
(...)
Vraciate sa hitlerčíci
rozbití na kusy
a na vašej vlastnej zemi
dobijú Vás Rusi.

Ján Aláč

































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-